Piatok 06. decembra. Meniny má Mikuláš

Banky sa chcú proti zvýšeniu bankového odvodu brániť na ústavnom súde

Banky Peter Apolen 12.11.2019 | 00:00 2 komentáre

Banky sa ostro ohradili proti plánu zvýšiť sadzbu bankového odvodu a predĺžiť jeho platnosť na neurčito. Chcú sa obrátiť na Ústavný súd SR.

„Neexistuje žiadny obhájiteľný dôvod, aby banky platili bankový odvod aj po roku 2020. V prípade, že budú zmeny schválené, bankový sektor sa obráti na ústavný súd,“ povedal viceprezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár.

Vláda SR minulý týždeň schválila novelu zákona, ktorá má zvýšiť sadzbu odvodu z 0,2 na 0,4 percent. Navyše sa platnosť odvodu má predĺžiť na neurčito. Podľa v súčasnosti platného zákona by mali banky platiť odvod posledný krát v budúcom roku.

„Posledný krát zaplatíme odvod v roku 2020. Ak bude zákon vyžadovať niečo iné, využijeme všetky právne prostriedky,“ uviedol D. Kollár. Vysvetľuje, že bankový odvod bol v roku 2012 zavedený ako dočasný s cieľom vytvoriť rezervu pre prípad finančných problémov bánk. Išlo o opatrenie prijaté v dôsledku eurokrízy, ktorá si vyžiadala štátnu pomoc viacerým bankám v zahraničí. Slovenské banky však zachraňovať potrebné nebolo.

Dôvod platiť pominul

Cieľová hodnota rezerv, ktoré sa tvoria bankovým odvodom, bola stanovená na jednu miliardu eur. „Tento dôvod už dávno pominul,“ hovorí D. Kollár. Banky už na bankovom odvode od roku 2012 do súčasnosti zaplatili 1,2 mld. eur. Okrem toho v roku 2015 vznikol na európskej úrovni Jednotný európsky rezolučný fond, ktorý prebral úlohu jednotlivých národných fondov.

Viaceré krajiny dovtedy nazhromaždené rezervy vyberané od bánk previedli do tohto európskeho fondu. Slovensko však nie. Banky tu tak platia odvod s rovnakým účelom dvakrát. Okrem slovenského fondu platia aj do európskeho – doteraz 110 mil. eur. Šéf VÚB Alexander Resch v tejto súvislosti dodal, že ECB odporučila Slovensku ako primeranú rezervu pre bankový sektor vo výške 300 mil. eur. Suma dvoch typov odvodov dovedna už túto sumu trojnásobne prekročila.

Nadpriemerné zisky?

D. Kollár namieta voči argumentácii niektorých politikov o tom, že banky na Slovensku nadpriemerne zarábajú. Rentabilita vlastného kapitálu totiž dosahuje 9,3 percenta, čo je menej ako v Maďarsku (14,6 percenta), alebo v ČR (13,3 percenta). Priemer rentability bánk v krajinách V4 je 9,8 percenta. Robert Fico pritom pri predstavovaní nápadu zvýšiť bankový odvod dôvodil, že podobná ziskovosť ako majú slovenské banky, sa dosahuje „pri drogách alebo pri obchode s bielym mäsom“.

Podľa viceprezidenta bankovej asociácie sú ďalším vymysleným dôvodom vysoké bankové poplatky na Slovensku. Uvádza, že kým u nás tvoria poplatky len 22 percent výnosov bánk, európsky priemer je jedna tretina.

Ohrozené sú najmä malé banky

„Bankový sektor je kľúčovým pilierom trhovej ekonomiky a jeho zdravie by malo byť jedným z dlhodobých cieľov každej zodpovednej vlády. Napokon samotný zákon o bankách v paragrafe 24 ods. 5 ukladá výslovnú povinnosť vedeniu banky dosahovať trvalý zisk,“ uvádza vo vyhlásení banková asociácia.

Kým tohtoročná veľkosť odvodu 142 mil. eur predstavuje viac ako 20 percent čistého zisku bánk, ak by došlo k navýšeniu na budúci rok na sumu zhruba 300 mil. eur, bolo by to už takmer 40 percent čistého zisku. Ohrozilo by to najmä malé banky, ktoré už sa dnes ťažko vyrovnávajú s fixnými nákladmi. Na predaj je napríklad OTP banka. Nižší počet subjektov na trhu znamená nižšiu konkurenciu a drahšie služby.

Banky ako sponzori sociálnych balíčkov

Banky okrem bankového odvodu platia daň z príjmu v ročnom objeme zhruba jednej miliardy eur. Celkové zdanenie sektora by sa tak po zvýšení odvodu dostalo na 50 až 60 percent. „Kto by chcel podnikať pri takomto zdanení?“ pýta sa D. Kollár. Šéf Slovenskej sporiteľne Peter Krutil dodáva, že ak sa odvod na budúci rok zdvojnásobí, slovenské banky zaplatia viac ako platia na podobnom odvode platia banky v Českej republike, Maďarsku a Rumunsku dovedna.

Predseda strany Smer-SD R. Fico v reakcii na úmysel bánk brániť sa na ústavom súde povedal: „V poriadku. Tak odvod strojnásobíme, nie len zdvojnásobíme. Aj tak vyhráme a bude viac peňazí na sociálne balíčky“.

Vláda SR chce zvýšiť bankový odvod s cieľom získať do štátneho rozpočtu peniaze, ktoré jej chýbajú po prijatí viacerých predvolebných balíčkoch. O návrhu novely bude na najbližšej schôdzi rokovať Národná rada SR.

Ako sa vyvíjal bankový odvod

Nový zákon 384/2011 Z. z.

Platnosť: od 1. januára 2012

Sadzba: 0,4 percenta

Základ odvodu: Bilančná suma (pasíva) znížená o vlastné imanie a chránené vklady (vklady chránené FOV alebo podobnou inštitúciou v EÚ)

Účel použitia odvodu:  na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora Slovenskej republiky

Iné: Suma je vedená na špeciálnom účte finančných aktív, ktorý je súčasťou verejného rozpočtu (nie štátneho rozpočtu).  Po vytvorení národného rezolučného fondu v zmysle európskej legislatívy (vznikol v roku 2015) mali byť prostriedky presunuté do tohto fondu (ide o informáciu z dôvodovej správy k návrhu zákona)


Novelizácia v roku 2012 (zvýšenie odvodu)

Platnosť: od 1. septembra 2012

Sadzba: 0,4 percenta (s postupným znižovaním, v závislosti od sumy uhradených odvodov; pri sume 500 mil. zníženie odvodu na 0,2 % pri sume 750 mil. eur zníženie na 0,1 % pri sume prevyšujúcej 1,45 % bilančnej sumy sektora (v tom čase cca jedna miliarda eur) zníženie na nula percent)

Základ odvodu: Bilančná suma (pasíva) znížená o vlastné imanie. Zahrnutím do základu odvodu chránené vklady (v tom čase išlo o retailové vklady) došlo k navýšeniu základu odvodu o cca sto percent.

Účel použitia odvodu: doplnené o možnosť použitia pre potreby FOV.

Iné: banky navyše uhradili za posledný kvartál mimoriadny jednorazový odvod vo výške 0,1% na posilnenie kapitálu Eximbanky. 


Novelizácia v roku 2015 (kauza Váhostav)

Platnosť: od 29. apríla 2012

Sadzba: ostáva nezmenená ( v poslednom štvrťroku 2014 klesla sadzba automaticky na 0,2 percenta, keďže suma vyzbieraných prostriedkov dosiahla úroveň 500 mil. eur)

Základ odvodu: ostáva nezmenený

Účel použitia: doplnený o posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100 % majetkovou účasťou štátu.“ Išlo o spoločnosť Slovenská reštrukturalizačná, sro

Iné: novela schválená v balíku zmien k problematike súvisiacej s Váhostavom.


Novelizácia v roku 2015 (aj po reakcii ECB)

Platnosť: od 1. januára 2016

Sadzba: ostáva nezmenená

Základ odvodu: ostáva nezmenený

Účel použitia: (1) Slovenská reštrukturalizačná je povinná znížiť svoje imanie a previesť ich na účet štátnych aktív. (2) Prostriedky z bankového odvodu nie je možné použiť na účel rozšírený v súvislosti s Váhostavom).

Zmena nastala aj po vyjadrení ECB, ktorá sa nemala možnosť k 1. novelizácie zákona vyjadriť. ECB vo svojom vyjadrení píše:  „Použitie výnosov z akýchkoľvek ad hoc daní, ktoré majú platiť banky na všeobecné rozpočtové ciele, by bolo neželateľné v tom, že by takéto dane predstavovali neprimeranú záťaž pre banky, bránili by poskytovaniu úverov, čo by malo následne nepriaznivé účinky na rast reálnej ekonomiky“.

Iné: od roku 2015 banky platia odvody na rovnaký účel do „národného rezolučného fondu“  (Národný fondu pre riešenie krízových situácií)


Novelizácia z roku 2016 (predlženie odvodu)

Platnosť: od 1. januára 2016

Sadzba: sadzba stanovená na 0,2 percenta a stanovené, že banky budú uhrádzať odvod do roku 2020 vrátane.  Zároveň bol zrušený automatický mechanizmus znižovania bankového odvodu. (Podľa pôvodného mechanizmu sa sadzba mala od roku 2017 znížiť na 0,1%)

Základ odvodu: ostáva nezmenený

Účel použitia: ostáva nezmenený


Plánovaná novelizácia z roku 2019 (zvýšenie a predlženie odvodu)

Platnosť: od 1. januára 2020

Sadzba: sadzba stanovená na 0,4 percenta a predlženie platnosti odvodu na neurčito.

Základ odvodu: ostáva nezmenený

Účel použitia: ostáva nezmenený


2 odpovede na “Banky sa chcú proti zvýšeniu bankového odvodu brániť na ústavnom súde”

  1. Vaclav píše:

    Je to obycajny lobbing bank. Mozno je niekto prezieravy a vidi dopredu. Staci ze teoreticky pojde dolu nikto kto pred par dnami ohlasil takmer miliardovu stratu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *