Pondelok 16. septembra. Meniny má Ľudmila

Americké clá: Bude po Číne na rade Európa?

Pre spor medzi USA a Čínou sa Európa na chvíľu dostala mimo hľadáčika amerického prezidenta. Starý kontinent tak využil „výpadok“ čínskych dovozov a len za marec navýšili európski producenti svoj vývoz do USA o takmer 50 percent na 14,2 mld. dolárov.

Pokoj zbraní tak prispel k väčšiemu hospodárskemu rastu európskych ekonomík než ekonómovia či centrálne banky očakávali. V medziročnom porovnaní sa EÚ dostala na rast 1,5 percenta, avšak nemusí to trvať dlho. Ak sa urovnajú vzťahy Číny a USA na rade bude práve Európa.

Výpadok dovozu z Číny nahrádzajú iné krajiny

Nejaký čas to už vyzeralo, že obchodná vojna medzi Čínou a USA je zažehnaná a americká administratíva si bude hľadať nového obchodného nepriateľa. Dnes je to však zas inak

Od uvalenia prvých ciel v tomto spore už ubehol takmer rok. Aj napriek ich zavedeniu sa ale záver minulého roka niesol v duchu rekordných čínskych exportov. Je však možné, že išlo o nárazové exporty do USA, so snahou dodať tovar skôr než prídu ďalšie clá. S novým rokom preto prišiel zlom, čínske exporty začali stagnovať či klesali a americký vývoz vzrástol.

V marci sa tak deficit obchodu medzi krajinami dostal na päťročné mesačné minimum vo výške 20,7 mld. dolárov, čo je pravdepodobne prvé číslo, ktoré by americká administratíva presadzujúca ochranársku politiku, mohla považovať za úspech.

Do akej miery sú však „optimistickejšie“ čísla ovplyvnené samotnými clami nemožno jednoznačne povedať. Pred možným skreslením varoval aj Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý upozornil, že zavádzanie obchodných bariér medzi dvoma partnermi pravdepodobne povedie k prehlbovaniu obchodu s inými partnermi, čo vôbec nerieši makroekonomickú situáciu krajiny. Presne to je zrejmé z marcových údajov, kedy výrazne rástli americkej importy z EÚ alebo Mexika.

Trhy sa stávajú letargické

Pretože americká ekonomika zatiaľ šliape dobre, cítia sa predstavitelia USA v silnej pozícii, a pretože od Číny nemožno čakať inú stratégiu, než sľúbiť čokoľvek, z čoho sa budú skladať účty až za veľmi dlhú dobu, nemožno sa čudovať, že USA svoj tlak stupňujú. Americký prezident Donald Trump sa nezdráha využiť clá ako nástroj v sporoch, a pretože rokovania s Čínou nepokračujú tak, ako by USA očakávali.

Najnovšie správy z USA sú také, že dohoda v zásade nikam nepokročila a je tak potrebné pristúpiť k stupňovaniu napätia, aby druhá strana pochopila, že USA to myslia vážne. Aj napriek ochote Číny rokovať, došlo v minulom týždni k navýšeniu taríf z desiatich na 25 percent u tovarov za 200 mld. dolárov. Zároveň majú byť uvalené clá aj na zostávajúce položky, ktorým sa zatiaľ vyhli.

Na nový vývoj obchodnej dohody reagovali vyplašene aj investori na akciových trhoch, ktorí sa desia zo zamrznutia globálneho obchodu. Išlo však skôr o krátkodobú reakciu do doby, než investorom došlo, že sa vlastne nič nezmenilo. Zo strany Číny by bolo naivné predpokladať, že prejde čokoľvek, ale prečo to neskúsiť.

Zo strany USA je jasné, že musia preferovať okamžité efekty, inak za päť rokov zistia, že dohoda bola síce pekná, ale jej dôsledky nemá kto vymôcť. Kým teda vyhrážka novými clami pošle trhy do červených čísel a americkým prezidentom označená „konštruktívna diskusia“ ich vráti do zeleného teritória, nikto si tak z toho vlastne nič nerobí.

Falšované štatistiky

Ako na tom teraz vlastne Čína je? Ťažko povedať – jej štatistiky boli vždy najmä pre veľmi dôveryhodné nátury. Posledné aprílové čísla však každopádne hovoria o ľahkom poklese exportov a po niekoľko mesiacov klesajúcom dovoze prišiel nárast. Zaujímavá je aj „rošáda“ vo vzťahu s USA, kde vývoz do USA klesol o 9,7 percent, zatiaľ čo dovoz z USA sa prepadol o 30 percent.

Pre čínskych exportérov je ale podstatný globálny vývoj a s ním spojená veľkosť dopytu po čínskom tovare vo svete. Eskalácia konfliktu na seba môže nabaliť zvýšenú opatrnosť a ekonomický útlm, čo opäť môže dopadnúť na ostatné exportné veľmoci. Čína to má navyše zložitejšie aj preto, že nemá toľko tovaru z USA na preclenie a uvedomuje si, že obchodná vojna môže viesť k úteku časti kapitálu do krajín, ktoré zatiaľ nie sú v nevôli USA.

Kto sa priživí na spore dvoch gigantov?

Základným scenárom stále je to, že sa obe strany dohodnú, na čo napäto čakajú aj ďalšie krajiny. Na súčasný vývoj si nemôžu sťažovať napr. EÚ, Mexiko alebo Kanada, ktorí si ukradli svoj kúsok koláča na trhu USA.

Medzi týmito krajinami je však značný rozdiel. Mexiko a Kanada už si svoje užili, ale EÚ je na tom horšie … ak sa USA a Čína nedohodnú, odskáču si to všetky krajiny cez svoje exporty na zamrznutom trhu. No keď sa dohodnú, je Európa ďalšia na rade. Pri jednaní pritom nemusií byť práve jednotná a ani tak silná ako Čína. Snáď sa EÚ pripravuje aj inak ako len nádejou vo výsledok ďalších volieb v USA.

Zdroj: Analytický tím Fincentra

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *