Streda 18. októbra. Meniny má Lukáš

Behaviorálna ekonomika: Vaše emócie vás môžu vyjsť draho

Behavioral economics (behaviorálna ekonomika) kombinuje disciplíny psychológie a ekonomických vied na vysvetlenie, ako a prečo ľudia robia zdanlivo iracionálne a nelogické rozhodnutia, keď investujú, šetria alebo si požičiavajú peniaze. Spôsob vnímania, spracovanie a organizácia informácií určujú ako sa človek rozhoduje v neistých situáciách. Pritom podlieha ľudský mozog celej rade systematických chýb distorzií (skreslení).

Po stopách Homo oeconomicusa

Pod prísne definovanými laboratórnymi podmienkami reaguje Homo oeconomicus rozvážne, racionálne a predvídavo. Úplne inak sa ale správa vo „voľnej prírode“: iracionálne, nelogicky a chvíľami náladovo zlyháva väčšina hypotéz správania v ich prístupe. Medzičasom ho vyhlásili už za vymretého. Jeho potenciálny nasledovník: Homo sociologicus.

Náš potrebný hardvér pre neuveriteľný príval informácií – náš mozog – je odhadom starý 100.000 rokov. Náš softvér- teda naše myšlienky a emócie – nie sú oveľa mladšie. Uľahčí nám to chápanie, keď sa pokúsime pozerať na mozog z hľadiska programátora, ktorý pred 100.000 rokmi v afrických stepiach musel vyvinúť robustný program pre našich predkov. Požiadavka bola jednoduchá ale „tricky“ a znela: P-R-E-Ž-I-T! Našťastie boli spracované informácie porovnateľne prehliadnuteľné. Tam, kde mozog nedisponoval dostatočnými informáciami, aby urobil isté rozhodnutie, prišli k nasadeniu prvé jednoduché „programy“, aby aj v prípade neistoty (napr. kamarát alebo nepriateľ?) bolo dosiahnuté rozhodnutie (bojovať alebo utiecť). Program našich predkov bol dobrý a zabezpečil až do našej prítomnosti zotrvanie nášho druhu.

Myslenie pomáha – je ale k ničomu

Nanešťastie je svet našej prítomnosti nerovnomerne komplexný ako ešte pred sto, tisíc alebo 100 tisíc rokmi. Zatiaľ čo aktuálne smartfóny majú viac počítacej kapacity ako Apollo 13 spred 40 rokov, musíme si my vystačiť ešte stále s rovnakými programami. Nemôžeme sa teda čudovať, keď náš mozog občas vyprodukuje správu „fatal error“ a mentálna strata dát ohrozuje taktiež náš majetok. Možno sa niektoré odchýlky nedajú korigovať, ale vedomosť o nich nám môže pomôcť lepšie prekonať nebezpečné situácie – momenty v ktorých je investor schopný urobiť „finančný nezmysel“.

V prípade ľudského mozgu vlastníme dva, sčasti konkurenčné a sčasti spolupracujúce softvérové systémy: jedna časť mozgu pracuje empiricky, bazíruje na faktoch, ale bohužiaľ pomalšie. Pričom druhá časť mozgu pracuje sekvenčne, rýchlo, ale bohužial nepresne a niekedy povrchne.

Heuristiky, skreslenie a systematické kognitívne problémy

Tieto malé programy, ktoré sú nasedené pri neistote, sa nazývajú heuristiky. Ak chýbajú detailné informácie, čas alebo motivácia, snaží sa náš mozog prostredníctvom týchto duševných skratiek s obmedzenými vedomosťami prísť k prijateľným riešeniam. Bohuziaľ môže pri tomto spôsobe hľadania riešenia vnímania a interpretácie informácií, ako aj pri ukladaní a vyvolaní dôjsť k celej rade systémovo-imanentných chýb. Množstvo týchto takzvaných kognitívnych skreslení zostáva väčšinou v nevedomí. Tento pojem sumarizuje tendencie alebo náchylnosti pri vnímaní, spomínaní, myslení a usudzovaní, ktoré su väčšinou správne, občas ale môžu byť chybné…

Prečítajte si

Znalosť je najlepší liek – aj pre naše investície

Znalosť o našom „duševnom mŕtvom uhle“ je najúčinejším liekom učiniť lepšie finančné rozhodnutia. Jedna z možných vakcín je investičný prístup zakladajúci sa na pravidlách. Tým sú myslené stratégie ktoré bazírujú na jasných a premyslených stratégiách a ktoré nás majú ochranovať pred sebou samým – našimi emóciami. Koniec – koncov sú emócie práve v turbulentných burzových časoch extrémne zlým poradcom.

Téme Behaviorálna ekonomika a psychlógia investovania sa budeme podrobnejšie venovať v ďalších článkoch. 

Autor je Director of Sales pre Česko a Slovensko správcovskej spoločnosti C-QUADRAT Kapitalanlage AG.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *