Streda 18. októbra. Meniny má Lukáš

Avizované mzdové a personálne škrty vo verejnej správe nabrali v skutočnosti opačný trend

Na Slovensku pracovalo vlani na úradoch zhruba 350 tisíc ľudí, teda o takmer 1800 viac ako rok predtým. Minuli sme na nich 3,5 miliardy eur, čo je o 88 mil. eur viac ako v roku 2009. Dobrá správa je, že sa medziročne znížil počet neobsadených miest, teda mŕtvych duší, až o polovicu – „len“ na takmer 7700, čo pri priemernej mzde vo verejnej správe za minulý rok vo výške 827 eur to predstavuje „len“ o niečo viac ako 6,3 mil. eur minutých zbytočne.

Karty v počte zamestnancov zamiešala územná samospráva

Minulý rok bol vo vývoji počtu zamestnancov vo verejnej správe prinajmenšom rozporuplný. Faktom je, že ubudol počet mŕtvych duší v porovnaní s minulým rokom o 6584 systemizovaných miest. Zároveň faktom je aj to, že i napriek avízam o plánovanom znižovaní počtu zamestnancom vo verejnom sektore došlo k opaku, a to k nárastu o 1794 ľudí. Jedinou zložkou verejnej správy, kde naozaj došlo k faktickému zníženiu počtu úradníkov je ústredná štátna správa. Tento pokles však predstavuje len 150 zamestnancov, čo je len 0,09% z celkového počtu štátnych úradníkov na ministerstvách a iných ústredných štátnych orgánoch.

Najvýznamnejšie zmeny v počte úradníkov v roku 2010 zaznamenala územná samospráva, v ktorej našlo svojej uplatnenie o 1933 ľudí viac ako v roku 2009. Tento vývoj v obciach, mestách a vyšších územných celkoch mal vplyv na celkové zníženie počtu neobsadených miest vo verejnej správe. Z celkového počtu neobsadených miest v roku 2009 v tejto zložke verejnej správy vo výške 3486 sa na konci minulého roka tento stav znížil len na 1553 voľných miest. Pokiaľ ide o Sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne, stav počtu zamestnancov zaznamenal iba nepatrný medziročný rozdiel, avšak smerom k vyššiemu počtu pracovníkov o 11.

Avizované šetrenie v oblasti miezd má v skutočnosti opačné znamienko

Znižovanie mzdových výdavkov ako jeden z nástrojov šetrenia sa v minulom roku nenaplnilo. V skutočnosti nás stáli úradníci medziročne o takmer 88 mil. eur viac a na tento účel sme minuli takmer 3,5 mld. eur. Najvyšší nárast v objeme mzdových výdavkov bol v ústrednej štátnej správe, a to vo výške 51 mil. eur. Územné samosprávy zaznamenali druhú priečku v medziročnom náraste mzdových výdavkov v objeme 33 mil. eur a zvyšné 4 milióny eur ostávajú na vrube poisťovní. Paradoxné je, že došlo nielen k nárastu skutočných mzdových výdavkov na medziročnej báze, ale aj k prevýšeniu rozpočtovaných súm na rok 2010 s výnimkou poisťovní. Ústredná štátna správa minula na mzdách, vrátane odvodov, o 65 mil. eur viac, ako mala naplánované v rozpočte a územná samospráva dokonca o 90 mil. eur viac. Jedine poisťovne nevyplatili na mzdách, vrátane odvodov, 15 mil. eur oproti rozpočtovanej sume.

Aj priemerná mzda vo verejnej správe bola v znamení rastu

Úradníci si prilepšili v avizovanom šetrení mzdových výdavkov aj v oblasti priemernej mzdy. Celkovo presahovala priemerka vo verejnej správe priemernú mzdu v celom národnom hospodárstve o 58 eur, teda o viac ako 7,5 %. Najvyšší prírastok v priemerných zárobkoch zaznamenali pracovníci poisťovní, a to až o 44 eur viac oproti roku 2009, avšak o 179 eur menej, ako rátal rozpočet na rok 2010. Zahanbení vo vývoji priemerných miezd nezostali ani pracovníci ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy, keď ich priemerka tvorila až 1000 eur, čo je o 59 eur viac ako rátal rozpočet na rok 2010. Medziročný nárast tohto mzdového ukazovateľa tvorí v tejto zložke verejnej správy až 27 eur oproti roku 2009, a to i napriek tomu, že rozpočet na rok 2010 počítal so znížením priemerky medziročne o 32 eur. Štátni úradníci, teda zamestnanci mimo územnú samosprávu a poisťovne zarábali o 30% viac ako pracovníci v rámci celého národného hospodárstva. V územnej samospráve došlo k rovnakej situácií keď jej priemerka tvorila 668 eur, čo je oproti plánovanému rozpočtu viac ako 46 eur, avšak medziročný skutočný nárast bol omnoho pomalší a to na úrovni 8 eur.

Autor je manažér IHP pre sekciu verejnej správy, text vyšiel v septembrovom vydaní Newslettea IHP.

Prerozdeľuje štát vaše dane efektívne?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *