Streda 24. júla. Meniny má Vladimír

Blíži sa 17. november a otázka znie: Chceli sme do Európy alebo do Hulvátova? (Svet financií očami komentátora)

Trhy si užili silnú, ale krátkodobú volatilitu. Odnieslo si to najmä zlato. Hoci Trump postupne uberá paru, čo trhy nakoniec naplnilo optimizmom, nemôžu dlho čakať so založenými rukami a musia hľadať iné impulzy. Ale to, čo stvárajú českí politici posilnení aj výsledkom US volieb, to už nie je vtip, to je diagnóza!

Krátko po tom, čo z predbežných výsledkov svet pochopil, že novým US prezidentom bude Donald Trump, finančné trhy zažili poriadnu dávku volatility. Naštastie netrvala dlho. Mexické peso (MXN), ktoré v uplynulých týždňoch poctivo reagovalo na čiastkové víťazstva Hillary Clinton v TV dueloch i na podraz zo strany šéfa FBI, padalo v stredu tak prudko nadol, že som sa bál, že prederaví celú zemeguľu.

mexicke-peso-1

Zdroj: Google Finance

Zaujímavú horskú túru prekonalo zlato: podobne ako pri britskom referende veľmi prudko reagovalo rastom, dostalo sa až nad hladinu 1.328 USD, ale potom začalo padať. Keď však vyjde najavo, ktoré zo svojich sľubov Trump dodrží, môže žltý kov začať opäť prudko rásť.

Keďže v uplynulých dňoch sa k Trumpovmu víťazstvo vyjadril už každý, kto má s prepáčením dieru v zadnej časti tela, nebudem to opakovať, len zdôrazním tri momenty, ktoré mňa najviac zaujali:

➤➤  po prvé, podľa Dalibora Roháča z American Enterprise Institute (AEI) Washington, Rusko hneď po US voľbách dostalo voľnú ruku v Sýrii, bezpečnostné garancie NATO, ktoré boli pre svet istotou, už zakrátko možno nebudú nič znamenať a Európa bude musieť viac rozvinúť spoločnú bezpečnostnú politiku, lebo už sa nebude môcť spoliehať na to, že jej v prípade potreby pribehnú na pomoc Spojené štáty,

➤➤  po druhé, to, čo sa aktuálne deje v amerických mestách (masové nepokoje po voľbách spojené s výtržnosťami, násilím, streľbou atď.), to nikdy nebolo po žiadnych voľbách v celých US dejinách, nehovoriac o stave ohrozenia, ktorému čelí Trumpov mrakodrap,

➤➤  po tretie, strach, ktorý netaja najvyšší ukrajinskí predstavitelia poukazujúc na to, že Trump počas volebnej kampane viackrát zdôraznil, že sa pokúsi napraviť vzťahy US a Ruska – na úkor Ukrajiny, pričom ruskí predstavitelia (napríklad námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov) nijako nezakrývajú, že boli účastníci v Trumpovej kampani.Big grin

Keby dnes žil William Shakespeare…

Trump ešte nie je prezidentom, ale už dokázal to, čo sa bývalému šéfovi Fed-u Benovi Bernankemu nepodarilo za osem rokov – výrazne zvýšil inflačné očakávania. Svet sa teší, pretože inflácia je hlavný spôsob ako sa zo súčasných globálnych problémov dostať bez dramatických zmien. Inflácia spolu so zvyšovaním daní sú jedinými spôsobmi ako znížiť súčasný nadmerný dlh bez toho, aby došlo k nepokojom, upozornil TRIM Broker zdôrazniac, že Trump dal investorom novú nádej (zrušenie byrokracie, zníženie daní, väčšie infraštruktúrne výdavky), tento optimizmus však nemusí padnúť na úrodnú pôdu.

Trump totiž pomaly, ale čoraz istejšie zaraďuje spiatočku. Kaša sa neje taká horúca ako sa uvarí, hovorí slovenské príslovie a mnohé z toho, čo Trump nasľuboval voličom, už sám znegoval alebo aspoň výrazne zmiernil.

Z jeho webov náhle vymizla väčšina nenávistných výrokov voči moslimom. A v rovine sveta financií zaujala informácia, že terajšiu šéfku americkej centrálnej banky (Fed) pani Janet Yellen nakoniec neodvolá a ním tak nenávidený a milionkrát preklínaný systém Obamacare (reforma zdravotníctva a zdravotného poistenia s cieľom každému zabezpečiť lacnú, no kvalitnú zdravotnú starostlivosť) nebude zrušený.

Pripustil viac-menej len drobné, kozmetické a doslova formálne úpravy Obamovho systému. Len aby sa nepovedalo, že je tlčhuba.Cool 

Keby dnes žil anglický dramatik William Shakespeare (1564 – 1616), koncom uplynulého týždňa by len stroho konštatoval: Mnoho kriku pre nič!

Chýba jednotná ekonomická filozofia?

Ale fakt treba počkať. Ono ešte vždy môže byť všetko inak, lebo ako konštatovala analytička (Next Finance) Markéta Šichtařová, Trump je ekonomicky neriadená strela: “V skutočnosti nik nevie, čo od neho na ekonomickom poli čakať. Jeho program je skôr množstvo oportunistických výkrikov, ktoré nie sú prepojené jednotnou ekonomickou filozofiou.”

A toho sa podľa nej finančné trhy boja a reagujú tak ako reagujú. Je len logické, že hneď po výsledkoch zareagovali prepadom.PÅ™ekvapený

Aj keď Trump postupne uberá paru, čo trhy nakoniec naplnilo optimizmom, nemôžu dlho čakať so založenými rukami a musia hľadať iné impulzy. Tým najdôležitejším bola piatková správa kartelu OPEC, podľa ktorej členské krajiny napriek svojim sľubom a plánom opäť zvýšili ťažbu na nové rekordy (denná produkcia v októbri vzrástla o 240 tisíc na úroveň 33,64 milióna barelov denne). Prvá dohoda o zmrazení ťažby po 8 rokoch, ku ktorej by malo dôjsť koncom novembra vo Viedni, je ilúziou, ktorú rozbíjajú narastajúce nezhody medzi producentmi.

A týmto nezhodám zodpovedajú klesajúce ceny ropy, ktoré koncom týždňa klesli až na trojmesačné minimá: severomorská zmes Brent – 44,35 USD a americká ľahká ropa WTI – 43,28 USD. Oba hlavné druhy čierneho zlata v piatok stratili cca 3 percentá v dôsledku jeho pretlaku na svetových trhoch.

Od svetovej meny po neposlušného ministra kultúry

Čínski súdruhovia kapitalisti to majú dobre našliapnuté, nielenže sa ich jüan (CNY) v októbri dostal do prestížneho koša svetových rezervných mien s podielom 10,92 percenta na celom koši, o čom pred rokom rozhodol Medzinárodný menový fond (IMF), ale – ak všetko dobre pôjde – Čína administratívne rozšíri svoje územie aj do Európy. Inak povedané, Česko, ktoré nateraz je ešte súčasťou Európskej únie, sa podľa niektorých predstáv a snažení čoskoro stane čínskou kolóniou a neskôr možno aj jej základným administratívnym celkom nazývaným šeng.

Pravda, najprv bude treba dať nabok politikov, ktorí majú iné názory než najvyšší, rozumej: sociálno-demokratickí predstavitelia štátu, čo sa už aj deje (aktuálne výmeny českých ministrov z rôznych dôvodov a pranierovanie a zosmiešňovanie tých, ktorí uznávajú alebo si ctia dalajlámu ako duchovného vodcu tibetských buddhistov, ktorého si napriek neustálemu tlaku čínskych komunistov a čínskej štátnej moci Tibeťania zvolili sami.

Všetko sa začalo po tom, čo sa český minister kultúry Daniel Herman (KDU-ČSL) stretol s dalajlámom – a podľa mňa urobil veľmi dobre, patrí to k jeho funkcii rovnako ako keby sa stretol s pápežom Františkom či s najvyššími predstaviteľmi iných cirkví a náboženstiev vo svete.

Pripomeniem, že do Hermana sa hneď zostra pustil prezident Zeman so slovami, že poškodil záujmy Českej republiky a mal by z vlády odísť. Prezidentov hovorca Ovčáček to zdupľoval: „Ak pán minister Herman hovorí o morálke, o tom, že dodržuje určité morálne kritériá, prečo v tomto prípade zostáva vo vláde, ktorá má svoju zahraničnú politiku jasne potvrdenú a pán minister túto zahraničnú politiku nedodržuje?“

A aby toho nebolo málo, v reakcii na ministrovo stretnutie s dalajlámom štyria najvyšší ústavní činitelia ČR okamžite písali list čínskym súdruhom o tom, že Česko rešpektuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Čínskej ľudovej republiky, ktorej Tibet je súčasťou.

Tento pokorne vazalský a riťolezecký postoj niektorých politikov sa ale nepáči mnohým – proti listu okamžite vystúpili najmä predstavitelia rôznych občianskych združení i umeleckej obce na čele s renomovaným hercom Jiřím Bartoškom, ktorým list podpísaný Zemanom a ďalšími predstaviteľmi až priveľmi pripomína tzv. pozývací list písaný niektorými najvyššími predstaviteľmi Komunistickej strany Československa (KSČ) v roku 1968.

Len pre úplnosť pripomeniem, že v tzv. pozývacom liste vtedajší najzadubenejší komunisti (Vasiľ Biľak a spol.) žiadali Sovietsky zväz, aby vojensky zakročil proti pravicovo zmýšľajúcim živlom a v konečnom dôsledku sa tento list spolupodpísal pod jednu z najväčších tragédií v dejinách Československa (vpád vojsk spriatelených krajín v auguste ´68). Tejto téme som sa venoval v pravidelnom komentári v auguste t. r. v kapitolke výrečne nazvanej Keď starí komunisti sú ešte hustí.

Kúpia nejaký hotel, aby sa ním pýšili…

V zjavnej narážke na blížiace sa výročie 17. novembra ´89, ktorý spustil pád totalitnému režimu v Československu, herec Jiří Bartoška a ďalší známi českí umelci v reakcii na list čínskym súdruhom zdôraznili, že „zvoniť kľúčmi a podpisovať petície nestačí, do Ruska a Číny nepatríme. Chceli sme späť do Európy, nie do Hulvátova. Nemlčme a bráňme sa!“

Bartoška sa vďaka „neúnavným brigádnikom“ rozumej: vďaka dobre motivovaným trolom na internete stal najnenávidenejším človekom planéty. Tak to aspoň vyznelo v diskusiách na českých portáloch (Blesk a iné).

Tému listu adresovanému Číne podrobne rozobral kolega Petr Zámečník konštatujúc, že zásluhou prezidenta Zemana síce priplávali do Česka veľké investície, ale to ovocie je prehnité a čínske investície sú rizikovejšie než sa zdá na prvý pohľad. Jeden z diskutujúch pod článkom napísal, že Čína neinvestuje v prospech Česka a nebude dlho trvať, kým ho začne silne ovládať i politicky.

Do diskusie som prispel aj ja vyjadriac myšlienku, že čínski súdruhovia nemajú v Česku záujem investovať do výroby, akurát tak kúpiť nejaký hotel alebo niečo podobné, čím sa môžu pýšiť… Investovať do výroby tu nebudú, lebo tu nie je lacná pracovná sila ako v Číne, kde 13 – 14-ročné deti pracujú v továrňach aj 16 hodín denne! Komunisti vždy kašľali a kašlú na porušovania ľudských práv. Tak je to aj v Číne, kde maloleté deti pracujú v otrockých podmienkach, ale Čína, to je náš vzor, naša svetlá budúcnosť!

Pravda, toto všetko sa dohralo tesne pred výsledkom US prezidentských volieb. Odvtedy sa situácia ešte viac vyhrotila. Len pripomeniem, že český prezident Zeman bol medzi prvými, ktorí gratulovali Trumpovi ešte v čase, keď neboli oficiálne výsledky volieb, zdôrazniac, že mu vyjadroval pred voľbami verejnú podporu ako jeden z mála európskych politikov!

Súhlasím s ním. Okrem výslovne militantných extrémistov typu Marine Le Pen ich veľa nebolo. A teraz sú všetci vo svojej koži! Nielen francúzska nacionalistka Marine, ktorej snom je zamrežovaná Európa s hermeticky uzatvorenými hranicami, ktoré budú strážiť vojaci s guľometmi, ale aj zrušenie eura a zavedenie národných mien, rovnako ako zákaz cestovania z krajiny do krajiny, zákaz používania iného než domáceho väčšinového jazyka a definitívny rozpad Európskej únie.Smutny

Keby hlúposť nadnášala, Česko by už bolo v exosfére!

A už len ako kamienok do mozaiky uvediem, že viac ako Zemanova reakcia na zvolenie Trumpa ma zaujal český premiér Sobotka, ktorý v reakcii zvýraznil to, že Trump vie, kde leží Česká republika zrejme narážajúc na fakt, že jednou z troch doterajších manželiek Donalda Trumpa bola československá emigrantka Ivana Zelníčková (s ktorou má tri deti).

Ale to, že premiér slobodnej európskej krajiny ako dôležitý fakt označí to, že novozvolený prezident kvôli bývalej manželke vie kde je Česko, to nie je vtip. To už je diagnóza!

Podčiarknuté a zrátané: Dovolím si parafrázovať známe porekadlo. Keby hlúposť nadnášala, súčasné Česko by už bolo kdesi v najvyšších vrstvách zemskej atmosféry. Možno už niekde v mezosfére či termosfére alebo dokonca v exosfére!

Priliehavá sukňa a tanec v parku namiesto pointy

A teraz just navzdory tým Čechom, ktorí chcú, aby sa ich krajina čím skôr stalo nieže čínskou kolóniou, ale ďalšou základnou územno-administratívnou jednotkou Číny (šeng) a nenávidia Bartošku za to, že s tým nesúhlasí, si dajme legendárnu lahôdku Klíč pro štěstí v podaní Marie Rottrovej a Jiřího Bartošku. „Já jsem na tebe nezapomněl, ani na náš tanec v nočním parku, ani na tvou přiléhavou sukni, ani na slova jednoho básníka. Jak bych mohl zapomenout?“

Pôvodne som chcel do tohto komentára zaradiť za tým ešte jednu pieseň – opäť nenávideného Jiřího Bartošku tentoraz s Hanou Zagorovou v piesni Bože, tohle jsi chtěl?! Ale som si to rozmyslel. Ešte skôr než sa hermeticky uzavrú hranice medzi Českom a Slovenskom by ma prišli biť Zemanovi prívrženci.Smejici se

Alebo že by predsa len? „Nic nežli noc, dusná než k zalknutí, blesky měly přinést očistu jako tenkrát. Dnes, ale ani jeden z nich neotvírá cestu k nebi. Ó, Bože, tohle jsi chtěl?“ Kto chce, nech si sám klikne!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: Vrstvy atmosféry, zdroj: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *