Stvrtok 14. decembra. Meniny má Branislava, Bronislava

Bankové lúpeže: Realita dňa, no banky o nich radšej nehovoria

Lúpežné prepadnutia v našich bankách sa stali realitou všedného dňa. Už ich berieme ako bežnú súčasť večerných televíznych správ. Ich história siaha do obdobia tzv. Divokého západu romanticky vykresleného vo westernovkách, kedy sa v Spojených štátoch rozmohli klasické bankové lúpeže a prepady poštových vozňov plných peňazí. Na bankových lúpežiach sa neskôr zúčastňovali aj revolucionári a známi politici.

Bankové lúpeže v dnešnom, modernom zmysle slova sa zrodili v Spojených štátoch v období tzv. Divokého západu. Spravidla sa odohrávali tak, že banku prepadla skupina jazdcov na rýchlych koňoch, po zuby ozbrojených a prirodzene maskovaných šatkou, ktorú aj tak mali stále pri sebe, aby sa počas divokej jazdy chránili pred víriacim prachom.

Tieto prepady boli sprevádzané ostrými prestrelkami, ktoré aj keď vo filmových westernoch vyznievali romanticky, nezriedka boli krutými krvavými kúpeľmi.

Azda najznámejšími lúpežníkmi tých čias boli legendárni bratia Jesse a Frank Jamesovci, ktorí okolo seba zoskupili niekoľko vojnových dobrodruhov a zločincov rôzneho kalibru. V dlhých rančerských kabátoch skrývali strelné zbrane a vo veľkom štýle prepadávali banky.

Realita: Neskôr sa o Jamesovcoch šírili legendy, v slovenských reáliách by sme mohli povedať, že legendy jánošíkovského typu o tom, že veľkú časť peňazí z vylúpených z bánk a poštových vlakov rozdali chudobným. Nič z toho nie je pravda.

Skutočnosťou zostáva iba to, že peniaze vyplácali náhodným svedkom svojich lúpeží, ktorí pri vyšetrovaní prípadov nič nevideli, nič nepočuli.

Nesmrteľní milenci: Ich sláva žije nielen vo filmoch

Inou a podstatne neskoršou legendou sú lupiči Bonnie Elizabeth Parker (1910 – 1934) a Clyde Chestnut Barrow (1909 – 1934), ktorí vošli do dejín ako nesmrteľní milenci Bonnie and Clyde

Realita číslo 1: V čase Veľkej svetovej hospodárskej krízy, ktorá sa začala známym čiernym štvrtkom 24. októbra 1929 na Wall Street, Bonnie a Clyde spolu so svojimi kumpánmi prepadávali banky, ale aj malé obchodíky a čerpacie stanice na odľahlejších miestach.

Počas prepadov a najmä pri útekoch z miesta činu zomrelo mnoho policajtov i civilných osôb. Realitou zostáva, že hoci obaja stáli na čele lúpežníckeho gangu, "pištoľníčka Bonnie" údajne v živote nikdy nevystrelila z pištole. A ak áno, tak len pri cvičnej streľbe. Neskoršie vyšetrovania túto verziu v podstate nikdy nevyvrátili. O tom, koľko policajtov i civilných osôb zastrelil Clyde Chestnut Barrow sa pramene rozchádzajú. Väčšinu z vrážd, ak nie všetky mali na svedomí ostatní členovia gangu.

Bonnie a Clyde podľa oficiálnej správy prišli o život 23. mája 1934 na opustenej ceste pri meste Bienville Parish v Louisiane "pri prestrelke s policajtmi zo štátov Louisiana a Texas". Niektorí z účastníkov tejto prestrelky časom priznali, že nešlo o žiadnu prestrelku, ale že začali sami – iniciatívne, zákerne a bez rozkazu nadriadených páliť na auto, v ktorom boli Bonnie a Clyde.

Jeden z hlavných organizátorov celej akcie neskôr svoj čin verejne oľutoval.

Realita číslo 2: Život dvojice Bonnie and Clyde je opradený legendami, ich príbeh bol nespočetnekrát publicisticky, ale predovšetkým literárne, filmovo i hudobne spracovaný. Prvý film o ich živote bol nakrútený už v roku 1937. Spieva sa o nich v mnohých piesňach i v celých muzikáloch. Na mieste, kde prišli o život, sa už desiatky rokov pravidelne konajú medzinárodné kultúrno-spoločenské festivaly.

Sosa alebo Koba: Kto prepadával?

Z iného kúta sveta pochádzajú informácie o lúpežných prepadoch bánk, na ktorých sa podieľali boľševici. Ich história sa takpovediac začal písať koncom roka 1879, kedy sa v gruzínskom mestečku Gori v rodine chudobného obuvníka, Vissariona Ivanoviča Džugašviliho, nevzdelaného a hrubého človeka, alkoholika, narodil syn Josif.

Od malička bol neduživý, slabý a chorľavý a všetci ho volali Sosa, čo mohla byť aj skomolenina mena Josif, ale podľa niektorých historikov to v tamojšom dobovom prostredí znamenalo niečo ako smarkatý, sopľavý. Josif v detstve prekonal kiahne, po ktorých mu navždy zostala poznačená tvár. Utrpel aj úraz, po ktorom mu ľavá ruka začala zakrpatievať – po celý život ju mal kratšiu, neustále ju musel skrývať, čím veľmi trpel.

Pri chlapčenských hrách a bitkách sa fyzicky slabý Josif nevedel presadiť, neustále sa bál, že ho silnejší chlapci zbijú a preto bol od malička nevľúdny, zlý, zákerný a pomstychtivý. Rád sníval a čítal romány o hrdinoch, s ktorými sa stotožňoval. Tak to bolo aj s románmi gruzínskeho spisovateľa A. Kazbegu o boji kaukazských roľníkov za nezávislosť a slobodu. Vystupoval v nich nebojácny hrdina Koba.

A neduživý Josif chcel, aby ho namiesto zosmiešňujúceho Sosu všetci volali Koba. Lebo aj on je vraj silný a odvážny…

Všetky spomínané vlastnosti Josifa Vissarionoviča neskôr využili boľševci čiže jedna z dvoch frakcií vtedajšej Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska, ktorej sa Josif Vissarionovič stal členom. Boľševici predstavovali radikálnu časť strany a opierali sa o Leninovo učenie o diktatúre proletariátu, o smrtiacej rane imperializmu a socialistickej revolúcii. Druhú frakciu strany predstavovali menševici, ktorí boli zástancami klasického marxizmu a skôr nenásilnej "postupnej" revolúcie.

Vráťme sa ale k téme. Boľševici využijúc to, že Josif od malička chcel, aby ho všetci považovali za mocného a odvážneho, ho aktívne zapojili do väčších ozbrojených akcií, ktoré označovali slovom exy, z latinského expropriatio (vyvlastnenie). Boli to ozbrojené lúpežné prepadnutia bánk, ale aj obchodov a poštových vozov. Jednou z najväčších akcií bol prepad štátnej pokladnice v Tbilisi, pri ktorom lúpežníci ukoristili vyše tristotisíc rubľov. Pri prepade zahynulo viac ako 30 ľudí.

Menševická frakcia strany ozbrojené prepady bánk a iné násilné akcie tvrdo odmietala.

Realita číslo 1: Podľa oficiálnych dokumentov zo sovietskej éry všetky peniaze pochádzajúce z vtedajších bankových prepadov išli do straníckej pokladnice a slúžili na to, aby sa boľševici mohli vzdelávať a zároveň slúžili aj na nákup potrebných zbraní a munície. Realita však bola taká, že veľkú časť ulúpených peňazí Josif Vissarionovič a jeho kumpáni prepili a prehajdákali s ľahkými ženami.

Bolo to čosi podobné ako s jeho štúdiom v pravoslávnej cirkevnej škole, z ktorej ho vyhodili. Podľa oficiálnych dokumentov mladého Vissarionoviča zo školy vylúčili preto, že študoval zakázanú marxistickú literatúru. Podľa niektorých historikov bol dôvod prozaickejší – vyhodili ho, lebo ako študent pil a kradol.

Realita číslo 2: Josif Vissarionovič vždy túžil po tom, aby ho priatelia volali Koba. Splnilo sa mu to až neskôr, keď už používal priezvisko Stalin (z ruského staľ – oceľ) a mal v rukách reálnu moc. Neskôr stál na čele sovietskeho štátu a pod pláštikom straníckych čistiek a boja s vnútorným nepriateľom dal vyvraždiť desiatky miliónov ľudí.

Boli medzi nimi aj tí, ktorí ho v detstve posmešne prezývali Sosa, ale aj tí, ktorí sa s ním spolupodieľali na bankových prepadoch.

Kľúčový faktor: Pohlavie

Vráťme sa ale z histórie bankových lúpeží do dnešných čias. Ako vyplýva z údajov Policajného zboru SR,  prepadnutými pracovníkmi bánk sú takmer výlučne ženy. Je to jednak preto, že pri prehriadkach v bankách pracujú u nás poväčšine ženy a ak sa aj občas vyskytne muž, lúpežník, ktorý si pred prepadom "prezrie terén", v takom prípade radšej zaradí spiatočku.

Dôvody sú dva. Po prvé, prepadnutý muž spravidla dokáže ľahšie odhaliť, že zbraň, ktorú mu lúpežník podstrčí pod nos, je trebárs iba neškodnou poplašnou či hračkárskou pištoľou alebo nejakou nefunkčnou napodobeninou zbrane. A po druhé, lúpežník predpokladá, že muž pracujúci v banke sa tak rýchlo nezľakne a nepodľahne nátlaku.

V záujme objektívnej pravdy treba ale povedať, že v našich bankách pracuje mnoho nebojácnych žien, o čom svedčia aj viaceré mediálne známe prípady.

A ešte aspoň pár slovami k pohlaviu páchateľov. V našich podmienkach sú aktérmi bankových lúpeží takmer výlučne muži, hoci z dejín sú známe aj prípady bankových lupičiek, napríklad už spomínaná Bonnie Elizabeth Parker.

V análoch svetovej kriminalistiky však nájdeme aj viaceré prípady lupičiek (zväčša amatérskych a neúspešných), ktoré sa pred prepadom banky dôkladne zamaskovali a nalíčili tak, aby vyzerali ako nebojácni muži.

Prípad bratislavského Pápeža

Príkladov z našich bánk, kedy sa ženy pri priehradkach nezľakli nebezpečného lupiča, možno uviesť viacero. Za všetky spomeňme aspoň prípad dnes už právoplatne odsúdeného Štefana Pápeža, ktorý v jeden deň prepadol tri bratislavské banky.

Stalo sa to 18. apríla 2009, kedy krátko pred 13. hodinou so zbraňou v ruke prepadol pobočku UniCredit banky na Einsteinovej ulici. Pracovníčka banky sa nezľakla a peniaze mu odmietla dať. Zároveň mu vyrazila z ruky zbraň. Lúpežník ušiel, v banke zostala iba jeho strelná zbraň – neškodná atrapa. Pri prepade sa zlomila na polovicu…

Ďalšej lúpeže sa dopustil v pobočke ČSOB na Zlatých pieskoch. Do banky vtrhol maskovaný bielou šatkou a pod hrozbou použitia zbrane opäťžiadal peniaze. Zuby mu však klepli naprázdno – pracovníčka pobočky mu totiž odmietla vyhovieť. Povedala mu, že žiadne peniaze nemá.

Neskôr sa vrátil na Einsteinovu ulicu, kde sa mu nakoniec lúpež úspešne podarila. Z pobočky Dexie banky si odniesol vyše 30 tisíc eur.

Pri vyšetrovaní vyšlo najavo, že motívom lúpežných prepadnutí boli Pápežove finančné problémy.

K všetkým trom bankovým prepadom sa priznal a svoj čin úprimne oľutoval.

V októbri súd schválil jeho dohodu s prokurátorom o vine a treste. Pri uzatváraní dohody Pápežov obhajca poukázal na to, že jeho klient nebol dovtedy súdne trestaný, priznal sa a škodu nahradil. Na základe schválenej dohody si Štefan Pápež odpyká osem rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Nielen zločinci, ale najmä zúfalci

Súčasná slovenská realita je taká, že bankové lúpeže poväčšine nepáchajú ostrieľaní kriminálnici, ale zúfalí ľudia. Majú na krku pôžičky a nevládzu ich splácať.

K právnej stránke veci: Pri bankových lúpežných prepadoch ide o obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého skutková podstata spočíva v tom, že páchateľ proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Za to mu súd môže uložiť trest odňatia slobody vo výmere tri až osem rokov.

Prísnejší trest sedem až dvanásť rokov môže súd vymerať, ak páchateľ svojim činom bezprostredne ohrozí život alebo zdravie viacerých osôb, spácha ho závažnejším spôsobom konania alebo ním spôsobí väčšiu škodu.

Trest vo výmere desať až pätnásť rokov hrozí aktérovi lúpežného prepadnutia, ak svojim činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo ak nim spôsobí značnú škodu. A napokon trest v rozmedzí pätnásť až dvadsaťpät rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie hrozí páchateľovi, ktorý pri lúpežnom prepadnutí spôsobí smrť viacerých osôb alebo spôsobí škodu veľkého rozsahu alebo ak sa zločinu lúpeže dopustí ako člen nebezpečného zoskupenia.

Závažnejším spôsobom konania sa rozumie napríklad páchanie trestného činu so zbraňou, surovým spôsobom, násilím, hrozbou ťažkej ujmy, ľsťou, využitím tiesne, neskúsenosti a podobne.

Žiadalo by sa ešte vysvetlenie pojmu nebezpečné zoskupenie. Trestný zákon pod týmto pojmom rozumie zločineckú alebo teroristickú skupinu. Táto problematika však spravidla prekračuje rámec článku (väčšinu bankových prepadov majú u nás na svedomí jednotlivci a nie členovia organizovaných gangov a teroristických skupín) a tak sa jej teraz ani bližšie nevenujeme.

Prepadnutia osôb a prepadnutia objektov

Bankové lúpeže netvoria v policajných štatistikách "osobitnú kolónku" a polícia ich ani osobitne nevykazuje.

V štatistikách kriminality "podľa paragrafov" nájdeme v kolónke § 188 lúpež všetky lúpeže vrátane pouličných prepadov a lúpeží spáchaných závažnejším spôsobom konania (so zbraňou), teda ozbrojených prepadov v predajniach potravín (najmä v tzv. večierkach), v klenotníctvach, bankách, herniach, na benzínových čerpadlách a podobne.

V štatistikách kriminality "podľa názvov trestných činov" nájdeme lúpeže bližšie rozdelené do dvoch podkategórií, a to lúpežné prepadnutia osôb a lúpežné prepadnutia objektov. Bankové lúpeže sa však ani v týchto štatistikách osobitne nevykazujú.

Široký repertoár zbraní

Ako vyplýva z údajov Policajného zboru SR, lepšie povedané – z policajných informácií denne zasielaných médiám, v posledných dvoch – troch rokoch boli pri bankových lúpežiach ako zbraň použité najmä krátke guľové zbrane, ale aj rôzne atrapy pištolí, napríklad zapaľovače v tvare pištole, detské hračky viac či menej napodobňujúce funkčné strelné zbrane, plynové a štartovacie pištole, nože vrátane kuchynských nožov s dlhšou čepeľou, slzotvorný plyn, ale aj po domácky vyrobená výbušnina, hrozba bombou ukrytej vo vrecku bundy alebo v igelitovej taške či hrozba páchateľa, že zbraň síce má, ale odloženú v taške.

Vyskytol sa aj prípad, že lúpežník nemal pri sebe žiadnu zbraň, ani o žiadnej zbrani v banke nahlas nehovoril, iba veľavýznamne schovával pravú ruku pod rozopnutou vetrovkou, pričom vztýčený ukazovák mal spod nadutej vetrovky budiť zdanie pištole pripravenej vystreliť.

K tomuto sa žiada jedna dôležitá poznámka. Výpočet toho, čo všetko bankoví lupiči používajú, aby zlomili odpor priehradkových pracovníkov bánk, je skutočne široký a rôznorodý a naozaj sa policajti stretávajú so všeličím. Aj s rôznymi, neraz kurióznymi atrapami zbraní, nefunkčnými zbraňami a detskými hračkami. Nijako tým nechceme znižovať vážnosť a nebezpečnosť toho, čomu sú pri lúpežných prepadoch vystavovaní pracovníci bánk i pracovníci bezpečnostných služieb, ktorí na základe zmlúv strážia bankové pobočky.

Svedčí o tom napokon aj tragický prípad, ktorý sa odohral 10.mája a ktorého vyšetrovanie ešte nie je ukončené.

Tragédia v Malackách: Zomierajúci postrelil lupiča

Do pobočky OTP Banky na Záhoráckej ulici v Malackách vošiel okolo 10-tej neznámy muž v žlto-čiernej mikine zamaskovaný šálom a ozbrojený pištoľou. Ako uviedli policajné zdroje, pod hrozbou použitia zbrane žiadal finančnú hotovosť. V banke sa však strhla prestrelka medzi páchateľom a pracovníkom bezpečnostnej služby.

Muž so šálom rozkázal všetkým ľahnúť si na zem. Vtedy sa objavil člen SBS Marián Ž. z Gajár (okres Malacky). Ako vyplynulo z prvotných informácií, lupič pravdepodobne nevedel, že v banke v čase prepadu bude ochrankár. Ten pri pohľade na maskovaného ozbrojeného lúpežníka siahol po zbrani a strhla sa prestrelka. Ochrankára zasiahli tri strely, neskôr v nemocnici zraneniam podľahol.

Ešte v ten istý deň polícia zverejnila ďalšie informácie. Postreleného člena SBS previezol vrtuľník do nemocnice na bratislavských Kramároch. Utrpel vážne strelné poranenia v brušnej dutine, hrudníku a v tvárovej oblasti. Stratil veľa krvi, lekári sa ho snažili zachrániť, no počas operácie zomrel.

Zranený lúpežník, ktorý ušiel z banky, si peniaze nestačil odniesť. Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave Petry Hráškovej po tom, čo krvácajúc vybehol z banky, nasadol do bieleho športového auta a snažil sa ujsť.

Policajti uzavreli celé Malacky. V skalickej nemocnici neskôr zadržali 35-ročného muža s viacerými vážnymi strelnými poraneniam a spolu s ním zadržali ešte jedného podozrivého, ktorý bol zrejme komplicom. Lupič bol vo veľmi vážnom stave hospitalizovaný na traumatologickom oddelení.

Vyšetrovanie prípadu ďalej pokračuje.

Pojem zbrane rečou Trestného zákona

V súvislosti s témou treba uviesť, že v zmysle Trestného zákona sa zbraňou rozumie všetko, čím možno útok proti ľudskému telu urobiť dôraznejším.

Citovaný zákon v paragraf 122, odsek 3, doslova hovorí, že

"Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším."

A ďalej, "Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú."

S témou iba veľmi okrajovo súvisí zákon číslo 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive, ktorý ustanovuje druhy a kategórie strelných zbraní a streliva, podmienky nadobúdania vlastníctva, držania, nosenia a používania zbraní a streliva a takpovediac týka sa bežných občanov a teda zbraní mimo ozbrojených síl, ozbrojených zborov a podobne.

Tento zákon sa témy bankových lúpeží dotýka najmä v dvoch súvislostiach: 

  • pri bankových prepadoch sa občas stretávame s prípadmi, kedy lúpežník použije zbraň alebo hrozí zbraňou, ktorú má v nelegálnej držbe, teda jej vlastníctvo a držanie nezodpovedá podmienkam stanoveným v zákone o zbraniach a strelive (v takom prípade je okrem lúpeže stíhaný aj pre nedovolené ozbrojovanie podľa paragrafu 294 Trestného zákona), 
  • pri bankových prepadoch – ako sme už uviedli – sa ako zbraň používa naozaj všeličo, vrátane rôznych napodobenín strelných zbraní, ale napríklad aj už nefunkčné strelné zbrane, ktoré boli v zmysle citovaného zákona o strelných zbraniach a strelive podľa paragrafu 58 úradne znehodnotené.

Maskovanie: Aj kuriózne prípady

Ako vyplýva z policajných štatistík u nás i vo svete, bankoví lupiči používajú rôzne spôsoby maskovania tváre s využitím rôznych, neraz aj výslovne kurióznych predmetov. Najčastejšie ide o tieto predmety, a to použité buď samostatne alebo v rôznych kombináciách s inými prvkami:

tmavé okuliare, parochňa, biela alebo tmavá šatka, tvár čiastočne prelepená náplasťou (náplasťami), kapucňa čiastočne zakrývajúca tvár (najmä z bokov), čierna kukla, čiapka stiahnutá hlboko do čela, šiltovka zakrývajúca oči, na hlavu natiahnutá čierna punčocha, vysoký golier vetrovky zapnutý cez ústa a podobne.

Z tohoto pohľadu je viac ako zaujímavý prípad, ktorý sa v apríli odohral v Spojených štátoch amerických, v meste Lincoln. Uvádzame ho pre jeho kurióznosť, aj keď nejde o bankovú lúpež. Neznámy lupič si obalil tvár toaletným papierom a vošiel do blízkeho obchodu. Na predavača namieril pištoľ, vyinkasoval doláriky a ušiel. Podľa policajných zdrojov sa neďaleko od miesta prepadu našli roztratené kúsky toaletného papiera a tam aj stopa skončila…

Pokojne a na bicykli

Svojím spôsobom je zaujímavý aj najnovší prípad z českej Kaplice. Neznámy muž vošiel do banky, preskočil priehradku a obsluhujúcemu personálu zobral peniaze. Potom pokojne vyšiel z banky, nasadol na bicykel a odišiel. Podľa policajných zdrojov pri prepade nebol nik zranený.

Polícia okamžite nasadila do pátrania služobného psa, na území Českokrumlovska vyhlásila uzáveru, postupne aktivovala viaceré policajné služby a požiadala o spoluprácu aj rakúsku políciu. Napriek značnému nasadeniu síl a prostriedkov museli českí policajti po hodinách intenzívneho pátrania priznať, že podrobnejšie informácie o páchateľovi zatiaľ nemajú…

Kuriózny prípad bankovej lúpeže sa 26. mája odohral v Nitre. Do tamojšej pobočky Tatra banky vošiel muž s parochňou na hlave oblečený v rifliach a bielej teplákovej bunde.

Vošiel dnu s pištoľou v ruke, keďže v banke bolo v tom čase veľa ľudí, podľa informácií TV JOJ si iba povzdychol: "Je vás tu veľa, idem radšej preč." Otočil sa a zmizol. "Polícia po lupičovi pátra," uviedla TV JOJ.

Ďalší zaujímavý prípad sa prednedávnom odohral v Belehrade. Dvaja ozbrojení maskovaní lupiči vtrhli do banky v čase, keď pri jednej z priehradok stál 71-ročný dedko. Lúpežníci odzbrojili strážnika, zobrali peniaze a chceli zdúchnuť s mastnou korisťou, keď im do cesty skočil nebojácny dedko. Vrhol sa na lupičov, no tí ho vzápätí udreli pištoľou po hlave.

Dôchodca však nestratil duchaprítomnosť a jednému z dvojice násilníkov strhol z tváre masku.

Lúpežníci spanikárili a ušli. Ulúpené peniaze nechali v banke…

Bankové prepady – v súdnych sieňach

Len pred niekoľkými dňami schválil Okresný súd Bratislava I dohodu o vine a treste, ktorú medzi sebou uzavreli päťnásobný bankový lupič Šimon Behon a prokurátor. Na základe schválenej dohody si Behon odpyká 14 rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Súd schválil dohodu po tom, čo sa obžalovaný priznal, že maskovaný a ozbrojený postupne prepadol v Bratislave dohromady päť pobočiek Tatra banky a Slovenskej sporiteľne.

O niečo staršie je rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, ktorý mediálne známeho Romana Č. obžalovaného z lúpeže v pobočke VÚB banky v bratislavskej Rači oslobodil spod obžaloby.

K lúpeži v Rači došlo 3. januára 2008, kedy neznámy páchateľ ulúpil so zbraňou v ruke5 600 eur. Podľa súdu neexistuje jediný dôkaz o tom, že by lúpežný prepad spáchal obžalovaný Roman Č. Ani pracovníčka pobočky, ktorá v nej bola v čase prepadu, nevedela páchateľa presne popísať. Oslobodzujúci rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, lebo prokurátor sa voči nemu odvolal a tak sa celou kauzou bude ešte zaoberať odvolací senát Krajského súdu v Bratislave.

Načim už len uviesť, že Roman Č. sa stal mediálne známym po svojom slávnom úteku policajtom cez okienko na záchode nemocnice na Kramároch, keď ho 16. januára 2008 krátko po obvinení z bankového prepadu priviedli na lekárske vyšetrenie pre bolesť v oblasti brucha.

Keď poisťovňa nahradí škodu

Slovenské banky sa k jednotlivým prepadom nevyjadrujú. Udalosť považujú za vybavenú, ak im poisťovňa uhradí spôsobenú škodu a necítia potrebu komunikovať s verejnosťou, nieto ešte vydávať manuály o tom, ako sa správať v banke v čase prepadu. Takéto manuály sú vo svete bežné – banky ich vydávajú formou letáčikov a zverejňujú na webe.

Žiaľ, slovenské banky sa naozaj tvária, že bankové prepady sa ich netýkajú.

Na problém prednedávnom poukázal portál ModraOnline v súvislosti stým, že v piatok 12.júna 2009 pobočku Tatra banky na Štúrovom námestí v Modre prepadol neznámy muž, ktorý podľa zverejnených odhadov mal do 30 rokov. Od pracovníčky pobočky si vyžiadal peniaze.

"Ako pre spravodajský portál ModraOnline.sk uviedol hovorca Tatra banky Boris Gandel, bankový lupič si odniesol „niekoľko tisíc eur.” Podľa neoficiálnych informácií sa však hovorí až o čiastke 20 000 EUR, pričom údajne nemalo dôjsť k ich znehodnoteniu bezpečnostnou farbou. Gandel napriek tomu v danej súvislosti pre náš spravodajský portál uviedol: Nakoľko sú peniaze poistené, k reálnej škode neprišlo.”

Portál ModraOnline zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že množiace sa bankové prepady len dokazujú absenciu bezpečnostných opatrení v slovenských bankách. "Vstup do bánk a bezpečnostný režim v nich zavedený sa vo všeobecnosti ničím významným nelíši od predajní s potravinami alebo akýmkoľvek iným tovarom. V mnohých prípadoch je dokonca ešte nižší."

Nehovoriac už o lacných kamerových systémoch, ktoré neumožňujú poväčšine ani identifikovať tvár páchateľa.

Banky vs. polícia

Hovorí sa, že musí sa niečo stať, aby sa pohli ľady. Žiaľ, stalo. V Malackách 10. mája po prestrelke v banke zomrel ochrankár a minister vnútra Robert Kaliňák krátko po udalosti pre médiá povedal:

"Banky odmietajú prijať väčšie bezpečnostné opatrenia. Ponúkali sme služby, kde by niektoré monitorovacie zariadenia boli bezodplatne, bohužiaľ, nemáme aktívnu odozvu zo strany bánk, že by mali väčší záujem o svoju vlastnú bezpečnosť. Nemôžeme pristúpiť k tomu, aby sme zvyšovali bezpečnosť na súkromnom majetku, ktorý nemá záujem si bezpečnosť zvyšovať."

Podľa Kaliňákovych slov sa to bankám "ešte stále oplatí, lebo to nie sú veľké sumy alebo to nie je často… Banky boli viackrát – a nielen za súčasného vedenia – upozorňované zo strany ministerstva, aby prijali lepšie bezpečnostné opatrenia."

Namiesto pointy

Tému lúpežných prepadov aktívne s verejnosoťu neotvárajú nielen banky, ale ani Slovenská banková asociácia (SBA), na ich internetových stránkach napríklad nenájdeme rady, ako sa zachovať, pokiaľ je klient svedkom prepadu banky.  

Aj keď pri prepadoch bánk je ťažké priamo hovoriť o prevencii, ktorú by bolo treba zacieliť na širokú verejnosť, nazdávame sa, že banky ani SBA by ani vo vzťahu k verejnosti nemali pred týmto problémom zatvárať oči a tváriť sa, že sa ich netýka. Ide totiž o vážny a nebezpečný spoločenský jav. A veľmi rozšírený – bankové prepady sa už stali súčasťou našej každodennej reality. Ukazuje sa však, že v poslednom čase ich do istej miery začínajú nahrádzať útoky na bankomaty alebo ako hovorí SBA – prepady bankomatov. V tomto smere SBA prednedávnom aj vydala aktuálne vyhlásenie.

Čoraz rozšírenejšie fyzické a zároveň niekedy aj dosť sofistikované útoky na bankomaty sú však témou na osobitný článok – budeme sa im venovať už v najbližšom čase.

Boli ste svedkom bankovej lúpeže?

View Results

Loading ... Loading ...

Jedna odpoveď na “Bankové lúpeže: Realita dňa, no banky o nich radšej nehovoria”

  1. Adam píše:

    Pred chvilou hlasili v radiu ze neznamy ozbrojeny muz prepadol v Blave banku na Istrijskej ulici. Zaujal ma jeho popis – mal vraj ciernu bundu s ciernou kapucnou na hlave, na tvari mal ciernu satku, dalej mal cierne okuliare a cierne rukavice. Zaujimave, ze nik si ho, ked vchadzal do banky, nevsimol a nikomu sa nezdal podozrivy… Ulupil vraj vyse 10 tisic euracov!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *