Utorok 24. októbra. Meniny má Kvetoslava

Bankový odvod nepodporujú ani analytici ministerstva financií

Ministerstvo financií nemá podporu pri bankovom odvode ani u vlastnej analytickej jednotky. Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári hovorí, že nie je dôvod, aby banky na Slovensku platili až sedemnásobne vyššiu daň ako je priemer eurozóny. Na druhej strane, IFP pripomína, že klienti sú vo vzťahu s bankami v nevýhode, na čo doplácajú a navrhuje to zmeniť.

Inštitút finančnej politiky je súčasťou MF a podľa organizačnej schémy patrí pod jedného zo štátnych tajomníkov. V publikovanom komentári však zdôrazňuje, že nemusí ísť o oficiálny názor samotného ministerstva.

V komentári sa inštitút odvoláva na informácie, podľa ktorých má v eurozóne bankovú daň osem krajín: „Pri nezohľadnení základu dane, priemerná sadzba za 17 krajín členov eurozóny je 0,0517, priemer pri krajinách s časťou pasív ako základom dane s podobnosťou nášho odvodu  (4 krajiny eurozóny) je 0,052 %. Zdá sa teda, že medzinárodná konkurencieschopnosť našich bánk v eurozóne sa vplyvom odvodu výrazne znižuje, nakoľko slovenský odvod  0,4 % je  sedemnásobný voči tomuto priemeru. Nevidíme  dôvod, prečo by bankový odvod mal byť vyšší ako je priemer v eurozóne.“

Inštitút pripomína, že na rozdiel od krajín západnej Európy, na Slovensku nemusel štát od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008 zachraňovať  žiadnu banku. „Systémové riziko je závislé aj od veľkosti a pravdepodobnosti problému. Aj keď je pravdou, že cyklicky  senzitívnejšie je portfólio podnikových úverov, čisto korporátne banky sú na Slovensku oveľa menšie. Aj ďalšie štandardné argumenty za väčšie zdanenie korporátneho bankovníctva nie sú pre Slovensko veľmi relevantné. Na Slovensku prakticky neexistuje investičné bankovníctvo. Aj pred krízou matica šírenia systemického rizika naznačovala, že pád banky, ktorá sa financuje cez peňažný trh by nevyvolala pád väčšej banky. Dôvodom je, že len malé banky boli závislé od financovania sa cez peňažný trh.“

Prečítajte si

IFP v súvislosti s vnímaním bankového odvodu ako sektorovej dane hovorí: „Špeciálna daň na  určitý sektor znamená zníženie jeho atraktivity voči iným sektorom. Ak napríklad zdaníme banky a zadotujeme turizmus, budú prepustení niektorí bankári a prijaté navyše upratovačky a kuchári. To určite nie je dobrý spôsob približovania sa životnej úrovni vyspelejšiemu zahraničiu. Aj keď konkurencia v bankovníctve nie je rovnaká vo všetkých produktoch, ťažko sa dá bankový sektor označiť za monopolný. V rámci sektoru však môže byť rozdielny stav konkurencie.“ 

Banková daň ako poistenie nepoistených vkladov

Bankový odvod vo výške 0,4% z vybraných pasív platia banky od januára 2012 a v prevažnej miere sa týka úložiek podnikateľských subjektov, ktoré nepodliehajú poisteniu v rámci Fondu na ochranu vkladov. V systéme fondu sú len úložky fyzických osôb a banky z nich platia „poistné“ vo výške 0,2%, ktoré je zahrnuté v sadzbe ponúkanej klientom: „V súčasnosti teda podnikové bankovníctvo je „zdanené“  oveľa viac ako retailové.  A to zrejme nie je konzistentné s ich systémovým rizikom v prípade SR,“ píše IFP.

 

Poistené vklady

Nepoistné vklady

platba 0,2% do Fondu na ochranu vkladov

odvod 0,4% – príjem verejných financií

 

Bankový odvod je príjmom verejných financií a ešte pred voľbami ho chcel Smer zvýšiť až na 0,75%. IFP by sa vydal inou cestou a radšej by znížil súčasnú úroveň (0,4%) a zjednotil zaťaženie poistených a nepoistených vkladov: „Možné fiskálne následky do budúcnosti zrejme budú viac súvisieť so sanáciou Fondu ochrany vkladov a teda retailu. … Preto z pohľadu rastu sa javí byť lepšia alternatíva viac zaťažiť retail, zároveň znížiť zaťaženie podnikových vkladov, ako aj celkové odvodové zaťaženie. A to aj za cenu presunu Fondu ochrany vkladov do verejného sektora.“ 

IFP pripomína, že s peniazmi klientov viac hazardujú retailové banky práve vplyvom 100% ochrany vkladov fyzických osôb: „Obyvateľstvo sa môže dať viac zlákať vyššími úrokmi, aj keď ide o menej  zdravú banku… V súčasnosti je napríklad predstaviteľný nasledovný teoretický model, ktorý môže fungovať práve vďaka báze morálneho hazardu a môže mať neskôr fiškálne náklady pre daňového poplatníka. Retailová banka si priláka retailové vklady mierne vyšším úročením, ktoré potom investuje do gréckych dlhopisov. Tie potom pomocou „repo“ operácií znásobí, až sa jej bilancia podobá na bilanciu hedgeového fondu. Malá zmena ceny dlhopisu  môže spraviť banku nesolventnou.  A preto zrejme neexistuje na Slovensku dôvod k takémuto ex-post zdaneniu finančných inštitúcií, aký majú tie krajiny, ktoré vynaložili veľké verejné zdroje na záchranu finančného sektora.“

Čo odporúča IFP?

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR zhrnul svoje odporúčania do nasledujúcich bodov:

  • dbať na medzinárodnú konkurencieschopnosť finančného sektora a znížiť celkové odvodové zaťaženie
  • nepoužívať bankový odvod ako sektorovú daň, ale sústrediť sa na potlačenie systémových rizík
  • odstupňovať odvod podľa systémového rizika danej banky, čoho prvá aproximácia môže byť veľkosť banky
  • zabezpečiť minimálne neutralitu  odvodu retailových a korporátnych vkladov, respektíve analyzovať  hlbšie, či zdanenie retailu nemá byť v podmienkach SR relatívne vyššie.  Zároveň znížiť odvod pre ostatné vklady
  • posilniť vyjednávaciu a informačnú pozíciu klienta v retailovom bankovníctve za účelom zníženia možnej renty. V koncentrovanom retailovom bankovníctve má banka navyše často informačnú výhodu voči klientovi. Opatrenia by sa mali snažiť naďalej znižovať možnú rentu z toho faktu prameniacu
  • základ odvodu upraviť na priemer obdobia
  • snažiť sa na EÚ úrovni zmeniť poistenie vkladov na 90% pre zníženie morálneho hazardu. Morálny hazard umožňuje privatizáciu ziskov a prenos strát na štát
  • nesúhlasiť s takzvanou Tobinovou daňou (daňou z finančných transakcií) na EÚ úrovni
  • ak by bola potrebná voľba medzi zvýšením súčasného odvodu, alebo posunutím FOV (fondu na ochranu vkladov) do verejných financií, vzhľadom na blížiacu sa Basel reguláciu a ekonomický cyklus, preferovať presun FOV do verejných financií. Zvýšenie odvodu a prichádzajúca regulácia by bola veľmi procyklická a mohla by ohroziť situáciu na trhu úverov pre podniky, ako aj dostupnú likviditu v SR.

Finančné dane ponúkajú MMF aj EK

Vyššie zaťaženie bankového sektora môže mať rôzne podoby. MMF si myslí, že banky by mali platiť vyššie dane, pretože ich služby nie sú zaťažené DPH. EK chce získať peniaze zo špekulatívnych obchodov. 

FAT: Daň z finančných aktivít ako kompenzácia DPH

Daň z finančných aktivít má podporu Medzinárodného menového fondu, ktorý navrhuje zdaňovanie ako  kompenzáciu zvýhodnenia finančného sektora pri oslobodení od platenia DPH: „MMF je však proti (hrubej) transakčnej dani (Tobinova daň) a prikláňa sa k zdaňovaniu (Daň z finančných aktivít – FAT) , ktoré by simulovalo DPH, ktorá nezaťažuje finančný sektor . To sa MMF javí ako najlepší spôsob zdanenia finančného sektora, ktorý by odstránil daňovú preferenciu tohto sektora,“ píše IFP. 

MMF predstavilo  tri možné základy dane:

  • FAT1 – zisk očistený o tvorbu kapitálu + celý objem miezd
  • FAT2 – ako FAT1, ale zo zložky miezd iba 12%, čo sú identifikované nadmerné mzdové ohodnotenie sektora (porovnanie z V. Británie na základe porovnania TOP 25% zárobkov vo finančnom sektore v porovnaní s ostatnými sektormi hospodárstva)
  • FAT3  – nadmerné mzdové ohodnotenie sektora ako vo FAT2 + zisk po zdanení viac ako o 15% návratnosti vlastného kapitálu (ROE – return on equity

IFP vidí v tomto prípade problémy: „FAT rieši prioritne sanáciu deficitných rozpočtov,  nepredstavuje riešenie pre zníženie systémového rizika. Aby opatrenie mohlo byť skutočne efektívnym a neznižovalo konkurencieschopnosť krajiny, muselo by byť zavedené na globálnej úrovni – minimálne na úrovni eurozóny alebo EÚ. V tomto prípade by sa znížilo riziko prelievania kapitálu do krajín, ktoré FAT nezaviedli.“ 

FTT: Daň z finančných transakcií proti špekulačným obchodom

Okrem zaťaženie vybraných pasív, hrozí bankám aj ďalšie zaťaženie – takzvanou Tobinovou daňou – daňou z finančných transakcií (FTT), ktorú schválila EK ešte na jeseň 2011 a platiť by mala začať od roku 2014. Jej záber je iný, vzťahovala by sa na finančné transakcie:

  • nákup a predaj finančného nástroja vrátane zmlúv o spätnej kúpe a spätnom predaji
  • prevod medzi subjektmi skupiny týkajúci sa práva nakladať s finančným nástrojom ako vlastník a akákoľvek rovnocenná operácia zahŕňajúca presun rizika spojeného s finančným nástrojom
  • uzatváranie alebo úprava derivátových zmlúv

Sadzba dane je stanovená na 0,1% z objemu uskutočnenej finančnej transakcie s výnimkou derivátových zmlúv, kde je sadzba určená vo výške 0,01%. Zaťažené nebudú poistné zmluvy, bankové úvery, hypotéky, ako aj bežné finančné činnosti. Bežné finančné platby občanov a podnikov tak podľa smernice zdanené nebudú. Za zavedenie takejto dane je 9 krajín, ostatné vrátane Slovensku sú proti.  Švédsko a Veľká Británia trvajú na podmienke zavedenia tejto dane na celom svete.

IFP sa stotožňuje s názorm MMF a neodporúča zavádzanie FTT na individuálnej báze: „Opatrenie má zmysel len v prípade koordinovaného zavedenia v globálnom meradle, čo v súčasnosti nie je reálne.“

Spracované podľa komentára IFP MF SR „Efektívne zdanenie finančného sektor – Prečo súčasné nastavenie bankového odvodu nie je ideálne“, ktorý napísali Ján Tóth, Miroslav Kováč, Juraj Franek.

 

 

Súhlasíte s bankovými odvodmi?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *