Pondelok 18. novembra. Meniny má Eugen

Bankové tajomstvo – Komu a čo môžu banky prezradiť?

bankové tajomstvo
Banky Marek Mittaš 16.03.2018 | 00:00 3 komentáre

Podľa slovenskej legislatívy je u nás predmetom bankového tajomstva každá informácia bankového klienta, ktorá nie je verejne prístupné. Banky majú povinnosť chrániť informácie o obchodoch, stavoch na účtoch, vkladoch aj výberoch, no niekedy to neplatí.

Informácie v bezpečí

Hlavnou normou pri bankovom tajomstve je Zákon o bankách. V princípe hovorí, že tajomstvom sú všetky informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sa týkajú klientov, ich účtov a operácií. Navyše klient má právo požiadať banku, aby mu oboznámila všetky informácie o ňom, ktorými disponuje.

Tieto informácie postúpi banka len klientovi a na základe osobitej žiadosti. Ak si teda bude chcieť niekto overiť, koľko míňate v obchode a koľko ste utratili napríklad v kasíne, takúto informáciu od banky nedostane.

„Pokiaľ má však klient pocit, že jeho údaje chránené bankovým tajomstvom boli tretej osobe neoprávnené prezradené, prípadne iným spôsobom unikli, odporúčame mu bezodkladne kontaktovať banku. Banka interným vyšetrovaním preskúma, či na jej strane k úniku došlo, alebo nie,“ vysvetľuje Lýdia Žáčková z Poštovej banky. Dodáva, že banky mávajú v rámci ochrany bankového tajomstva implementované veľké množstvo technologických, personálnych ako aj administratívnych opatrení, ktoré spoločne vytvárajú prísny bezpečnostný rámec zabezpečujúci ochranu bankového tajomstva.

Situácia sa však zmení vtedy, keď sa o finančné toky začne zaujímať niekto oveľa dôležitejší ako bývalá manželka.

Pred zákonom sa nechováte

Zákon o bankách ustanovuje subjekty, ktorým sú povinné sprístupniť údaje o kontách, či investíciách klientov aj bez ich súhlasu. Dokonca aj bez toho, aby tí vedeli o tom, že si takýto súhlas niekto žiadal.  Sú nimi osoby poverené výkonom bankového dohľadu, audítorov, Fond na ochranu vkladoch, súdy, notári, orgány činné v trestnom konaní, daňové orgány alebo colné úrady, správa finančnej kontroly, súdni exekútori, orgány štátnej správy, kriminálna polícia a finančná polícia, ministerstvá, správcovia v konkurznom konaní, Úrad pre finančný trh, či Národný bezpečnostný úrad, Slovenskú informačnú službu a vojenské spravodajstvo.

O tom, že tieto inštitúcie si informácie žiadajú hovorí aj Daniela Vlčková z Wüstenrot stavebnej sporiteľne. Pri enormnej zaťaženosti Slovákov exekúciami je viac menej jasné, kto žiada informácie najčastejšie. „Najčastejšie ide predovšetkým o zákonom stanovenú povinnosť súčinnosti na výzvu od exekútorských úradov, ktoré zastupujú oprávnené osoby vymáhajúce svoje pohľadávky. Exekútori posielajú svoje výzvy na súčinnosť spravidla všetkým bankám, keď vyhľadávajú účty dlžníkov. Ďalšími inštitúciami sú Finančná spravodajská jednotka a Národná banka Slovenska,“ približuje situáciu D. Vlčková.

Výnimky z tajomstva

Banka sa zaväzuje chrániť bankové tajomstvo klienta, s ktorým je v zmluvnom vzťahu. Na druhej strane je ochrana bankového tajomstva znížená, ak si samotný klient neplní zmluvné povinnosti voči banke. Bankové tajomstvo platiť neprestane, no banka môže informácie o klientovi posunúť ďalším inštitúciám.

Ide napríklad o prípady, ak je aj po písomnej výzve banky pri plnení čo len časti svojho peňažného záväzku v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní, alebo ak závažným spôsobom opakovane poruší svoje povinnosti voči banke. Po predchádzajúcom upozornení klienta je banka aj bez jeho súhlasu oprávnená informovať ostatné banky, že klient porušil svoje povinnosti dohodnuté v zmluve alebo ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Aj v takomto prípade však banka nemôže uviesť všetky informácie. Identifikuje teda klienta jeho menom, vrátane uvedenia sídla alebo miesta trvalého pobytu, a označí povinnosti porušené klientom.

Veľmi zaujímavou výnimkou je aj situácia, keď klient poruší pravidlá pri nesprávnom pohybe na jeho účte. Ak niekto omylom pošle peniaze na nesprávny účet, môže banku požiadať o vrátenie. Ak nastane situácia, že príjemca financie nepošle späť do siedmich kalendárnych dní, banka musí kompetentným poskytnúť údaje potrebné na jeho identifikáciu a následné vymáhanie.

Banky sú aktívne v podávaní hlásení

„Každý klient pri uzatváraní obchodného vzťahu prechádza procesom, ktorý sa nazýva customer due diligence. V rámci tohto procesu sa zisťujú a preverujú údaje v zmysle zákona o bankách, zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu, zákona o spotrebiteľských úveroch a podobne,“ hovorí L. Žáčková. „Každá neobvyklá obchodná operácia je oznámená finančnej spravodajskej jednotke v súlade  so zákonom o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu. Nasleduje vyšetrovanie a posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu,“ dodáva.

Medzi podozrivé operácie banka podľa D. Vlčkovej zaraďuje vo všeobecnosti transakcie a úkony v zmysle definície zákona č. 297/2008 Z.z. ale aj ďalšie podozrivé operácie, ktoré na základe napríklad dlhodobého správania klienta vyhodnotí ako podozrivé.

„V zmysle zákona monitorujeme klientske operácie a vyhodnocujeme možné riziko. Neobvyklými obchodnými operáciami môžu byť napríklad veľmi zložité obchody s nezvyčajne vysokým objemom finančných prostriedkov, ktoré zjavne vybočujú z bežného rámca podnikania klienta,“ hovorí Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne.

Ďalším všeobecným pravidlom je, že ak klient realizuje neobvyklé finančné alebo obchodné operácie v hotovosti nad 100-tisíc eur, je banka povinná hlásiť ich bankovému dohľadu Národnej banky Slovenska. A nielen jemu. Každá banka je povinná poskytnúť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu aj tretej osobe z inej krajiny aj mimo Európskej únie, kde je voči jej klientovi vedené napríklad trestné stíhanie. Toto vyplýva z plnenia záväzkov Slovenska z medzinárodných zmlúv.

Bezpečie anonymity má odvrátenú tvár

Nie všetky štáty sú však tak benevolentné k bankovému tajomstvu ako na Slovensku. Bankové tajomstvo je dokonca súčasťou zmlúv a chráni klienta naozaj hermetickým uzatvorením aj pred štátnymi orgánmi. V niektorých krajinách, ako napríklad v Nemecku, neexistuje právna úprava bankového tajomstva, v  Švajčiarsku, či Lichtenštajnsku je táto úprava extrémne precízna.

Práve z toho ťažia daňové raje, kde sa veľmi darí praniu špinavých peňazí. Švajčiarsky dohľad nad finančným trhom Finma sa pritom snaží, aby Švajčiarsko zlepšilo svoju povesť práčky peňazí. Vďaka tomu Finma vlani vyšetrovala 22 prípadov prania peňazí, kým v roku 2015 bolo takýchto prípadov len deväť.

3 odpovede na “Bankové tajomstvo – Komu a čo môžu banky prezradiť?”

  1. eva tancošova píše:

    dobriden chcelabisom uver 2000akabi bola splatka mesačna ačo ktomu potrebuhemake udaje ačiberete vopre penaze zauver

  2. Ingrid Koretzová píše:

    Dobrý večer.Chcem sa opýtat,ako zísakam informácie o finančných prostriedkoch,ktoré mám na vkladnej knižke,ktorú som stratila?Ďakujem

  3. Peter píše:

    Dobrý večer. Ideálne v banke, v ktorej je vkladna knižka vedená. Dôležité je mať zo sebou doklad totožnosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *