Piatok 21. septembra. Meniny má Matúš

Bezpečie v období neistoty? Investičné zlato vystrelilo prudko nahor (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Témou týždňa boli otázky bezpečnosti, každý si na ne ale odpovedá po svojom – inak ich chápu normálni i zmagorení Európania, inak to vidia investori a korunu tomu všetkému nasadzujú nabubrelí politici. Ceny ropy ale vedia svoje, čo sa o centrálnej banke nedá teraz povedať.

Hneď v pondelok zrána sme boli svedkami oživenia dopytu po zlate, ktoré je v časoch neistoty a nepokojov považované za bezpečnú a ničím neohroziteľnú investíciu. Ale je to naozaj tak? A čo o tom hovorí história?

Reagujúc na teroristické útoky v Paríži zlato vystrelilo prudko nahor: Kým v predošlom týždni (ešte pred víkendovými útokmi) bola cena žltého kovu na najnižších úrovniach za posledných takmer 6 rokov, už v prvých desiatich minútach pondelkového obchodovania sa objem transakcií so zlatom zdesaťnásobil v porovnaní s priemerom za posledné dva mesiace a cena sa vyšplhala na úroveň 1.097,90 USD za troyskú uncu.

Len pre porovnanie: V posledný deň pred útokmi vo francúzskom hlavnom meste (teda vo štvrtok 12. novembra) sa zlato predávalo po 1.074,26 USD. (Na veci vôbec nič nemení fakt, že zlato potom počas týždňa klesalo a v stredu ráno sa zošmyklo až na úroveň 1.065 USD – postaral sa o to rast USD a silnejúce očakávania, že americká centrálna banka Fed už začne cyklus sprísňovania menovej politiky. Avšak – ako poznamenali analytici J&T banky Stanislav Pánis a Rudolf Vrábel – žltý kov straty neskôr vymazal, keď časť obchodníkov pristúpila k výberu ziskov napriek zverejneniu zápisnice zo zasadnutia Fedu, ktorá hovorí o vysokej šanci, že k dlhoočakávanému zvýšeniu sadzieb naozaj dôjde už teraz v decembri.) Big grin

Psychologický efekt a oklieštenie voľného pohybu

V reakcii na pondelkovú neprehľadnú situáciu, na hrozbu možných ďalších útokov v Európe (najmä v Belgicku a Nemecku) a v očakávaní toho, že náhle sprísňovanie bezpečnostných opatrení sa môže veľmi rýchlo odraziť v poklese ekonomickej aktivity členských krajín EÚ (oklieštenie voľného pohybu pracovných síl a tovaru, obmedzenie schengenského priestoru, okamžité zatváranie hraníc atď.) oslabil kurz eura a nadol išli aj európske akciové trhy. Ako som pozorne sledoval správy a najmä komentáre analytikov, všimol som si, že väčšina z nich vyslovila presvedčenie, že teroristické útoky v Paríži nebudú mať dlhodobejší vplyv na ekonomiku Francúzska a ostatných západných krajín a pôjde len o krátkodobý pokles. Analytik IG France Alexandre Baradez k tomu poznamenal: “Môže nastať čisto psychologický efekt, ktorý odradí investorov od väčšej aktivity, pokiaľ nebude situácia jasnejšia.”

Všeobecne sa ale očakávalo, že v krátkodobom horizonte môže byť neistota v krajine galského kohúta veľká – paneurópsky index FTSEurofirst 300 oslabil po začatí pondelkového obchodovania o 0,4 percenta a hlavný index francúzskych akcií CAC 40 o 0,6 percenta, najviac strácala francúzská hotelová skupina Accor (viac ako 6 percent) a letecká spoločnosť Air France-KLM (5 percent).

Európske indexy po prvotnej neistote ako zareagujú trhy na teroristické útoky v Európe však postupne nabrali odvahu a do záveru obchodovania pokračovali v relatívnom raste. Strata indexu CAC 40 sa na konci obchodného dňa zmiernila na úroveň 0,08 percenta. Médiami najviac sledovaný európsky index, nemecký DAX, ktorý je – obrazne povedané – považovaný za najlepšieho indikátora finančného zdravia v jednotnej Európe, prekonal v pondelok zaujímavú anabázu, keď otváral so stratou okolo 1 percenta a obchodovanie uzavrel s miernym ziskom na úrovni 0,04 percenta. Podľa analytika spoločnosti Capital Markets Petra Svoreňa sa investori v prvom obchodnom dni po teroristických útokoch v Paríži snažili stráviť ich potenciálny dopad.  

Z hľadiska témy bol zaujímavý najmä utorok, kedy na trhy priaznivo zapôsobila správa, že Európska únia po prvý raz vo svojej histórii aktivovala článok o pomoci napadnutému členskému štátu po tom, čo Francúzsko požiadalo o pomoc po piatkových útokoch. Európske indexy výrazne rástli – DAX si pripísal 2,41 percenta a Euro Stoxx dokonca až 2,67 percenta. S istou dávkou nadsázky môžem teda napísať, že finančné trhy ocenili, že Európa – napriek všetkým aktuálnym problémom a naďalej silnejúcim odstredivým tendenciám – dokáže byť v ťažkých chvíľach jednotná. Mrkajici

Dokonca ešte aj britský premiér David Cameron, ktorý týždeň predtým rozleptal Európu absurdnými požiadavkami Británie na zamedzenie voľného pohybu osôb a tovaru a mobility pracovnej sily v EÚ, čo je základný kameň jej fungovania, po parížskych útokoch túto tému už neotváral a Británia sa spolu s ostatnými členskými krajinami aktívne zapojila do súčinnosti pri identifikácii páchateľov a použitých zbraní. Cameron zároveň predložil komplexnú stratégiu boja proti Islamskému štátu (IS) vrátane vzdušných útokov v Sýrii.

Potrvá to až do Vianoc?

Ozaj, vieme odhadnúť ako dlho budú dopady útokov v Paríži vplývať na finančné trhy? Viceprezident Európskej centrálnej banky Vítor Constâncio hneď začiatkom týždňa povedal pre médiá, že teroristické útoky v Paríži by mohli ohroziť dôveru investorov a spôsobiť ich nechuť k rizikovým obchodom. „Môže to zhoršiť všetky problémy, ktorým teraz čelíme,” dodal.

Viacero analytikov vyjadrilo počas týždňa názor, že problémy nebudú dlhodobé, ale krátkodobo môžu dopadnúť na akcie spoločností pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, trávenia voľného času a najmä leteckých prepravcov. Massimo Baggiani, ktorý pracuje ako vedúci oddelenia medzinárodného kapitálu talianskej spoločnosti Symphonia pre tlačovú agentúru Reuters povedal, že si nemyslí, že udalosti v Paríži sa dotknú trhu a ekonomiky ako celku: “Určite bude niekoľkodňový pokles aktivity v cestovnom ruchu a pohostinstve, ale netreba čakať, že sa to potiahne až do Vianoc.”

Na neistote sa dobre zarobiť, ale…

Minulotýždňové obchodovanie na finančných trhoch sprevádzala poriadna dávka strachu, neistoty a nepokoja. Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen k tej dávke tiesne a neistoty dopísal, že udalosti v Paríži môžu znamenať začiatok konca ignorovania geopolitických rizík. Fakt, že Islamský štát prevzal za útoky zodpovednosť, je totiž podstatnou zmenou v jeho politike. Dosiaľ bol terorizmus IS limitovaný na oblasti v Sýrii a Afganistane, ktoré má pod kontrolou, teraz však vyhlásil globálnu vojnu, no finančné trhy nie sú podľa Jakobsena pripravené na geopolitické riziká.

Dopad takýchto rizík analytici kvôli ich nízkemu štatistickému výskytu dosiaľ ignorovali. Aká však bude odpoveď trhov na najnovšie udalosti, na ktoré už budú musieť zareagovať, nie je ešte celkom jasné, no Jakobsen si myslí, že v hre môže byť tak ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, ako aj fundamentálne podložené zvyšovanie rizikových prirážok. Dá sa ale na neistote zarobiť? Jakobsenov kolega Pavel Drahotský, ktorý je šéfom Saxo Bank pre Česko, Maďarsko a Slovensko, ešte pred parížskymi útokmi pre portál Investujeme.sk povedal, že aj v podmienkach, keď cena akcií klesá, je priestor pre zaujímavé investície. Často však ide o stávku na neistotu – v ideálnom prípade by výnos mohol dosahovať stovky až tisíce percent ročne, i keď sám Drahotský pripúšťa, že takýto scenár je skôr extrémny

ECB vz. Fed: Symbolické nožnice sa ďalej roztvárajú

Mnoho analytikov a azda i samotné finančné trhy už berú ako hotovú vec, že Fed na budúci mesiac pristúpi k zvýšeniu úrokových sadzieb. Zo zápisnice z októbrového zasadnutia menového výboru FOMC americkej centrálnej banky, ktorá bola zverejnená uprostred týždňa, vyplýva , že členovia výboru na decembrovom zasadnutí budú diskutovať o zvýšení úrokových sadzieb. Reálne sprísnenie menovej politiky ale nie je 100%-tne isté a mám pocit, že trhy očakávali jasnejšie signály pre prvé zvýšenie sadzieb od finančnej a hospodárskej krízy. Smutny

Píšem tak napriek tomu, že väčšina členov výboru FOMC si myslí, že na základe dostupných čísel dozrieva čas pre prvý rast úrokových sadzieb už na najbližšom zasadaní, teda v decembri. Tak to aspoň vyplýva zo zverejnenej zápisnice. A to ešte neboli vtedy známe októbrové štatistiky trhu práce. V bankovej rade zrejme začína prevládať argumentačná línia šéfky Fedu pani Janet Yellen: Radšej začneme sadzby zvyšovať postupne v dobrých časoch, než by sme neskôr museli oveľa rýchlejšie menové podmienky uťahovať.

Ďalším dôvodom, pre ktorý už Fed zrejme nebude odkladať tento dlhoočakávaný krok sú obavy, že ďalšie vyčkávanie na zvýšenie sadzieb by mohlo ešte umocniť neistotu na trhoch, čo by kruto postihlo mnohé rozvíjajúce sa ekonomiky. Hlavný ekonóm Poštovní spořitelny Jan Bureš je presvedčený, že v hre je ešte aj ďalšia vec”Obavy z toho, že nekončiaca nedôvera Fedu vo vlastnú ekonomiku by vo svetle dobrých čísel mohla ohroziť jeho kredibilitu.”  Vyplazly jazyk

Menová politika bola teda okrem teroristických útokov a opatrení, ktoré prijímali vlády európskych krajín, témou týždňa. A nielen vo vzťahu k americkému Fedu…Postarali sa o to aj protichodné vyhlásenia predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá na rozdiel od americkej centrálnej banky smeruje k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky a symbolické nožnice sa ďalej otvárajú. Už citovaný Vítor Constâncio v reakcii na útoky v Paríži, ktoré podľa jeho slov môžu ohroziť dôveru investorov a spôsobiť ich nechuť k rizikovým obchodom: ”Politika centrálnej banky by aj naďalej mala zostať akomodatívna, teda podporujúca ekonomický rast. Hlavná sadzba zostane ešte dlhý čas nízka a keď to bude nutné, banka môže podniknúť ďalšie kroky.”

Prezident ECB Mario Draghi zvýraznil, že banka obávajúca sa dlhodobo nízkej inflácie uvažuje o ďalšom uvoľnení menovej politiky: “Centrálna banka je pripravená rýchlo zareagovať a podporiť slabú infláciu v eurozóne. Ak sa uznesieme na tom, že naša súčasná politika nestačí na dosiahnutie cieľa, urobíme všetko, čo je nevyhnutné, aby sme infláciu čím skôr zvýšili.“ Draghi zároveň spresnil, že ECB považuje program nákupu aktív za silný a flexibilný nástroj, keďže je možné ho upravovať, čo sa týka objemu, zloženia aktív i dĺžky jeho trvania. ”A úroveň depozitnej sadzby môže zasa podporiť tok úverov v eurozóne,” dodal na piatkovom brífingu. Euro po jeho slovách oslabilo asi o 0,6 percenta a dostalo sa na úroveň 1,0649 EURUSD.

Guvernér ECB a prezident nemeckej centrálnej banky (Deutsche BundesbankJens Weidmann naopak varoval pred predĺžením programu nákupu cenných papierov zo strany ECB:

”Čím dlhšie trvá extrémne uvoľnená menová politika, tým je z nej menší osoh a je aj viac rizík. Nesmieme zatvárať oči pred nebezpečenstvom, že vlády si zvyknú na nízke úrokové sadzby, čo by mohlo zabrzdiť potrebné reformy.” Na novinárske otázky týkajúce sa nízkej inflácie, proti ktorej ECB toľko bojuje, Weidmann odpovedal takto: “Príčinou nízkej inflácie je predovšetkým pokles cien ropy, čo je skôr podpora pre ekonomiku než predzvesť deflácie.” Smejici se

Má ropa viac rozumu ako politici?

Ropa je stará milióny rokov a zdá sa, že už vie svoje a ako stará ostrieľaná dáma už tak prudko nereaguje. Ospravedlňujem sa za toto trochu nemiestne prirovnanie, ale tak mi to prišlo na um a cena čierneho zlata minulotýždňovú európsku hystériu naozaj nekopírovala.

Akoby mala viac rozumu než politici… V pondelok ráno síce krátko zareagovala na útoky v Paríži slabým rastom (severomorská zmes Brent zdražela o 38 centov na 44,85 USD a americká ľahká ropa WTI si pripísala 26 centov a predávala sa po 41 USD), ale počas týždňa ju zaujímali iné udalosti než spájanie teroristických útokov s utečeneckou krízou vo vystúpeniach niektorých populistov, ba nezaujala ju ani hystéria ohľadom možného obmedzenia schengenského priestoru či hrozba okamžitého zamykania hraníc medzi členskými krajinami EÚ.

Na cenu čierneho zlata počas týždňa vplývali tieto správy a udalosti: Čiastočne ich ovplyvnilo vyostrenie konfliktu v Sýrii, čo by mohlo znížiť ponuku na trhu a podstatný vplyv mali informácie o vyšších zásobách v Spojených štátoch než sa očakávalo. A rovnako aj o vyšších celosvetových zásobách, kedže podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) dosiahli svetové zásoby ropy a ropných produktov rekordné 3 miliardy barelov, pričom tohto nadbytku sa trh bude ťažko zbavovať ešte niekoľko mesiacov. Vyplazly jazyk

Počas týždňa potom ceny ropy klesali, keď na trhy začali pôsobiť informácie o tom, že nadmerná produkcia vo svete nateraz nevykazuje žiadne náznaky zmierňovania, napríklad ruská produkcia sa už blíži k niekdajším sovietskym rekordom. Ale ceny počas týždňa zaznamenali aj rast po tom, čo Americký ropný inštitút informoval o aktuálnom týždňovom poklese US zásob. Do hry vstúpili aj obavy z očakávania miernej zimy v Spojených štátoch, čo by znamenalo, že ceny ropy budú klesať aj v ďalších mesiacoch a pridalo sa aj očakávané zvýšenie exportu ropy z Iránu. Štátny tajomník iránskeho ministerstva ropného priemyslu Amir Husajn Zamanínia informoval, že krajina plánuje v nasledujúcich mesiacoch zvýšiť produkciu ropy o milión barelov denne, je však ochotná koordinovať svoje kroky s členmi kartelu OPEC, z ktorých každý bojuje sám za seba. Ropa Brent uzavrela týždenné obchodovanie na úrovni 44,66 USD a ľahká WTI ukončila týždeň na hladine 40,39 USD.

Zaujala ma aj správa o tom, že nízke ceny ropy odstavili mnohé plánované projekty a spôsobili, že ropné a plynárenské firmy začali vo veľkom prepúšťať. Počet pracovných miest, ktoré boli zrušené vo svetovom ropnom a plynárenskom sektore v dôsledku nízkych cien, prekonal hranicu 250.000 tisíc a podľa agentúry Bloomberg bude toto číslo ďalej narastaťSmutny

Čo mi (ne)našepkala ropa…

Našepkala mi, že netreba tak podliehať protieurópsko-európskej hystérii a netreba brať vážne nabubrelých politikov, ktorí stotožňujú terorizmus s utečencami a robia to len pre vlastný osoh, pre posilnenie svojej moci v mene tzv. boja proti terorizmu. Pripomenula mi, že vždy sa dakde blížia nejaké voľby a že mal som pravdu, keď som pri písaní minulotýždňového komentára zdôraznil, že na pohodený sýrsky pas utečenca, ktorý údajne žiadal o azyl v Grécku, médiá naleteli a politici to zneužili. Mnohí ľudia im neuverili, tí zmagorení áno. Rovnako ako uverili niektorým slovenským médiám, že na naše územie prenikli štyria islamskí teroristi

Ale to všetko je nič oproti fáme, že schengenský priestor sa bude redukovať a budú z neho vyňaté krajiny, ktoré odmietajú utečencov a kvôli nim sa s EÚ súdia. Nakoniec sa to ukázalo ako nezmyselný návrh, ak už nechcem priamo napísať, že nafúknutá novinárska kačica a mňa zaujala reakcia niektorých politických subjektov. Jedna mimoparlamentná strana zvolala tlačovku, kde zdôraznila, že Slovensko musí zostať plnohodnotnou a spoločne chránenou krajinou EÚ a Schengenského systému. Ďalšia malá, tzv. folklórna politická strana vydala vyhlásenie, že po tejto urážke by malo Slovensko samo, slobodne a navždy vystúpiť z EÚ, eurozóny i schengenu. Zmateny

No povedz, pani Ropa, nežilo by sa nám bez politikov ľahšie?!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračná koláž v záhlaví článku: Laura Furmaníková, zdrojové obrázky: www.sxc.hu (freeimages)

Jedna odpoveď na “Bezpečie v období neistoty? Investičné zlato vystrelilo prudko nahor (Týždeň vo financiách očami komentátora)”

  1. Lubosik píše:

    A to jsem zrovna o investičním zlatě před dvěma měsíci přemýšlel… Četl jsem o něm tehdy tady <a href=„http://­www.investici­e.eu/investic­ne-zlato/t96/“>htt­p://www.inves­ticie.eu/inves­ticne-zlato/t96/</a>, no tak příště se třeba trefím :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *