Stvrtok 13. augusta. Meniny má Ľubomír

Americké akcie vykázali v apríli najväčší nárast od roku 1987

Finančné trhy majú za sebou najstrmší pád a následné najprudšie oživenie za tri dekády. Akcie už z marcového dna vzrástli o 31 percent. Vládam a centrálnym bankám sa totiž podarilo investorov presvedčiť o tom, že kríza bude mať len krátke trvanie.

• Americké akcie dosiahli v apríli najväčší mesačný rast od roku 1987, pričom sa darilo aj  väčšine ostatných akciových indexov po celom svete.

• Za prudkou rely z marcového koronavírusového dna stáli bezprecedentné fiškálne a menové stimuly, valuačné extrémy, prepredanosť a veľká podváženosť, ako aj fakt, že pandémia sa dostáva pod kontrolu a investori sa pozerajú za súčasnú slabosť makrodát smerom k odrazu ekonomickej aktivity.

• Konštruktívna nálada na trhoch a najmä gigantické kvantitatívne uvoľňovanie centrálnych bánk, kde Fed začal s nákupom aj podnikových dlhopisov, dokonca v neinvestičnom pásme, sa pretavilo do faktu, že práve táto trieda aktív vymazala v apríli percentuálne najviac strát z predchádzajúceho poklesu. Výnosy samotných štátnych dlhopisov ostali v dôsledku „vysávačového efektu“ centrálnych bánk na znížených úrovniach.

Zlato sa v priebehu apríla vyšplhalo nad 1 700-dolárovú métu na osemročné maximá, keď prichádzajúce makrodáta naznačovali príchod hlbokej recesie a investori špekulovali, že rast zadlženia vlád sa bude riešiť monetizáciou dlhov či rastom inflácie.

• Americká ropa WTI v apríli prvýkrát v histórii klesla pod nulu, až na -40 dolárov pri májovom futures kontrakte ako výsledku kolapsu dopytu pre reštrikcie vlád na spomalenie šírenia koronavírusu, vysokého stavu zásob a ťažby v Spojených štátoch.

Kurz amerického dolára voči košu hlavných svetových mien ostal na silných úrovniach, keď sú obchodníci presvedčení, že americká ekonomika sa odrazí z koronakrízy rýchlejšie ako zvyšok sveta.

Akciové trhy sa odrazili odo dna prekvapivo rýchlo

Napriek obrovským ekonomickým škodám, ktoré napáchala pandémia koronavírusu, sa akciové trhy na celom svete na prelome marca a apríla odrazili odo dna a americké akcie až sú vyššia približne o 30 percent. Boli totiž splnené viaceré podmienky, ktoré v minulosti vždy spúšťali obrat na trhoch.

Prvou bola obrovská podváženosť investorov voči akciám, rádovo jednu smerodajnú odchýlku od štandardnej expozície. Druhou boli valuačné extrémy, ktoré plne započítali príchod recesie. Treťou bol fakt, že aj tempo šírenia koronavírusu sa spomalilo a mnohé štáty už uvoľňovali reštrikcie.

K tomu je potrebné pripočítať rýchlo prijaté a implementované gigantické menové a fiškálne stimuly, ktoré zlepšovali budúce prospekty oživovania globálnej ekonomiky. História navyše ukazuje, že akcie sa odrážajú zhruba kvartál pred koncom recesie, ktorá by mohla byť obmedzená len na prvý polrok.

Prekvapivá bola veľká magnitúda odrazu, čo vyvoláva otázniky, či môže byť udržaná a predĺžená v nasledujúcich mesiacoch. Aj pri najväčšom optimizme môžeme očakávať, že oživovanie ekonomiky bude skôr v tvare písmena „U“. Pravidlá sociálneho odstupu totiž ostanú v platnosti aj dlho po „zapnutí“ hospodárstiev a prirodzená opatrnosť domácností, ktoré stratili prácu a prišli o príjmy, bude podkopávať spotrebu, ako aj výrobu. Tento faktor by naznačoval, že súčasný jeden z najrýchlejších odrazov akciových trhov v histórii je prestrelený.

Na druhej strane raketový rast bilancie Fedu a ďalších centrálnych bánk vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu a ďalším programom na podporu firemného sektora, ktorý drží úrokové sadzby nízko a komprimuje rizikové prirážky podnikových dlhopisov vďaka ich priamym nákupom, v prípade americkej centrálnej banky úplne offsetuje predpokladané pozvoľnejšie oživovanie ekonomík po celom svete.

Okrem toho americký index S&P 500 má početné zastúpenie veľkých technologických spoločností, klasického defenzívneho zdravotného sektora a komunikačných firiem (na rozdiel od Európy), ktorým sa pri raste dôležitosti e-commerce, online priestoru a ochrany zdravia mimoriadne darí. Tieto faktory pomáhajú rýchlejšiemu ako štandardnému odrazu amerických akcií, pričom odraz európskych indexov či indexov emerging trhov zaostáva.

Vplyv prepadu ekonomiky na dlhopisy znegovali centrálne banky

Uvoľnenie menových politík po celom svete a programy kvantitatívneho uvoľňovania s cieľom vytvoriť nárazníkovú zónu poklesu ekonomiky a stabilizovať vystresované dlhopisové trhy pri exogénnom šoku pandémie koronavírusu, ktorý vyvolal dopytový aj ponukový šok, ako aj narušenie globálnych hodnotových reťazcov udržalo výnosy bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov na nízkych úrovniach aj po tom, čo sa zvýšila ochota podstupovať riziko.

Navyše, na trhy v priebehu apríla začali prichádzať „katastrofálne a ešte horšie“ predstihové dáta, kde sentiment v ekonomike klesol vo väčšine ekonomík v dôsledku ochorenia COVID-19 podľa prieskumov PMI na rekordné dná, čo takisto bránilo ich podstatnejšiemu odrazu. Na druhej strane, skutočnosť, že Fed aj ECB začali skupovať aj podnikové dlhopisy, vyústila do toho, že ich ceny sa masívne odrazili a napríklad tie americké vymazali až 80 percent strát od februárového vrcholu.

Prvotná panika priviedla investorov k zlatu

Zlato sa v priebehu apríla vyšplhalo nad 1 700-dolárovú métu na osemročné maximá, keď prichádzajúce makrodáta naznačovali príchod hlbokej recesie a obchodníci súčasne neverili, že nastane hladká sekvencia odstraňovania reštriktívnych opatrení na zabránenie šírenia koronavírusu a reštartu ekonomickej aktivity, ktorá nasmeruje globálne hospodárstvo k obnove v tvare písmena „V“ či „U“.

Okrem toho si mnoho investorov myslelo, že veľké štátne dlhy v dôsledku fiškálnych stimulov s cieľom uľaviť ekonomikám v dôsledku koronavírusu budú monetizované, teda financované centrálnymi bankami, čo de facto znamená devalvovanie mien s vysokou infláciou, a utiekali sa práve k zlatu.

Ropa je najväčšou obeťou koronakrízy

Cena ropy WTI klesla na vyše 20-ročné minimá a miestami sa pohybovala dokonca v negatívnom pásme, keď dopyt po nej úplne skolaboval v dôsledku výrazného utlmenia ekonomického života v súvislosti s koronavírusom, rekordne vysokej americkej bridlicovej ťažby a plných skladovacích kapacít.

Okrem toho ceny čierneho zlata tlačila nadol aj saudsko-ruská otvorená cenová vojna po tom, čo sa kartel OPEC a s ním spolupracujúce krajiny nedokázali dohodnúť na dodatočnom obmedzení ťažby ešte v marci.

Na Veľkú noc nastalo rekordné obmedzenie ťažby v rámci OPEC-u+, no prišlo to príliš neskoro a bolo príliš malé, aby dokázalo vykompenzovať pokles dopytu na vyše 25-ročné minimá. WTI tak mesiac končila na úrovni 19 dolárov a Brent nad 25 dolármi.

Dolár si udržal svoje výsostné postavenie

Kurz amerického dolára voči košu hlavných svetových mien ostal v priebehu apríla na silných úrovniach napriek určitému poklesu napätia na finančných trhoch. Obchodníci sú totiž presvedčení, že flexibilnejšia americká ekonomika, kde boli najrýchlejšie prijaté fiškálne aj menové stimuly, sa odrazí z koronakrízy rýchlejšie ako zvyšok sveta.  Dolár neboleli ani mimoriadne slabé makrodáta z USA, keďže podobné boli zverejnené aj na ostatných kontinentoch zasiahnutých koronavírusom. To isté platí aj o kvantitatívnom uvoľňovaní.

K silnému postaveniu dolára prispel aj fakt, že devízoví obchodníci neboli takí optimistickí ohľadne oživovania globálnej ekonomiky a čakajú na tejto ceste komplikácie. Silný dolár znamenal, že aj emerging meny vrátane stredoeurópskych ostali slabé a nedokázali, na rozdiel od akciových trhov, vymazať svoje straty. Naopak, mnohé najmä komoditné meny sa ďalej oslabovali pre pokles cien komodít. Rubeľ klesol voči euru v apríli o vyše šesť percent, v hlbokej defenzíve bola aj nórska koruna alebo kanadský dolár.

Autor je analytik J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial