Utorok 21. novembra. Meniny má Elvíra

Banky zaplatia prostredníctvom „extra odvodu“ asi 51 miliónov eur ročne

Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií je rýchle čítanie, má necelých 5 strán. Ak prejde, z bánk vytiahne v budúcom roku asi 51 miliónov eur. Keďže sa počíta ako 0,2% z vybraných pasív, platiť ho budú aj banky v strate. Do platnosti by mal vstúpiť od začiatku budúceho roka.

Prečo bankový odvod?

V prípade bankového odvodu realizuje ministerstvo financií celoeurópsku iniciatívu. Že to bude skôr ako v iných krajinách, avizoval minister financií Ivan Mikloš ešte v marci: „Bankovú daň pripravujeme koordinovane v rámci EÚ a zároveň sme rozhodnutí, pretože to nejde tak rýchlo, ako boli pôvodné predpoklady, že ak nedôjde k výraznému pokroku, od budúceho roka bankovú daň zavedieme.“ 

Do medzirezortného pripomienkového konania sa návrh dostal v utorok. Ministerstvo financií v predkladacej správe vysvetľuje: „Podľa pripravovaného európskeho rámca majú byť odvody odvádzané do osobitných národných fondov. Týmto sa má zabezpečiť, aby finančný sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov.“ Výkonný riaditeľ Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský však oponuje: „Náš bankový sektor je zdravý, plní svoju úlohu.“  

Ministerstvo financií to nespochybňuje, ale prízvukuje prevenciu: „Hoci Slovenská republika doteraz nebola nútená zachraňovať zlyhávajúce finančné inštitúcie v dôsledku globálnej finančnej krízy a hradiť s nimi súvisiace výdavky z peňazí daňových poplatníkov, je potrebné upozorniť na fakt, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou cezhraničných finančných skupín a finančných konglomerátov, pričom aktivity globálne integrovaných finančných inštitúcií, predovšetkým však bankových inštitúcií, boli jedným z najvýznamnejších dôvodov vzniku a globálneho rozšírenia finančnej krízy.“

Investujeme.sk glosuje:

Ťažko povedať, ako sa volá logický postup, ktorí zvolili autori predchádzajúceho odseku citovaného z predkladacej správy. Ak by sme však túto logiku preniesli do oblasti politiky, mohli by sme pokojne povedať, že od slovenských politikov môžeme očakávať ohrozenie menovej stability eurozóny, pretože slovenskí europoslanci sú členmi nadnárodných frakcií v Európskom parlamente, pričom aktivity európskych (gréckych) politikov spôsobili súčasné problémy eurozóny. Vravíte, že je to nezmysel? Áno, v oboch prípadoch…

Z čoho sa bude platiť bankový odvod?

Podľa návrhu zákona je základom pre výpočet odvodu suma bankových pasív znížená o  vlastné imanie a o chránené vklady. Z očistených pasív zaplatia banky 0,2%, teda rovnakú sumu, akú dnes platia z chránených vkladov do rovnomenného fondu. „Týmto spôsobom by sa zároveň zabezpečilo zrovnoprávnenie posudzovania bankových vkladov, kde by nechránené vklady a ďalšie pasíva mali rovnaké odvodové zaťaženie ako chránené vklady,“ pripomína ministerstvo.

Podľa predbežných údajov NBS, s ktorými pracuje rezort financií, by výsledné očistené pasíva tvorili ku koncu minulého roka asi 25,5 miliardy eur. Pri sadzbe 0,2% by tak banky zaplatili asi 51 miliónov eur. Správcom odvodu bude daňový úrad.

Ako sa bankový odvod použije?

Návrh zákona presne určuje, že „uhradené odvody sú štátnymi finančnými aktívami, ktoré sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte… Sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz a na ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky.“ Správa fondu sa riadi zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ešte v marci minister financií uviedol, že s príjmom bankovej dane už počíta budúcoročný štátny rozpočet.  

Podľa analytika SBA Marcela Lazniu je pre banky najpriateľnejšie riešenie, že by peniaze z odvodu smerovali do zvláštneho fondu, z ktorého by sa použili, ak by sa nejaká banka dostala do problémov, podobne ako funguje Fond na ochranu vkladov. Odvod by tak platili napríklad majitelia cenných papierov alebo firemní klienti, ktorí fondom nie sú krytí. Odvod by slúžil na ochranu týchto klientov a ochranu predtým, aby sa ťažkosti nepreniesli do ostaných bánk. Použitie peňazí na iný účel by podľa neho nebolo správne: „Keď má štát problémy v iných oblastiach, nech zvýši plošne dane. Zaťažovanie jedného sektore nie je správne.“

Kto odvod zaplatí?

Podľa predkladacej správy by mali odvod zaplatiť banky zo svojho vrecka: „Z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným javom vytvorenia mechanizmu podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch súčasných a budúcich finančných kríz.“ Tento predpoklad však nemusí byť správny, keďže v prípade fondu na ochranu vkladov prenášajú banky svoje náklady do úročenie retailových vkladových produktov a aj bankový odvod sa zrejme pokúsia preniesť na spotrebiteľa.

Celé znenie návrhu i predkladaciu správu si môžete prečítať na portáli právnych predpisov.

Súhlasíte s bankovými odvodmi?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *