Pondelok 18. novembra. Meniny má Eugen

Banky majú dvojnásobným bankovým odvodom zafinancovať predvolebné balíčky

Banky Peter Apolen 06.11.2019 | 00:00 3 komentáre

Hoci mali banky pôvodne platiť bankový odvod na budúci rok posledný krát, po úvahách Andreja Danka o predĺžení jeho platnosti, včera prišiel Robert Fico s návrhom na zvýšenie odvodu na dvojnásobok.

Percento odvodu by malo vzrásť z 0,2 percenta z hodnoty pasív bánk znížených o sumu vlastného imania na 0,4 percenta. V budúcom roku by to malo do štátneho rozpočtu priniesť navyše približne 144 miliónov eur.

„Nadmerný“ rast zisku

Podľa R. Fica musí štát reagovať na rastúcu ziskovosť bánk. Hovorí, že ziskovosť bankového sektora vzrástla z 560 mil. eur v roku 2014 na 639 mil. eur v minulom roku a v tomto roku by mala podľa neho dosiahnuť približne 700 miliónov eur.

„To nie je zisk, ktorý by banky zarobili tým, že dávajú úvery. Jediným dôvodom je nová poplatková politika bánk. Zaznamenali sme, že od 1. januára 2018 došlo k výraznému zvyšovaniu poplatkov, pričom nárast sa pohybuje od 20 až do 233 percent. To je nonsens,“ uviedol politik s klesajúcimi preferenciami.

Argumentácia predsedu zlyháva v číslach. Zisk bánk oproti roku 2014 narástol, no najmä v rokoch 2015 a 2016. Naopak v roku 2017 klesol o 17,6 percenta. Minulý rok došlo k nárastu o 4,6 percenta a k prvému polroku tohto roka predstavuje medziročný nárast 2,2 percenta. Nejde teda o žiadne nadmerné nafukovanie hospodárskeho výsledku.

„Ak by banky neboli schopné tvoriť zisk, z dlhodobého hľadiska to môže negatívne vplývať na ochotu materských bánk investovať v slovenskom bankovom sektore a aj na finančnú stabilitu bankového sektora,“ uvádza hovorkyňa NBS Vráblik Solčányiová Martina. Národná banka Slovenska pritom už v minulosti upozornila na riziko poklesu ziskov bánk v budúcich rokoch a nabáda ich na prechod na „nový biznis model“ založený na poplatkoch.

Poplatky ako kompenzácia za nízke úroky

Je pravda, že poplatky rastú. Banky sa však nimi snažia kompenzovať výpadok príjmov pri úveroch. Slovensko má so sadzbou 1,32 percenta jedny z najlacnejších hypoték v eurozóne. Ešte v roku 2013 bola pritom priemerná sadzba (3,78 %) druhá najvyššia v eurozóne. Je za tým najmä konkurenčný boj medzi bankami, ktorý zatlačil na extrémne lacné hypotéky. Slovenské domácnosti tak majú aj napriek vyšším cenám nehnuteľností bývanie dostupné najviac v doterajšej histórii.

Banky sa snažia výpadok z nízkych úrokov kompenzovať vyšším objemom poskytnutých úverov. Ani to však k udržaniu ziskovosti nestačí. V prvom polroku tak poskytli o 6,3 percenta viac úverov ako vlani, no ich čisté úrokové výnosy klesli o 1,1 percenta. Zvyšujú preto poplatky. Čisté výnosy z poplatkov a provízii im v prvom polroku stúpli o 4,5 percenta.

Banky sa tak nekúpu v rastúcich ziskoch, ako sa to snaží vykresliť R. Fico. Naopak snažia sa udržať svoj súčasný biznis. Úvery na bývanie poskytnuté v júni tohto roku rástli medziročne najpomalšie od roku 2010. Ani rekordne nízke sadzby už teda nedokážu generovať dostatočný záujem spotrebiteľov.

Ako je to so ziskovosťou v medzinárodnom porovnaní

Podľa R. Fica musí štát na túto situáciu reagovať. Slovenský bankový sektor vykazuje podľa neho „nadpriemernú ziskovosť v porovnaní s ostatnými bankovými sektormi v Európskej únii.“ Pri pohľade na štatistiky vidíme, že návratnosť vlastného imania (Return on equity – ROE), čo je ukazovateľ, ktorý sa bežne používa na hodnotenie ziskovosť firiem, dosahuje v slovenskom bankovom sektore hodnotu 9,3. V porovnaní členských štátov EÚ je to len deviaty najlepší výsledok.

Lepšie zarábajú napríklad banky v Maďarsku (14,6), v ČR (13,3) alebo v Slovinsku (10,7). Inými slovami banky zarábajú viac v krajinách, ktorým sa ekonomicky darí. Grécke banky sú preto ešte stále s ROE v strate mínus 0,3. Nedarí sa ani bankám v Portugalsku (2,7) ale ani v Nemecku (2,4), ktoré je známe ťažkosťami v bankovom systéme.

Návrh má politickú podporu

Návrh na zdvojnásobenie bankového odvodu poputuje do parlamentu pravdepodobne ako vládny návrh. Minister financií Ladislav Kamenický včera oznámil, že ho predloží na rokovanie vlády. Ministerstvo vysvetľuje, že opatrenie prinesie do štátnych finančných aktív dodatočné zdroje.

„Mojim prvoradým cieľom je, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49 percent HDP. V predvolebnom období a pri opatreniach, ktoré prechádzajú Národnou radou SR je však tento cieľ stále ohrozený, preto som zareagoval na výzvu koaličnej rady a predložím na rokovanie vlády návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií“, konštatoval L. Kamenický.

R. Fico avizoval, že ak by aj návrh neprešiel na vláde, tak ho predložia koaliční poslanci. „Neočakávam problém v koalícii. Tento zákon v parlamente prejde s ľahkosťou,“ vyjadril sa.

Okrem toho včera na tlačovej konferencii nezodpovedne nabádal sporiteľov k výberu vkladov z bánk. „Na čo ich tam ukladáte, zoberú vám viacej, ako vám dajú,“ uviedol. Dôvera v banky je pritom základným pilierom fungujúceho bankového systému. Hromadné výbery vkladov dokážu banky položiť a pripraviť o úspory všetkých sporiteľov. „Vyhlásenia, ktoré vedú k neodôvodnenému vyberaniu vkladov ohrozujú stabilitu bánk a slovenskej ekonomiky. Môžu byť považované za šírenie poplašnej správy,“ komentovala hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Diana Priechodská Brodnianska.

Nesystémové opatrenie

Slovenská banková asociácia upozornila, že hoci slovenský bankový sektor patrí medzi najstabilnejšie v Európskej únii, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie. Dochádza k nemu podľa nej pri klesajúcich úrokových maržiach. „Stabilita a ziskovosť bánk a bankového sektora ako takého je jedným z kľúčových atribútov pre zdravé fungovanie celej národnej ekonomiky, najmä v dôsledku poskytovania dostatočného objemu úverovania pre obchodné spoločnosti, štát ako aj jeho obyvateľov.“ hovorí D. Brodnianska.

Bankový odvod platí na Slovensku od roku 2012 a bol zavedený na vykrytie prípadných budúcich finančných kríz a ochranu stability bankového sektora na Slovensku. Pôvodne sa mal odvod platiť len do cieľovej hodnota naplánovanej na jednu miliardu eur. Aktuálne už suma príspevkov dosiahla 1,16 mld. eur. Ročne banky pošlú do systému na odvode zhruba 140 mil. eur, čo by v prípade navrhovaného navýšenia stúplo na dvojnásobok.

Okrem toho banky od roku zavedenia bankového odvodu na dani z príjmov zaplatili 1,2 mld. eur, do Fondu ochrany vkladov odviedli 97 mil. eur a do Jednotného európskeho rezolučného fondu zaplatili ďalších 110 mil. eur.

Banky pritom nepodnikajú v regulovanom odvetví. Na ich trhu vládne konkurencia. Nemajú teda monopolné alebo oligopolné postavenie ako plynári, či dodávatelia elektriny. Štát ich preto nemá dôvod regulovať ani nadštandardne zďaňovať. Takýmto postupom by sa terčom špeciálnych daní alebo odvodov onedlho mohli stať automobilky, či výrobcovia elektroniky.

3 odpovede na “Banky majú dvojnásobným bankovým odvodom zafinancovať predvolebné balíčky”

  1. Maro píše:

    A Ficovi to vyhovuje. Konečne sa nehovorí o jeho škandáloch, ale o tom, ako ide zdaniť banky…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *