Piatok 30. októbra. Meniny má Šimon, Simona

Anciáša jeho, pondelok bol čierny a už je po kríze aj po menzese! (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančné trhy prešli viacdňovou očistou a skončilo to happy endom. Čistá psychiatria! Pochopil som, prečo sa niekde majú dobre len kšeftári a opäť sa mi potvrdila pravdivosť porekadla: Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo.

Keď sa prestanú točiť peniaze, prestane sa krútiť aj zemeguľa. Neviem kto to prvý povedal, ale tento aforizmus som počul, resp. čítal už veľakrát a v rôznych obmenách. A v pondelok to vyzeralo tak, že Zem by sa mohla prestať krútiť a svet čoskoro postihne krutá globálna kríza. Nálada na finančných trhoch bola hlboko pod bodom mrazuSmutny

Černota, krv a hrôza!

Namiesto úvah ponúknem pár minulotýždňových titulkov zo svetovej tlače a z odborných finančných portálov. Miestami som totiž nadobúdal dojem, že analytici sa predháňali v tom, ktorý z nich bude hrôzostrašnejší. Alebo aspoň obraznejší:

  • Prasklina z Číny sa môže rozšíriť na celú zemeguľu, Pondelok najčernejší, Blíži sa svetová pohroma, Krvavé kúpele, Čínska hrôza zráža na kolená celý svet, Čierny pondelok načrtáva blížiacu sa svetovú krízu, Neuveriteľný masaker na čínskom trhu, Pondelkové krviprelievanie: akciovým trhom vládne strach a ekonomická neistota, Najčernejší deň európskych akcií, Japonské akcie zažili najväčší pád od následkov zemetrasenia v roku 2011, Čínska pohroma prichádza spolu s padajúcou cenou ropy, Kruté obavy z globálneho spomalenia, Strach z čínskeho draka potápa trhy atď.

Pestrú titulkovú nádielku akoby symbolicky, avšak bez väčšej dávky bulvárnosti a hrôzostrašnosti, zhrnul Oliver Morrison zo Saxo Bank konštatujúc, že čínske akcie sa dostali na najnižšiu úroveň od roku 2007, akciový index Shanghai Composite klesol v pondelok až o deväť percent a čínsky prepad sa rozlial na svetové trhy a tie krvácajú.

Valiacu sa hrôzu z Číny začiatkom týždňa sprevádzal pád cien ropy. Ľahká americká WTI sa obchodovala pod hladinou 40 USD – prvý raz od roku 2008 a severomorská zmes Brent sa prvýkrát od marca 2009 dostala pod úroveň 45 USD.

Otázkou je, čo všetko sa aktuálne stará o znižovanie cien čierneho zlata. V prvom rade sú to práve obavy z poklesu čínskej ekonomiky a následného znižovania dopytu po rope; ďalším faktorom sú americkí producenti bridlicovej ropy, ktorí už viac týždňov po sebe sústavne zvyšujú počty vŕtnych súprav, ale aj Irán, ktorý je pripravený zvýšiť ťažbu, aby znovuzískal stratené pozície na svetových trhoch.

Do hry minulý týždeň náhle vstúpila Venezuela, ktorá je nespokojná s politikou kartelu OPEC a hodlá zvolať jeho mimoriadne zasadnutie, na ktorom by sa rokovalo o novej ťažobnej politike…

Prikláňam sa k analytikom, ktorí predpokladajú, že zníženie cien ropy pod úroveň 35 USD je celkom reálna. Nízke ceny aktuálne najviac deptajú Rusko.

Index strachu VIX vz. čínska štátna tlač

Bez ohľadu na bulvárnosť a hrôzostrašnosť titulkov vo svetových médiách to začiatkom týždňa naozaj smerovalo do tuhého a ako poznamenal publicista Petr Zámečník, hlboké prepady akciových trhov na celom svete mali jedného pôvodcu – Čínu. Hlavný ekonóm Poštovní spořitelny Jan Bureš k tomu dopísal:

”Keď už aj čínske štátne denníky píšu o čiernom pondelku na akciovom trhu, niečo sa skutočne deje. Prudký prepad čínskych akcií zahnal do defenzívy prakticky všetky rizikové aktíva – americké trhy otvorili v hlbokom zápore – General Electric v jednej chvíli dokonca strácal 21 percent!“ Ako Bureš ďalej dodal, pod tlakom sa ocitol aj US dolár a index strachu VIX sa usadil na najvyšších úrovniach za posledné štyri roky – od čias, kedy vrcholila eurokríza.

S tým dolárom, ktorý Čína zrazila na kolená, to hádam treba bližšie ozrejmiť, lebo v hre sú minimálne dve veci:

Po prvé, hneď v pondelok to vyzeralo tak, že Čína môže plány americkej centrálnej banky (Fed) na zvýšenie úrokových sadzieb poriadne skomplikovať.

Po druhé, aj keď Spojené štáty exportujú do Číny len necelé jedno percent HDP ročne, čo je zanedbateľné a vypuknutie čínskej krízy by ich teda nijako neohrozilo, vážnejším problémom je ale priama expozícia veľkých amerických technologických firiem v Číne. Napríklad spoločnosť Apple realizuje cca 20 percent z celkových tržieb práve v krajine draka.

A to už je hustejšia káva! A o poznanie horúcejšia… Vyplazly jazyk

Banány, fľaša lacného vína a zničená 10-eurovka

Opäť sa mi raz potvrdila pravdivosť porekadla: Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo. Až pričasto premýšľam o hnusnom kapitalizme, ktorý zdiera náš robotný a bohabojný ľud a tak je len samozrejmé, že vždy naďabím na nejakú horúcejšiu situáciu, ktorá sa týka práve tejto témy. Alebo si ju ako novinár aspoň všimnem, hoci iní by ani okom nemrkli. Vo svojom predchádzajúcom komentári som písal o tom, ako som kvôli euru, ktoré je vraj len špinavou hračkou v rukách riňavých imperialistov, vyprovokoval krčmový konflikt, ktorý sa len – len že neskončil bitkou a počas uplynulého týždňa som zasa bol svedkom kapitalisticko-socialistického konfliktu pri pokladni v jednej z veľkých predajní potravín.

Žena v stredných rokoch s fľašou lacného vína podala pokladníčke niečo natrhnuté, špinavé a s prepáčením – orihané tak, že nebolo poznať o čo ide. „Dobrý deň! A to je čo?“ opýtala sa mladá pokladníčka. „Desaťeurovka, ta čo by malo byť!?“ zlostne odvrkla žena s vínom. Stál som pri vedľajšej pokladni a cca z jeden a pol metrovej vzdialenosti som aj ja videl, že to naozaj nepripomínalo 10-eurovú bankovku a pokladníčka to právom odmietla prijať.

Dotyčná akoby s tým rátala, zrejme jej to čudo nezobrali ani inde, nuž vytiahla z druhého vrecka inú 10-eurovku a všetko bolo o.k., až na jej následný slovný prejav, ktorý bol až príliš hlasný: „Tak tento prípad bude riešiť sám Fico! Aj minule hovoril v rádiu, že západné firmy dá do laty a nedovolí, aby nám škodili a okrádali Slovákov.“ Potom sa ešte raz otočila smerom k pokladníčke so slovami: „Že sa nehanbíte, vy kurvy kapitalistické?! Chudobného človeka budú okrádať, hajzli západniarski!“

Ja som medzitým platil za tri kg banánov po nejakých 50 centov a ponáhľal som sa s nimi k vnučke, ktorá ich má veľmi rada. A potom, keď som zaniesol nákup domov, som ešte zo zvedavosti zašiel do jednej čisto slovenskej predajne potravín. 

Aj tam mali banány – takmer po dve eurá, ale také, že by ich ani zadarmo nikto nechcel… V tej chvíli som pochopil, ako ten hnusný kapitalistický Západ vyciciava slovenský ľud a nedá mu dýchať. Zmateny

Socialistická hra na dobromilnosť: Smutných 133 percent!

Zato nášmu božiemu ľudu až veľmi výdatne dá dýchať dobrák, ktorý s blížiacimi sa voľbami vo veľkom rozdáva to, čo patrí nám všetkým a rozdáva to tým, od ktorých očakáva najväčšiu vďaku pri volebných urnách. Poslanec Igor Matovič (OĽaNO) prednedávnom zvýraznil, že “obdarovaní” sú a budú vďační aj za odrobinky, ktoré odpadnú od úst Ficovi a jeho bande sponzorov a príživníkov na štáte.

Chudobní si totiž neuvedomujú, že premiér, ktorý im teraz dáva pár šušňov, im predtým zobral stonásobne viac, ani jeden rok nehospodáril s vyrovnaným rozpočtom, ale každý rok minul cca o 3 miliardy viac a zneužíva, že bežný občan nerozumie tomu, ako funguje štát, myslí si poslanec a dodáva, že ľudia vždy naletia, lebo Fico na tlačovkách nehovorí pravdu o tom, že to, čo im práve ide dať, zaplatia ich deti:

”Povedal niekedy, že zle hospodári a Slovensko systematicky zadlžuje? Povedal niekedy, že dlh Slovenska zvýšil o 133 percent? NIKDY!”

Socialistická hra na kapitalizmus: Črtá sa nová kríza?

Pevne teda verím, že blížiace sa parlamentné voľby vyhrá u nás tá strana, ktorá ich plánuje vyhrať a bude nás ďalej viesť zdravou socialistickou cestou, čo znamená, že popri terajších nekonečných dobrotách (vlaky zadarmo, vratky za plyn atď.) pribudnú mnohé ďalšie sociálne vymoženosti – slnko zadarmo, vzduch zadarmo, možno banány zadarmo… Smejici se

Ukazuje sa totiž, že len socialistická cesta vývoja je správna a perspektívna a minulý týždeň na to doplatila Čína a jej jüan. Ako poznamenal ekonóm Jan Bureš, čínska ekonomika spomaľuje viac než si to praje tamojšia strana. Rozumej: komunistická. Hoci – priznávam! – naozaj neviem, či v Číne majú vlaky zadarmo. Asi nie. Pochybujem o tom. Ale ako komentátor to teraz ani nebudem zisťovať, nestojí mi to za to. Radšej odcitujem z myšlienok ekonomickej analytičky Markéty Šichtařovej (spoločnosť Next Finance), podľa ktorej ekonómovia vedeli, že Čína nemôže rásť donekonečna:

”A vedeli, že ak sa komunistická Čína prostredníctvom akciového trhu hrá na kapitalizmus, tak potom ku kapitalizmu patrí i recesia.” 

Zhrniem tému: Spomaľovanie Číny teda nemalo nikoho zaskočiť. A napriek tomu sa všetci cítia zaskočení. Aspoň začiatkom týždňa to tak bolo. A vyzeralo to veľmi zle.

A pani Šichtařová si právom položila otázku, či svetové hospodárstvo je na prahu novej recesie.

Socialistická hra na regulácie: Chýba toaletný papier!

Ale socializmus je nezničiteľný. Najnovšie vo Venezuele vládne orgány známe v celom svete tým, že ekonomiku až príliš horlivo a rady regulujú, vydali zákaz stáť v noci v radoch pred obchodmi s potravinami, až kým sa ráno neotvoria. Nie je to samoúčelné – vláda v zmysle princípov Socializmu 21. storočia zavedeného za vlády Huga Cháveza, tvrdo reguluje ceny základných potravín na veľmi nízkych úrovniach, je ich však málo a tak sa na každého nedostane. Kto sa chce najesť, musí celé hodiny vyčkávať.

A netýka sa to len potravín, ale aj základných hygienických potrieb – mydla či toaletného papiera.

Akékoľvek porušenie zákazu stáť v radoch v nočných hodinách pred supermarketmi sa odteraz bude tvrdo trestať.

Venezuelská socialistická vláda vydala toto opatrenie ako súčasť širokého boja proti nenávideným podnikateľským kruhom. Tie sa zasa sťažujú, že ich nadmerná regulácia a byrokracia zráža na kolená a bráni im slobodne podnikať a dopláca na to obyčajný človek.

A dobre sa majú len kšeftári a špekulanti

K tomu si dovolím ešte jednu vysvetľujúcu poznámku: Ideológiu Socializmu 21. storočia vydumal nemecký politológ a chorobne zanietený ľavičiar Heinz Dieterich Steffan. Pracoval ako poradca niekdajšieho venezuelského prezidenta Hugo Cháveza, ktorý bol vo funkcii od roku 1999 až do svojej smrti v roku 2013.

Podľa Steffanovej doktríny sa socializmus 20. storočia prežil a sprofanoval. Jeho podstatu, teda to, čo je v socialistickom učení zdravé, však treba nanovo rozvinúť (aj s využitím myšlienok Nového zákona, najmä Evanjelií) a adaptovať na nové hospodárske a politické podmienky 21. storočia s tým, že vlastníctvo výrobných prostriedkov musí byť kolektívne a riadenie výroby musí fungovať tak, že radoví zamestnanci podnikov nesmú byť nijako utláčaní a a nesmú sa voči vrcholovým riadiacim pracovníkom cítiť diskriminovaní a menejcenní. Smutny

Vytriezvenie, optimizmus a …zelené čísla

Koniec týždňa priniesol vytriezvenie z nebývalo zvýšenej volatility na trhoch.

V polovici týždňa totiž nastal obrat po tom, čo čínska centrálna banka sa rozhodla znížiť úrokové sadzby o štvrtinu percentuálneho bodu a zmiernila požiadavky na minimálne rezervy komerčných bánk. Hneď po otvorení stredajšej burzy začali hlavné čínske indexy zmazávať svoje straty – index CSI300 posilnil o 0,7 percenta, index Shanghai Composite si pripísal 0,5 percenta.

Potom prišiel Zelený štvrtok, tak ho aspoň obrazne (možno aj v súvislosti s Novým zákonom, kde sa Zelený štvrtok považuje za určité znovuzrodenie) nazval Ján Jursa z forexpro.sk. Dôležitejšie ale bolo, že deň sa niesol v pozitívnom duchu. Stabilizácia čínskeho trhu a celkové obnovenie optimizmu pomohli aj európskym akciám opravovať straty zo začiatku týždňa. Index DAX vo štvrtok narástol o 3,18 percenta a dostal sa na úroveň 10.315 bodov, CAC 40 vzrástol o 3,49 percenta na úroveň 4.658 bodov, britský FTSE sa dostal na hladinu 6.192 bodov a paneurópsky Euro Stoxx na hladinu 3.280 bodov.

V zelených číslach uzatváral aj americký akciový trh – index NASDAQ dosiahol 4.812 bodov (rast o 2.45 percenta) a Dow Jones 16.654 bodov (rast o 2.27 percenta). Darilo sa aj ázijským akciovým trhom a nebývalo rástli vo štvrtok aj ceny ropy – WTI sa dostala na úroveň 42,82 USD a ropa Brent vzrástla až na úroveň 47,39 USD.

Piatok bol na trhoch nadmieru pokojný, hoci niekde hlboko v mozgových závitoch mohli pretrvávať určité obavy, že situácia zo začiatku týždňa by sa ešte mohla zopakovať. US dolár posilnil voči britskej libre i spoločnej európskej mene, kráľovský menový pár EURUSD sa dostal na hladinu 1,1181. Ropa opäť vzrástla (WTI – 45,38 USD, Brent – 50,16 USD), ale aj tieto ceny čierneho zlata sú príliš málo na to, aby nedeptali Rusko a jeho ekonomiku.

Je menzes naozaj už za nami? Alebo: čistá psychiatria!

Anciáša jeho, a už je po kríze! – žiadalo by sa skríknuť a poriadne nahlas. Na portáli Investujeme.sk na to poukázali aj ekonómovia nadnárodnej spoločnosti Coface, podľa ktorých je spomalenie rastu v Číne pre zvyšok rozvinutých ekonomík zvládnuteľné a obavy o globálnu recesiu sú prehnanéSmejici se

Moja uštipačná poznámka: Trhy, ktoré počas týždňa zažili nebývalú volatilitu, sa napokon upokojili, menzes je za nami a o kríze sa už nehovorí. Prinajmenej v piatok sa o nej už nehovorilo, hoci začiatkom týždňa – aspoň teda psychologicky – naozaj bola na spadnutie… Niektorí veľkí ekonómovia radi zdôrazňujú, že trhy občas reagujú prehnane a hystericky. Zrejme je v tom kus pravdy a začiatok uplynulého bol podľa mňa poriadne psychopatický. Čistá psychiatria!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial