Piatok 22. júna. Meniny má Paulína

Slovenské banky sa sťažujú. Vraj platia najvyšší odvod v Európe

Banky Peter Apolen 26.07.2013 | 00:00 0 Komentárov

Banková asociásia tvrdí, že banky platia najviac v Európe. Porovnáva zaťaženie jednotlivých krajín touto daňou v pomere k výške aktív bánk a vyšli jej zaujímavé výsledky. Ministerstvo financií však namieta, že analýza je nepravdivá a účelová.

Slovenská banková asociácia (SBA) uvádza, že za každý jeden milión eur bankových aktív zaplatili slovenské banky na odvode 3 059 eur. Je to desať krát viac ako priemer ostatných sledovaných krajín. Banky v Nemecku odviedli len 92 eur, v Británii 185 eur a v Maďarsku 596 eur na každý milión aktív.

Celkovo slovenské banky v roku 2012 na bankovej dani odviedli 169, 8 mil. EUR, čo je viac ako na dani z príjmov – 96,7 mil. EUR. Aj vďaka tomu, efektívna daňová sadzba pre bankový sektor vzrástla na takmer dvojnásobok. Z 19 na 36 percent. Ministerstvo financií však nesúhlasí a hovorí, že štatistika je nesprávna. Nie je podľa neho napríklad jasné, ako sa SBA k výsledkom dopracovala. Namieta, že v európskej štatistike sú zahrnuté i fondy peňažného trhu, ktoré znižujú pomer odvodu plateného v zahraničí.

Konštatuje ďalej, že asociácia zahrnula do výpočtu i jednorázový minuloročný odvod 50 mil. eur, ktorý tvorí takmer 30 percent z celkového bankového odvodu bánk. „Z hľadiska analytickej korektnosti by bolo vhodné analyzovať iba systémové opatrenia, ktorými nemôžu byť jednorazové opatrenia,“ uvádza hovorca ministra financií Radko Kuruc. 

I v prípade nezahrnutia tohto jednorazového odvodu by však bol slovenský odvod vyšší ako európsky priemer. Medzinárodný menový fond upozorňuje, že vysoký odvod má nepriaznivý vplyv na úverové aktivity bánk. Teda dostupnosť úverov pre slovenské firmy.

SBA preto žiada ministerstvo o jeho zníženie. „Aj s ohľadom na pripravované  ďalšie zaťaženie bankového sektora európskou daňou z finančných transakcií, ktorá vytvára nové prekážky pre rast úverovania, je potrebné prehodnotiť výšku bankového odvodu a znížiť ju na úroveň priemeru krajín EÚ,“ tvrdí.

Strata pre bankový odvod

MMF vo svojej poslednej správe o Slovensku konštatuje, že bankový odvod, spolu s ďalšími pripravovanými opatreniami voči finančným inštitúciám môže vytvárať prekážky pri finančnom sprostredkovaní – poskytovaní úverov. Má to vplyv aj na ekonomický rast krajiny. Preto aj MMF odporúča znížiť sadzbu odvodu.

V súčasnosti má v EÚ zavedený bankový odvod alebo jeho obdobu 15 krajín. Sadzba odvodov rovnako ako aj základ, z ktorého sa platí, sú však v týchto krajinách tak, rozdielne, že nie je možné navzájom porovnávať len sadzby. Spoločnou charakteristikou je len to, že tento typ dane je nezávislý od aktivity subjektov a ich hospodárenia. Vhodné je porovnať  realizovaný výnos k celkovej výške aktív sektora.

Podľa dostupných údajov najvyšší odvod v EÚ mali v roku 2012 slovenské banky. Aj napriek nižšej sadzbe, bolo zaťaženie za uplynulý rok vyššie ako v Maďarsku s vyššou sadzbou. Dôvodom bolo to, že maďarské banky majú možnosť uplatniť si odpočítateľnú položku na straty z úverov na bývanie. Výška tejto odpočítateľnej položky bola pre rok 2012 stanovená na 30% z týchto strát.

V uplynulom roku skončili podľa bankovej asociácie zo 14 bánk pôsobiacich na Slovensku, okrem tých, čo tu podnikajú ako zahraničné pobočky, štyri v strate a neodviedli daň z príjmu. No napriek tomu tieto štyri inštitúcie na bankových odvodoch zaplatili spolu takmer 16 mil eur. Jedna banka skončila v strate práve pre vysoký bankový odvod, čo priamo negatívne vplývalo na jej kapitálovú pozíciu. Uviedla asociácia.

Zhoršenie úverovania

Jedným z rizík vysokého bankového odvodu je negatívny vplyv na kapitál, teda na vlastné zdroje banky. Napríklad holandská vládna komisia nedávno konštatovala, že je potrebné „znovu prehodnotiť  bankovú daň, pretože má nepriaznivý vplyv na akumuláciu kapitálu“. Zaťaženie bánk bankovou daňou je pritom v Holandsku približne 13‐krát nižšie ako na Slovensku.

Banky sa odvolávajú, že jediným spôsobom, ako môžu zvýšiť narastajúce kapitálové požiadavky regulátorov, je premeniť zisk na vlastné zdroje. Len za posledné štyri roky nebola polovica zisku slovenských bánk vyplatená na dividendách, ale banky ňou posilnili svoj kapitál. Aj vďaka tomu slovenský bankový sektor patrí dlhodobo medzi najstabilnejší v okolí.

Nedostatok vlastného kapitálu nemusí ohroziť len stabilitu bánk, ako v prípade Holandska, ale zhoršuje i prístup k úverom. A to najmä pre rizikovejšie skupiny klientov. Napríklad pre malé a stredné podniky. Od roku 2010, keď bola banková daň zavedená v Maďarsku, klesol tam objem úverov pre firmy o viac ako 16%.

Na Slovensku sa znížil v roku 2012 po zavedení odvodu stav úverov firmám medziročne o 3,2%.  Ešte v roku 2011 pritom rástol 6,6%. Pre porovnanie v Českej republike v tom istom období objem úverov firmám ešte stúpol o 0,9 %. Miera medziročného poklesu stavu úverov bola v uplynulom roku na Slovensku najvyššia v EMÚ, pričom SR predbehla aj problémové krajiny eurozóny. Podla ministerstva financií ale spolu bankový odvod a objem poskytnutých úverov nesúvisia. Česká republika je podľa neho jednou z mála krajín, kde sa úvery podniky vyvíjajú priaznivo. Ministerstvo ale vyčíta bankám, že zatiaľ čo úvery firmám klesali, pôžičky obyvateľom rástli a „to za horších podmienok ako napríklad v Španielsku, Portugalsku alebo Taliansku“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *