Nedeľa 22. septembra. Meniny má Móric

Banky sa učia ako zarábať v prostredí stále nižších sadzieb

Snaha navyšovať objemy úverov a tak vykrývať pokles úrokových sadzieb doteraz slovenským bankám vychádzala. Svoju ziskovosť si dokázali udržať. Ak však sadzby klesnú ešte nižšie, banky sa musia naučiť zarábať na nových službách a na poplatkoch.

Ziskovosť bánk na Slovensku je aj v prostredí nízkych úrokových sadzieb ešte stále vyššia ako priemer v EÚ. Banky si ju však držia najmä vďaka rýchlemu rastu úverov a znižovaniu ich rizikovosti, teda faktorom, ktoré budú s pribúdajúcim spomaľovaním ekonomiky upadať na sile.

Navyše, s tým ako ECB avizuje nové kolo uvoľňovania menovej politiky sa referenčné úrokové sadzby a výnosy dlhopisov prepadávajú do záporu a je čoraz pravdepodobnejšie, že negatívnymi ostanú dlhšie obdobie. Bankám tak výrazne klesnú úrokové príjmy a zároveň sa im krátia možnosti ako ušetriť na úrokových nákladoch, najmä pri vkladoch domácností.

V prostredí negatívnych úrokových sadzieb sa čistá úroková marža bánk preto bude čoraz viac zužovať. To bude tlačiť nielen na ziskovosť bánk, ale aj na zmenu ich obchodného modelu zameraného na tradičné sprostredkovanie úverov a vkladov. Zároveň budú musieť banky ešte viac ako doteraz pracovať na produktivite a úsporách z rozsahu.

Banky zarábajú na úveroch čoraz menej…

Banky na Slovensku získavajú svoje výnosy predovšetkým tradičným bankovým podnikaním, teda rozdielom medzi tým, čo zarobia na úrokoch z poskytnutých úverov a pôžičiek a tým, čo vyplatia na úrokoch vkladateľom. Kvôli nízkym úrokovým sadzbám však priemerné úročenie úverov klesá: z úrovne okolo päť percent pred piatimi rokmi pod úroveň 2,9 percenta k júnu tohto roku.

Banky tak na úveroch zarábajú menej ako pred piatimi rokmi, hoci objem úročených aktív sa odvtedy zvýšil o viac ako tretinu. Objem úverov vzrástol o 54 percent zatiaľ čo objem cenných papierov klesol o 27 percent. (pozri graf nižšie).

…a hoci menej aj platia vkladoch

S poklesom úrokových sadzieb banky šetria na úrokových nákladoch, ktoré vyplácajú vkladateľom a ostatným veriteľom, napríklad investorom do HZL či iných dlhopisov emitovaných bankami. Oproti tomu, čo banky zvykli platiť vkladateľom pred piatimi rokmi aktuálne platia zhruba len polovicu.

…v čistom s úrokovými príjmami prešľapujú na mieste

Ušetrené náklady na úročených pasívach však len kompenzovali straty z úrokových príjmov. Čistý úrokový príjem, teda rozdiel medzi úrokovými výnosmi a nákladmi, tak v slovenskom bankovom sektore už päť rokov stagnuje (viď graf). A to aj napriek tomu, že hospodárstvo za rovnaký čas v bežných cenách narástlo o bezmála 22 percent.

Banky preto hľadajú aj iné zdroje príjmov…

Rozdiel medzi úrokovými výnosmi a nákladmi, teda čisté úrokové výnosy tvoria väčšinu príjmov slovenského bankového sektora. V prvom polroku tohto roku to bolo konkrétne 77 percent. Pred piatimi rokmi to bolo cez 80 percent.

Keďže kvôli poklesu úrokových sadzieb tento príjem stagnuje, banky sa snažia nájsť iné zdroje výnosov, hlavne z poplatkov a provízií. Tie sú naviazané najmä na objemy a aktivity na bežných účtoch, ale aj na objemy finančného poradenstva, napríklad v oblasti kolektívneho investovania či poistenia.

Príjmy z poplatkov a provízií tak bankám prinášajú zhruba o štvrtinu viac zdrojov ako pred piatimi rokmi. Ich podiel na celkových príjmoch bánk aktuálne tvorí cez 26 percent v porovnaní s 21 percentami pred piatimi rokmi.

Banky sa tiež snažia zarobiť aj obchodovaním na finančných trhoch. V týchto príjmoch si v prostredí nízkych úrokových sadzieb môžu paradoxne dočasne pomôcť. S poklesom úrokových sadzieb dlhopisy nesúce fixný výnos stúpajú na cene. Niektoré banky tak z predaja svojho dlhopisového portfólia realizujú kapitálové zisky. Úrokové príjmy, ktoré im tieto viac úročené dlhopisy niesli im však budú chýbať v ďalších rokoch.

…a šetria na nákladoch

Aby v prostredí nízkych úrokových sadzieb dosiahli požadovanú ziskovosť, banky na Slovensku musia držať náklady na uzde. Celkové prevádzkové náklady sa tak za ostatných päť rokov zvýšili len o šesť percent hoci aktíva bánk vzrástli za rovnaké obdobie o viac ako tretinu.

Banky hľadajú úspory predovšetkým vo veľkosti a efektivite distribučnej siete. Počet pobočiek v sektore klesol za ostatných päť rokov o deväť percent, z 1270 v roku 2014 na aktuálnych 1152. Počet zamestnancov v sektore je zhruba stabilizovaný okolo úrovne 19,5 tisíca pracovníkov. Silný trh práce pritom ženie mzdy nahor. Na personálnych nákladoch tak bankový sektor platí zhruba o pätinu viac ako pred piatimi rokmi. Aj preto sa banky snažia čoraz viac svoje procesy automatizovať.

Špecifickým nákladom bankového podnikania sú straty z úverov. Tie sa vďaka hospodárskemu rozmachu a silnému pracovnému trhu v minulých rokoch prudko znižovali. Výrazne pomohol samozrejme aj pokles úrokových sadzieb, ktorý znížil dlhové bremeno klientov bánk. Pomer nesplácaných úverov k celkovým klesol k júnu na novodobé historické minimum 3,1 percenta. Banky tak na opravných položkách a rezervách k nesplácaným úverom odkladajú len polovicu toho, čo pred piatimi rokmi, hoci objem úverov sa odvtedy zvýšil o viac ako polovicu.

V európskom kontexte je ziskovosť slovenských bánk stále slušná

Výsledkom zvyšovania objemov aktív a spoplatnených transakcií na jednej strane a znižovania úrokových nákladov, pobočkovej siete a rezerv na nesplácané úvery na strane druhej, je ziskovosť slovenských bánk ešte stále prijateľná, výrazne lepšia ako priemer na európskom trhu (viď graf).

Trend prevádzkovej ziskovosti je však už klesajúci. A bude sa ďalej zhoršovať. Doterajšie faktory, ktoré bankám pomohli ziskovosť udržať postupne strácajú na sile, ba priam sa dostávajú do bodu zlomu. Rast úverov sa spomaľuje. Spomaľuje aj rast ekonomiky a s ním končí obdobie ultra nízkych nákladov na kreditné riziko.

Predovšetkým sa však nekoná očakávaný obrat vo vývoji úrokového prostredia. Naopak, úrokové sadzby klesajú s tým ako centrálne banky avizujú nové kolo uvoľňovania menových podmienok.

Výnosy z dlhopisov opäť padli do mínusu. Na rozdiel od podobnej situácie pred tromi rokmi je však teraz prepad ešte výraznejší a hlavne sa javí oveľa pravdepodobnejším scenár, že výnosy ostanú negatívnymi veľmi dlhý čas.

Pre slovenské banky je scenár negatívnych úrokových sadzieb zvlášť veľkou výzvou, pretože ako sme spomenuli, väčšinu ich príjmov tvoria práve čisté úrokové výnosy. Banky budú zarábať na úrokoch z úverov ešte menej. Na úrokových nákladoch však už moc neušetria, pretože najmä v prípade vkladov domácností je nulová sadzba hranicou, ktorú sa zrejme nedá podliezť.

Hľadanie nového biznis modelu bánk

Negatívne úrokové prostredie preto bude viesť k ešte výraznejšiemu poklesu marží ako doteraz, keď čistá úroková marža (čistý úrokový príjem k priemerným úročeným aktívam) v slovenskom bankovom sektore klesla z 3,5 percenta pred piatimi rokmi na menej ako 2,5 percenta. No je to stále zhruba o percentuálny bod viac ako priemer EÚ. Ani to však nemusí byť konečnou hodnotou, ak by úrokové prostredie pretrvalo v zápore dlhšie obdobie.

Skúsenosť s dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami je zrejme najlepšie Japonsko, na ktoré sa európska aj slovenská ekonomika, ako sme upozornili nedávno, začínajú čoraz viac podobať. V japonskom bankovom sektore bola na prelome milénia čistá úroková marža podobná ako je teraz v EÚ, teda okolo 1,5 percenta. Dlhodobo nízke úrokové sadzby ju však odvtedy stlačili pod 0,9 percenta.

Iste, aj v Európe sú bankové sektory, ktoré úspešne fungujú s podobnou, či ešte nižšou úrokovou maržou. Tie sa však orientujú aj na iné ako tradičné bankové podnikanie a pracujú s aktívami, ktoré sú v pomere k HDP násobkami parametrov slovenského bankového sektora.

V každom prípade perspektíva ďalšieho poklesu úrokových marží bude tlačiť na zmenu obchodného modelu bánk aj na Slovensku. A zároveň ešte viac ako doteraz budú banky musieť pracovať na produktivite a úsporách z rozsahu.

Autor je hlavný ekonóm VÚB banky.

4 odpovede na “Banky sa učia ako zarábať v prostredí stále nižších sadzieb”

  1. gogle píše:

    “To bude tlačiť nielen na ziskovosť bánk, ale aj na zmenu ich obchodného modelu zameraného na tradičné sprostredkovanie úverov”

    Vytvara to dojem ze banky si poziciavaju peniaze za nizsi urok a dalej ich poziciavaju za vyssi.

    Banky vytvaraju peniaze z nicoho, klient vlozi 1000 eur( klientom moze byt aj ina banka a tento” vklad” moze byt iny uver). Banka najde klienta na uver a na zaklade PMR 10% vytvori uver 10.000 eur.

    Takto sa vytvori dodatocnych 9000 eur, ktore “ zmiznu” splatenim uveru. Nezmizne vsak urok, ten sa musi splatit. Uvery v ekonomike narastaju, preto narasta aj penazna zasoba. Ta by sa znizila splacanim uverov(umorenim)

    Penazna zasoba x obratka penazi je naviazana na hdp. Cize ak splatime dlhy a nestupne obratka oenazi klesne HDP. Preto je system nastaveny na samoniciaci mod zvysovania uverov a cyklickych krachov.

    Vesetky peniaze vznikaju ako dlh vlady( centralna banka), alebo dlh obcanov( komercna). Slovo emisia de facto neexistuje , znamena to iba nove zadlzovanie. Vydavaju sa nejake papierove peniaze( cca 5% elektronickych), ktore sluzia na hotovostny obeh dlhov(peniaze=dlh)

  2. investor píše:

    Vytvara sa tu dojem, ze banky si vytvaraju zisky poziciavanim vzduchu…

  3. Zoro_P píše:

    Najvtipnejšie je, že keď majú banky problém so svojim podnikaním, zachraňujeme ich cez dane a štát všetci. Takto podnikať by som chcel aj ja.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *