Streda 28. októbra. Meniny má Dobromila

Boh nevyslyšal želania producentov (Týždeň vo financiách s komentátorom po uši namočeným v rope)

Do boja za zníženie produkcie čierneho zlata vo svete zasiahli aj trollovia. Ropné veľmoci by sa nemali spoliehať, ale mali by pohnúť rozumom. K smútku nad neúspechom rokovaní v Dauhe sa pripojila legendárna hudobno-tanečná skupina.

Spriahnutie svetového imperializmu proti slobodnému a mierumilovnému Rusku! Špinavý a krvilačný Západ chce zničiť Rusko len preto, lebo mu je tŕňom v oku mierumilovnosť jeho obyvateľov a vysoký stupeň demokracie a slobody, v akej ruský národ žije.

Riňavým kapitalistom nie sú po chuti perfektné výsledky, aké Rusko dosahuje vo vede, technike, ekonomike a kultúre. Prekáža im prudký rast priemyselnej výroby v Rusku, inovácie, ktoré do priemyselnej produkcie zavádzajú ruské podniky a z toho vyplývajúca vysoká životná úroveň v Krajine mieru a slobody. S tým všetkým sa Západ nevie zmieriť a preto sa chytá poslednej slamky – chce zničiť Rusko umelo znižovanými cenami ropy. Smrť upadajúcemu Západu, smrť svetovému imperializmu! Nech žije Putin! Nech žije sloboda! Nech žije svetový mier!

Takto v stručnosti by sa dali zhrnúť posty a komentáre na sociálnych sieťach a blogoch počas uplynulého týždňa. Ich intenzita a “farebnosť” narastala s blížiacim sa stretnutím producentov čierneho zlata v katarskom hlavnom meste Dauhá (v nedeľu 17. apríla), kde sa mali dohodnúť na zmrazení ťažby, čo by mohlo priniesť zvrat na ropných trhoch.

Mnohí analytici však prejavili pochybnosti, či stretnutie vôbec niečo prinesie. Zmateny

A nielen analytici. Ale aj samí účastníci – ropné veľmoci. Od počiatku bolo jasné, že niektoré krajiny (najmä Irán), ak aj nebudú stretnutie ignorovať či priamo bojkotovať, určite sa k dohode nepripoja. A počas uplynulého týždňa prišlo viacero úderov, ktoré možnosť nejakej zmysluplnej dohody znížili na malú pravdepodobnosť.

Malo ísť o džentlmenskú dohodu?

Kým v prvej polovici týždňa ropa rástla, v tej druhej už ceny išli nadol. Dôvodom boli rozporuplné či doslova vlažné očakávania aj zo strany tých producentov, ktorí stretnutie sami iniciovali. Napríklad ruskí predstavitelia sa nechali počuť, že na blížiacej sa schôdzke o riešení nadmerných zásob ropy vo svete sa dá očakávať iba voľnejšia dohoda s tým, že podpísanie záväznej zmluvy sa neplánuje.

Túto sentenciu potom ešte zdupľoval tamojší minister energetiky Alexander Novak zdôrazniac, že dohoda o zmrazení produkcie ropy, ktorá by mala byť výsledkom schôdzky v Katare, bude formulovaná len veľmi voľne a neformálne. “Pôjde len o akúsi džentlmenskú dohodu,“ dodal rozšafne.

Medzitým svetové médiá vytiahli správu, že predsa len – v zákulisí upečené – platí, že Rusko a Saudská Arábia sa na zmrazení viac-menej dohodli a táto nepodložená správa, ak už nechcem priamo napísať, že špekulácia, poslala ropnú zmes Brent v priebehu necelých dvoch hodín vyššie až o jeden a pol USD!

Ale nemalo to dlhé trvanie – obidva hlavné ropné benchmarky ukončili týždenné obchodovanie poklesom v očakávaní, že stretnutie nič neprinesie a ceny neklesnú, keďže problém nadmerných zásob komodity sa po schôdzke producentských krajín nezmierni.

Niektorí analytici si mysleli, že stretnutie prinesie pravý opak – pokles cien. Okrem iného sa opierali o skoršie vyhlásenie saudsko-arabského korunného princa Muhammada bin Salmána, že jeho krajina dohodu podpíše len za predpokladu, že sa k nej pripojí aj Irán. Ten to však po celý čas odmietal.

V hre sú aj dlhoročné rekordy

V každom prípade ale po celý týždeň platilo, že ak by sa aj producenti – krajiny kartelu OPEC i mimo neho – na zmrazení dohodli, nič závratné by sa nedialo. Veď viacerí producenti v posledných mesiacoch lámu mnohoročné rekordy v ťažbe (napríklad Rusko je najvyššej úrovni za posledných 30 rokov!), ropy je všade vo svete nadbytok, na hladinách oceánov sa bezcieľne hompáľajú tankery plné ropy a tak zmrazenie na terajších rekordných úrovniach je o ničom! Akoby na margo blížiaceho sa nedeľného stretnutia klasik William Shakespeare už na prelome 16. a 17. storočia napísal: Mnoho kriku pre nič! 

Ale ja som sám sebe povedal: Mladý, nepredbiehajme, vyčkaj času ako hus klasu! Zázraky sa občas dejú a možno Pánboh vyslyší túžby a želania producentov. Vyplazly jazyk

Samotné čierne zlato tú moju dobrú radu nepočúvlo a týždenné obchodovanie uzatvorilo takto:

➤➤ severomorská ropná zmes Brent v piatok podvečer stratila 74 centov a obchodovanie uzatvorila na úrovni 43,10 USD

➤➤ americká ľahká ropa WTI v piatok prišla o 114 centov a obchodovanie uzatvorila na úrovni 40,36 USD.

Podstata problému

Viacerí veľkí producenti čierneho zlata, ktorých ekonomiky sú naplno alebo takmer naplno závislé od jeho cien, chcú ich rast podporiť, čo sa však v konečnom dôsledku môže obrátiť proti nim. Zápasia s klesajúcimi príjmami, ktoré deptajú ich ekonomiky i štátne rozpočty. Na to, aby nepriaznivému vývoju dokázali čeliť, musia vyrobiť a predať viac ropy, avšak rastúca ponuka vo svete vyvoláva ďalší tlak na ceny. Jednoduchá matematika!

Povedal by som, že je to taký začarovaný kruh a významní producenti ho chcú za každú cenu prelomiť. Jedným z pokusov bolo práve nedeľné stretnutie zástupcov producentských krajín z kartelu OPEC i mimo neho s jediným cieľom: obmedziť ťažbu a dosiahnuť zvýšenie cien. K týmto dvom cieľom však môžu dospieť len spoločne. Ak sa na obmedzení ťažby nedohodnú všetky krajiny, je to o ničom, lebo ďalšie krajiny využijú uvoľnený priestor na trhu a ťažbu prudko zvýšia. Cool

Do úvahy však bolo treba brať ešte jeden moment, na ktorý iniciátori stretnutia priveľmi neprihliadali. Ak by sa všetci zúčastnení unisono a záväzne dohodli aspoň zmrazení terajšej produkcie, cena ropy by podľa ich predstáv mohla vyletieť až na úroveň 50 – 60 USD. Ale pozor, to už je cena viac ako zaujímavá aj pre amerických producentov bridlicovej ropy. Pri tejto cene by už opäť dosahovali zaujímavé zisky, mohli by zaplaviť trhy svojimi zásobami a ceny by zrejme opäť prudko padali.

… a možné riešenie?

Keď som písal tento komentár (v nedeľu predpoludním), nevedel som naisto, či dlho pripravované stretnutie sa uskutoční (predpokladal som, že áno), kto všetko naň príde a na čom sa účastníci dohodnú a v akej forme a najmä v akom stupni záväznosti – či pôjde o reálnu alebo len džentlmenskú dohodu. Bez ohľadu na to všetko som si ale myslel a naďalej si myslím, že členovia kartelu OPEC by sa menej mali spoliehať “len na ropu” a viac by sa mali venovať diverzifikácii svojich ekonomík i svojich sociálnych systémov. Mali by pohnúť rozumom a hľadať aj iné zdroje príjmov, aby prežili aj v obdobiach ultranízkych cien čierneho zlata.

Už v priebehu týždňa som myslel na to, že túto subtému podrobnejšie rozoberiem v komentári, ale medzitým to podstatne lepšie a určite fundovanejšie napísal ekonóm Saxo Bank Christopher Dembik.  

Hystéria: Demagógia okolo problému

Vopred sa ospravedlňujem, že tento komentár týždňa vo financiách je monotematický a nevenujem sa v ňom aj ďalším témam. Ale po celý týždeň som bol až po uši namočený v rope. Napokon ropa je teraz to, čo prioritne ovplyvňuje dianie vo finančnom svete alebo – ako radi zdôrazňujú analytici dánskej Saxo Bank – úloha centrálnych bánk je vo svete čoraz menšia a bezvýznamnejšia, doslova strácajú svoje opodstatnenie, kým od aktuálnych cien ropy a ich výhľadov na ďalšie obdobie závisí prakticky všetko. Mrkajici

K tým tvrdeniam na sociálnych sieťach, že svetový imperializmus umelo znižuje ceny ropy na trhoch, aby slobodné a prosperujúce Rusko zrazil na kolená, len toľko, že je to blud, ale mňa až zamrazuje, koľko ľudí tomu verí.

Veria tomu vďaka neustále masírovaniu zo strany Moskvou dobre platených trollov na internete.

Tým, ktorí ekonomike čo len trochu rozumejú, sa ospravedlňujem, ale všetkých ostatných poučím, že cenu ropy na svetových trhoch neurčuje americký prezident (bez ohľadu na to, či vzišiel z viac ľavicovo-socialistickej Demokratickej alebo skôr pravicovej Republikánskej strany). Neurčuje ju ani americká centrálna banka Fed ani iná centrálna či komerčná banka vo svete, neurčuje ju ani Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ani Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA), ani slovenská ani čínska vláda.

Cenu ropy napokon neurčujú ani arabskí šejkovia, ani ekonomickí poradcovia v Kremli a dokonca ani americká spravodajská služba CIA, hoci sa nás o tom počas týždňa snažili presvedčiť promoskovskí trollovia. PÅ™ekvapený

Rovnováha aj palácové prevraty

Cena ropy na svetových trhoch závisí len a len od rovnováhy/nerovnováhy medzi ponukou a dopytom.

Iná vec už je, že ropa zavše nervózne reaguje na udalosti vo svete – vojenské intervencie, pády vlád, palácové či ozbrojené prevraty, teroristické útoky a pod., ale vždy len krátkodobo. Síce hystericky, miestami až veľmi hystericky, ale len krátkodobo. Ale to isté platí aj o rôznych šuškandách, špekuláciách, nepodložených či nastrčených správach a podobne.

Bolo tomu tak po celý ten čas, odkedy bolo dohodnuté stretnutie v katarskej Dauhe a ja som sa v uplynulých týždňoch vo svojich komentároch týmto šuškandám a špekuláciám pravidelne venoval. Nebudem ich už opakovať, len pripomeniem, že som ich v jednom komentári kvetnato nazval slovami, že ceny ropy zavše vyletia nahor, pričom stačí aj neformálna a nezáväzná zmienka vyslovená kdesi na chodníčku v parku… Môj ty Bože, aké romantické! Smejici se

Základom všetkého však zostáva ponuka vz. dopyt. To je mechanizmus, ktorý v ľudských vzťahoch odnepamäti platí a žiadne ideológie, žiadne múdre učenia a náboženstvá, žiadni politici milujúci svoj ľud, žiadni ministri a ich horliví úradníčkovia to nedokázali zmeniť, maximálne ak na istý čas to pokrútiť a pokafrať. Ale vždy len na istý čas. Chvalabohu! Ale to je téma, ktorej sa teraz nebudem bližšie venovať.

A už vôbec nie je pravda, že nízke – svetovým imperializmom údajne nadirigované ceny ropy gniavia len Rusko. K tomu mám dva argumenty:

Po prvé, minulý týždeň ma napríklad zaujala správa, že nórsky obchodný prebytok sa v marci dostal na 16,5-ročné minimum, kedy dosiahol necelých 9,1 miliardy nórskych korún (NOK), pričom vo februári to bolo ešte 9,74 miliardy a pred rokom v marci dokonca 24,39 miliardy NOK. Ale aj správa, že koncom týždňa skrachovali ďalší dvaja veľkí americkí producenti čierneho zlata – firmy Energy XXI a Goodrich Petroleum. Počet aktívnych vrtov v Spojených štátoch sa neustále znižuje, dostal sa už na najnižšiu úroveň od novembra 2009 a Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) ráta s ďalším poklesom počtu vrtov.

Po druhé, je to zo strany ruskej verchušky len taká floskula – slová na ohlupovanie národa. Ruskú ekonomiku negniavia a neťahajú k zemi len nízke ceny ropy, ale predovšetkým neuveriteľne nízka produktivita práce, nevzdelaná a lenivá pracovná sila, pomalé zavádzanie reforiem a chýbajúce moderné technológie (samozrejme, s výnimkou zbraní).

Tá ropa je len výhovorka, ako nedávno upozornili aj tamojší ekonómovia, že dôvodom krízy v Rusku nie sú sankcie a nízke ceny ropy, ale zlá politika vlády. Ruská ekonomika aktuálne funguje v núdzovom režime a vláda podľa ekonómov nerobí takmer nič. Prakticky sa obmedzuje len na to, že čaká na zvýšenie cien ropy. Smutny

Napríklad podľa Vladislava Inozemceva z moskovskej Lomonosovovej univerzity nízke ceny budú mať ničivé dôsledky pre ruskú ekonomiku, avšak vláda doteraz prakticky neurobila nič proti kríze: „Sústreďuje sa predovšetkým na nádej, že ceny ropy sa oživia. Stratégia ruskej vlády spočíva v tom, že umožňuje ľuďom prežiť iba vďaka ich vlastným rezervám“.

Podľa ruského ministra financií Antona Siluanova rozpočtový deficit Ruska dosiahne tento rok úroveň štyri percentá HDP.

Roztržka zahorúca…

Túžby a želania producentov čierneho zlata Boh napokon nevyslyšal. Stretnutie krajín kartelu OPEC a Ruska sa síce konalo (ďalší veľkí producenti – USA a Nórsko sa nezúčastnili), ale k žiadnej zásadnej a zaväzujúcej dohode o zmrazení či dokonca znížení ťažby ropy nedošlo. A čo je ešte horšie počas rokovaní prišlo k roztržke medzi tradičnými rivalmi – Saudskou Arábiou a Iránom.

Roztržka prerušila rokovania a ohrozila vyhliadky na akúkoľvek dohodu o zmrazení ťažby na januárových úrovniach. Pôvodne sa totiž naivne predpokladalo, že zúčastnení dohodu urýchlene schvália, lenže Saudská Arábia upozornila, že na zmrazení sa musia zúčastniť všetci členovia kartelu vrátane Iránu, ktorý po zrušení sankcií ťažbu ropy systematicky zvyšuje.

Len pripomeniem, že Irán pred zavedením sankcií exportoval denne cca 2,3 milióna barelov, po zrušení sankcií krajina síce sústavne navyšuje ťažbu i vývoz, ale k pôvodným úrovniam má ešte ďaleko. K žiadnym dohodám o zmrazení sa preto nehodlá pripojiť.

Celú nedeľu som napäto sledoval zahraničné médiá a aj mňa zaujal najviac citovaný výrok z celého stretnutia. Nemenovaný účastník rokovaní pre tlačovú agentúru Reuters spresnil, že rokovania zastali v takom bode, že zostali len dve možnosti – okamžite sa rozísť alebo sa dohodnúť na takom kompromise,“aby sa Irán mohol z rokovaní vylúčiť, aby Saudská Arábia bola šťastná a Rusko sa veľmi nerozčúlilo.” Nastvany

Tento výrok v priebehu niekoľkých minút obletel celý svet.

Sedem bôľov namiesto pointy

Je večer. Agentúra Bloomberg informuje, že rokovania skončili neúspechom. Agentúra Reuters spresňuje, že saudsko-iránske napätie potopilo rokovanie o zmrazení produkcie

V pondelok 18-eho apríla a v ďalšie dni budeme všetci pozorne sledovať ako stará pani Ropa bude na neúspešné rokovanie reagovať. Vieme, že zavše reaguje priveľmi búrlivo a hystericky (najmä na fámy a ničím nepodložené správy a tvrdenia), ale pre starú dámu platí, že cena sa odvíja od ponuky a dopytu. A ja namiesto pointy len pripomeniem, že Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) vo svojej najnovšej správe uviedla, že dohoda, ak by v Katare k nej vôbec došlo, by mala na úroveň svetových zásob ropy len minimálny vplyv. Ponuka ropy a dopyt po nej sa totiž nevyrovnajú skôr ako v roku 2017. IEA to tvrdí na základe detailných údajov a prepočtov.

Hyperaktívni trollovia to na sociálnych sieťach nijako nezmenia. Vyplazly jazyk

A tak si radšej zaspievajme. Trebárs spolu s kedysi veľmi obľúbenou nemecko-karibskou skupinou Goombay Dance Band. Názov jednej z jej piesní – Seven Tears, čo možno do slovenčiny voľne preložiť ako Sedem žiaľov, Sedem horkých sĺz či presnejšie Sedem plačov, tak trochu evokuje neradostnú situáciu pre producentov ropy, ktorí do katarského stretnutia vkladali príliš veľké nádeje.

A zostali im len oči pre plač. Ale tá pieseň nie je až taká smutná, skôr taká tanečno – pohodová. My starší ju si ju dobre pamätáme, pripomína nám atmosféru 70-tych a 80-tych rokov a tí mladší si ju môžu vypočuť spolu s nami. Big grin

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračná koláž v záhlaví článku: Laura Furmaníková, zdrojové obrázky: www.sxc.hu (freeimages) a Wikimedia Commons.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial