Streda 16. január. Meniny má Kristína

Bez súkromného vlastníctva? Pod nami nie je peklo! (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Panuje strach, že spomalenie rozvojových ekonomík zasiahne eurozónu. Ceny ropy možno urýchlia vstup Švédska do NATO a zamýšľam sa, prečo musíme inflačnieť. Pripomenieme si, čo má spoločné Marxova teória nadhodnoty s nežnou melódiou.

Obavy, že spomalenie či dokonca zastavenie rastu rozvojových ekonomík alebo ich pád do recesie, vrátane krajín skupiny BRICS (recesia sa aktuálne týka Ruska a Brazílie, v Číne a Južnej Afrike hovoríme nateraz o spomalení), by mohlo do hlbokej krízy stiahnuť celý svet, nie sú neopodstatnené. Podrobnejšie som sa im venoval vo svojom predošlom komentári Ešte raz o nedopitej fľaši vína a tak teraz len ako aktualizačný moment uvediem, že prezident Európskej centrálnej banky (ECB), seladón a fešák Mario Draghi v piatok na výročnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu (IMF) a Svetovej banky (WB) v peruánskej Lime varoval, že ochladenie rozvojových ekonomík môže vážne ohroziť eurozónu.

Iný problém a iná debilita (napriek modlitbám)

Netreba sa nám ale báť, pretože centrálna banka je podľa Draghiho plne pripravená na to, aby v prípade potreby (rozumej: keby malo byť zle) vedela použiť všetky dostupné nástroje a rozšíriť svoje podporné programy. ECB podľa jeho slov pozorne sleduje upadajúce krajiny a turbulencie na svetových finančných a komoditných trhoch a keď bude treba, včas zasiahne čiže upraví celkový objem, dĺžku i zloženie aktuálneho programu výkupu cenných papierov.

Môj názor: Centrálna banka zasiahne tak či tak. Nútia ju k tomu aktuálne spotrebiteľské ceny v eurozóne. Keďže napriek všetkým snahám, túžbam a modlitbám sa rast cien už príliš dlho pohybuje v tesnej blízkosti nuly, centrálna banka bude musieť nakoniec a zasiahnuť a rozšíri program nákupu dlhopisov. Pre neznalých veci to napíšem veľmi zjednodušene: Aby to všetko perfektne a bezproblémovo fungovalo, spotrebiteľské ceny tovarov i služieb na Slovensku i v celej eurozóne by mali inflačnieť ročne cca o 1,96 – 1,98 percenta alebo aj trochu viac (slovom, pod dve percentá). Len za takejto situácie je Draghiho ECB schopná zaručiť cenovú stabilitu a zaistiť, že pri nejakých problémoch a pohromách nám nezačnú ceny rásť až do neba.

Ja viem a aj chápem bežného občana Slovenska, ked je rád, že ceny v maloobchode sa v posledných mesiacoch pravidelne znižujú, síce len o nejaký ten centík, ale znižujú alebo aspoň nerastú a že on má z toho preukrutnú radosť. Chápem ho!

Bohuprisahám, ako človek ho ako človeka chápem! Už menej ale chápem vrcholového politika, ktorý má k dispozícii ansámbl dobre platených ľudí, že mu to nevysvetlia a on ešte z toho ťaží. Mal by občanom povedať pravdu, že nízke ceny v predajniach potravín máme “zásluhou” iných faktorov vrátane padajúcich cien ropy na svetových trhoch a nie zásluhou dobrotivej, sociálne cítiacej vlády… Smejici se

Lenže vždy sa blížia nejaké voľby a tak prečo nevyužiť fakt, že v lete bolo toľko a toľko tropických dní (vďaka dobrotivej vláde) a na jeseň zasa výdatne pršalo (opäť vďaka dobrotivej vláde), preboha, prečo to pred voľbami nevyužiť? Však za Dzurindu nebolo v lete toľko teplých slnečných dní ako teraz! A možno ani toľko nepršalo…

Ale aby mi niekto nevyčítal, že stále rýpem len a len do premiéra Fica, tak napíšem, že politikov, ktorí z takej či onakej miery inflácie si cynicky a úspešne robia predvolebnú agendu, je po celom svete viac ako dosť. Hádam aj viac ako ich zemeguľa unesie! Ale to už je iný problém a iná debilita… S témou tohto týždňa vo financiách to naozaj nesúvisí! Dôležité je len to, že ak sa rast cien v eurozóne nerozbehne, Draghiho orchester centrálnych bankárov nám rýchlo zahraje.

500 eur? Somár jeden!

Verím, že Draghiho ECB nebude veľmi prihliadať na to, že v daktorej členskej krajine sa blížia voľby… Aspoň teda dúfam! Toto svoje dúfanie som už vysvetlil v jednom zo svojich pravidelných komentárov ešte kedysi uprostred horúceho leta, kedy som konštatoval, že môj sused nie je až taký somár, ako si myslia centrálni bankári, aby mi požičal povedzme 500 eur s tým, že mu o rok vrátim len 495. Naozaj nie je taký chumaj. Vyplazly jazyk

Teda škoda, že nie je… Sviniar jeden!

Ale na úlohu centrálnych bánk v Európe a vo svete panujú rôznorodé názory. Minulý týždeň ich na stránkach Investujeme.sk prezentoval investičný riaditeľ dánskej Saxo Private Bank Teis Knuthsen, podľa ktorého centrálne banky dnes pôsobia veľmi zmätene, pri ekonomickej analýze súčasného makroprostredia sa zásadne mýlia a až príliš sa boja rizika nízkej inflácie a svojimi krokmi len zvyšujú finančnú nestabilitu trhov. Mali by si priznať, že s poklesom inflácie nič nezmôžu

Podľa Knuthsena za poklesom inflácie sú najmä klesajúce ceny energií. Na strane dopytu sa ale nedeje nič zlé, len ponuka rastie rýchlejšie ako záujem o energie, ale s ponukou nevedia centrálne banky nič urobiť.

Padajúce ceny sú však dobrou správou pre spotrebiteľov i pre väčšinu firiem. A napokon aj pre politikov pred blížiacimi sa voľbami. Ale o tom – z taktických dôvodov či zo slušnosti? – známy dánsky bankár radšej nič nenapísal. Sviniar jeden!

Namiesto toho len stroho konštatoval, že centrálni bankári by mali uznať, že pokles inflácie nie je pre ekonomiku nevyhnutne zlým javom. A ja k jeho slovám ale dodám, že z dejín poznáme obdobia, kedy záporná inflácia (čiže deflácia) strhla do priepasti väčšinu sveta. Tak tomu bolo najmä v časoch Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia, ale môžem uviesť aj obdobie tzv. dvoch stratených dekád v Japonsku. Sú však ekonómovia reprezentovaní napríklad aj klasickou rakúskou školou, podľa ktorej záporná inflácia nemusí vždy mať až také negatívne dôsledky ako sa všeobecne tvrdí.

Argumentuje sa napríklad tým, že ešte pred začiatkom 20. storočia bola deflácia bežným javom, no napriek nej vyspelé západné krajiny zažívali dlhé obdobia hospodárskeho rastu. Jedným z príkladov boli Spojené štáty po väčšinu 19. storočia (pravda, s výnimkou občianskej vojny). O defláciu sa vtedy postaral technologický pokrok, ktorý vytvoril výrazný hospodársky rast. Smejici se

Ale predsa len platí poučka, že pokiaľ deflácia trvá príliš dlho, môže sa rozvinúť do deflačnej špirály, do deflačnej pasce – pokles cien potom vedie k zníženiu tržieb a ziskov podnikateľskej sféry a následne k prepúšťaniu alebo aspoň k znižovaniu miezd, čo znižuje dopyt domácností po tovaroch a službách. V reálnej ekonomike sa zvýši neistota a veľká časť výrobných a logistických kapacít sa stáva nadbytočnými.

Preto toľké obavy.

Po tom, čo už v auguste české ministerstvo financií predalo prvú várku štátnych dlhopisov so záporným výnosom, sa Česko zaradilo do skupiny siedmich európskych krajín, ktorým veritelia za dlhy ešte platia. Ale prečo a ako na to doplatia obyčajní radoví občania, ktorí makroekonomickým číslam nerozumejú? Odpovede na tieto otázky koncom uplynulého týždňa hľadal publicista Petr Zámečník konštatujúc, že záporné úrokové sadzby sú síce snom každého dlžníka, ale…  Smutny

Zaujalo ma: Čierne zlato vs. NATO

Ruskú ekonomiku okrem iných faktorov (slabá infraštruktúra, málo kvalifikovaná pracovná sila a príliš málo investícií do nových technológií s výnimkou zbrojného priemyslu) naďalej ťahajú k zemi sankcie zo strany EÚ a Spojených štátov ako odveta za ruskú okupáciu častí Ukrajiny a nízke ceny čierneho zlata na svetových trhoch. Pondelok ráno: americká ľahká ropa WTI – 45,75 USD, severomorská Brent – 48,36 USD a hoci vo štvrtok ceny ropy stúpli až na päťtýždňové maximá (WTI – 48,23 USD, Brent – 51,89 USD), je to všetko príliš málo, aby Rusko mohlo na rope zarábať a bohatnúť.

Dopad ekonomických sankcií už začína pociťovať aj ruská verchuška. Aj preto tamojší rezort diplomacie vydal vyhlásenie, že Rusko podporuje rozšírenie monitorovacej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) na Ukrajine – v súvislosti s plnením dohôd o stiahnutí mínometov, tankov a ľahkého delostrelectva. Tlačová agentúra Reuters uštipačne poznamenala, že Rusko si želá úspech mierového procesu, ktorý by mohol časom viesť k zmierneniu západných sankcií. Nastvany

Ale mnohí toto ruské vyhlásenie považujú za číre farizejstvo, resp. zastierací manéver. Poukazujú pritom na neustále narušovanie vzdušného priestoru i teritoriálnych vôd krajín okolo Baltského mora. V súvislosti s narastajúcou ruskou agresiou vzrastá vo Švédsku podiel tých, ktorí si prajú vstup krajiny do NATO. Podľa najnovších prieskumov už je ich cca 65 percent, pričom Švédi sami seba považujú za neutrálnych a mierumilovných – Švedsko nebojovalo vo vojnách vyše 200 rokov!

Čarokrásna Imagine namiesto pointy

V piatok si svet pripomenul nedožité 75. narodeniny Johna Winstona Lennona (1940 – 1980), člena legendárnych The Beatles, hudobného skladateľa, speváka, maliara, spisovateľa, humanistu a politického aktivistu. Životu a dielu tohto priekopníka svetového rocku a jedného z najpresvedčenejších, no najnaivnejších komunistov všetkých čias som sa na Investujeme.sk venoval pred necelými piatimi rokmi – pri príležitosti 30. výročia jeho tragickej smrti (zahynul zbraňou jedného zo svojich najskalnejších fanúšikov).

V článku Od ekonóma Marxa po najznámejšiu pieseň moderných čias som podrobne hľadal paralely medzi dielom Karla Heinricha Marxa a Friedricha Engelsa Manifest komunistickej strany (skrátene Komunistický manifest) a ďalšími ich dielami a myšlienkami (najmä Marxova teória nadhodnoty) a Lennonovou piesňou Imagine. Napokon sám autor nazval túto čarokrásnu pieseň zhudobneným Komunistickým manifestom. Lennon podobne ako Marx a Engels úprimne sníval o spoločnosti, v ktorej nebude vykorisťovanie, súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov ani veľké sociálne rozdiely. Lennon v piesni Imagine:

“Predstav si, že nie je žiadne vlastníctvo, len či to dokážeš, netreba túžiť ani hladovať, všetci ľudia sú bratia. Predstav si, ako všetci ľudia sa delia o svet…” Mrkajici

Rovnako spolu s Marxom a Engelsom sníval o spoločnosti, v ktorej náboženstvo nebude deformovať ľudí a kriviť ich charaktery. Marx: “Náboženstvo je duch bezduchých pomerov. Je to ópium ľudstva.” Lennon v piesni Imagine: “Predstav si, že nie je žiadne nebo, je to ľahké, len to skús, žiadne peklo pod nami, nad nami len obloha. Predstav si, ako všetci ľudia žijú pre dnešok.” A ďalej: “…žiadne náboženstvo, predstav si, ako všetci ľudia žijú život v mieri.”

Sily Lennonovej osobnosti a jeho myšlienok sa báli a dodnes boja všetky totalitné systémy sveta. Pražská Lennovova zeď a jej pohnutá história v uplynulých desaťročiach je toho žiarivým príkladom. A tu si čarokrásnu Imagine možno opäť raz vypočuť.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: Jedna z mnohých podôb neustále premaľovávanej Lennonovej steny (Lennonova zeď) na Velkopřevorském náměstí v Prahe. Zdroj: wikimedia.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *