Streda 23. septembra. Meniny má Zdenka

Brexit, grexit… Cui bono, súdruhovia? Cui bono? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Euro je pod tlakom, keďže medzinárodní veritelia Grécka sú čoraz nervóznejší. Holandskí podnikatelia majú strach z Camerona a aj na Slovensku si treba jasne položiť otázku: Kto zaplatí čie dlhy?

Témou týždňa boli udalosti okolo možného Grexitu, teda odídenia Grécka z eurozóny. Pre osvieženie pamäti stručne pripomeniem upozornenie Európskej komisie (EC), ktorá začiatkom roka ústami svojej hovorkyne Anniky Breidthardt uviedla, že členstvo v eurozóne nemožno zrušiť, je neodvolateľné. V súvislosti so špekuláciami, ktoré sa hneď po 1. januári začali čoraz častejšie objavovať v médiách, vtedy hovorkyňa EC spresnila: „Jediné oficiálne vyhlásenie, ktoré možno považovať za dôležité, je termín konania gréckych parlamentných volieb.“

Vieme, ako dopadli. Víťazstvom ľavice a populizmu nad realitou. Ale nie je to len problém Grécka, hoci mnohí by to takto chceli vidieť.

A ešte jeden citát zo samého začiatku roka. Nemecká kancelárka Angela Merkel: „Odmietam úvahy o prípadnom odchode Grécka z eurozóny. Myslím si, že je potrebné ľuďom, ale aj finančným trhom povedať, že ja, nemecká kancelárka a rovnako aj nemecká vláda, sme vždy presadzovali zotrvanie Grécka v eurozóne.“ Vzápätí dodala, že Grécko prinieslo veľkú obetu a pre mnohých obyvateľov krajiny boli posledné roky mimoriadne ťažké: „Nepochybujem, že túto náročnú etapu dotiahnu Gréci do zdarného konca.“

Po celý minulý týždeň bolo euro pod tlakom – Grécko ťaží ďalšia splátka medzinárodným veriteľom.

A tí začínajú byť čoraz nervóznejší z neschopnosti vlády v Aténach predstaviť zmysluplný reformný program. Akékoľvek ďalšie pôžičky Grécku sú tým ohrozené. To vyvíja nápor na euro, ktoré musí čeliť tlakom špekulantom. Na euro ale tlačí aj rozdielne smerovanie menovej politiky v Európe a USA. Kým v Spojených štátoch sa už azda blíži zvyšovanie úrokových sadzieb, Európska centrálna banka (ECB) pumpuje do ekonomiky eurozóny lacné peniaze v snahe podporiť ekonomiku a infláciu. (Rada guvernérov ECB minulý týždeň ponechala kľúčový úrok v eurozóne na rekordnom minime 0,05 percenta, depozitnú sadzbu na zápornej úrovni –0,20 percenta a sadzbu pre jednodňové refinančné operácie na úrovni 0,30 percenta.)

Spresním ale, že v piatok ráno sa euro predávalo po 1,0780 USD, zatiaľ čo vo štvrtok večer sa kráľovský pár EURUSD dostal až na úroveň 1,0818. Investori sa už totiž začínajú pripravovať na skutočnosť, že Federálny rezervný systém (Fed) začne zvyšovať úrokové sadzby o niečo neskôr, než sa všeobecne očakávalo. Nasvedčujú tomu aj rozporuplné vyjadrenia niektorých jeho predstaviteľov, ktoré trhy jednoznačne prečítali ako ich požiadavku odsunúť sprísňovanie menovej politiky „na neskôr“.

Gé ako Grexit

Rastúce obavy zo štátneho bankrotu Grécka tlačili hlavný index frankfurtskej burzy prudko k zemi. Vo štvrtok index DAX uzavrel so stratou 1,90 percenta na úrovni 11998,86 bodu, v piatok stratil v priebehu dňa 2,15 percenta (255,68 bodu) a prepadol sa na úroveň 11.734,97 bodu. V porovnaní s pondelkom DAX stratil takmer 4,9 percenta. „Nemeckej burze sa darilo najhoršie v celom regióne. K nervozite opäť prispelo Grécko, ktoré údajne požiadalo o odloženie splátok, čo však následne grécka vláda poprela,“ zvýraznil Jan Tománek z Fio banky.

Horúcu situáciu výstižne charakterizoval nemecký minister financií Wolfgang Schäuble slovami „Nemôžete liať peniaze do fľaše bez dna.“ Grécko však prišlo na pretras aj na tlačovej konferencii po zasadnutí ECB. Vďakabohu pre Atény prezident ECB Mario Draghi pravdepodobne hodlá zatiaľ i naďalej navyšovať prístup k záchrannej likvidite v rámci programu ELA. Hlavný ekonóm Ery Jan Bureš si ale myslí, že Draghi to bude robiť len do tých čias, kým Grécko bude schopné plniť svoje záväzky

Medzitým – s blížiacim sa termínom 24. apríla, kedy by mali euroskupina a Grécko dospieť k novej dohode, čo by odblokovalo pre krajinu ďalší balík pomoci, začali grécke dlhopisy stúpať (10-ročné dlhopisy sa minulý týždeň obchodovali nad 12 percentami a 3-ročné vládne dlhopisy nad 25 percentami).

Na otázku, čo môže tento stres spôsobiť na európskom trhu, hlavný dlhopisový stratég Saxo Bank Simon Fasdal uviedol, že dosiaľ bolo riziko šírenia nákazy z Grécka nízke, ale môže sa to zmeniť. Zatiaľ však vďaka kvantitatívnemu uvoľňovaniu (QE), ktoré tlmí riziko nákazy, vidíme len malé prieniky tlakov z Grécka na iné európske krajiny, zdôraznil Fasdal.

Grécka realita je ale taká, že vláda v Aténach melie z posledného a zubami-nechtami už škriabe posledné peniaze na mzdy a dôchodky. Aj keď si pomáha ako vie (využíva napríklad rezervy úradu práce a dokonca aj prostriedky z eurodotácií pre gréckych farmárov), odhaduje sa, že po dnešku sa jej minie všetka hotovosť.

Časť analytikov zdôrazňuje, že Grexit je už nevyhnutnosťou. Už je to vraj len otázka času. Medzitým ale naďalej pokračujú rokovania o reformnom balíku – medzi gréckymi predstaviteľmi a tzv. Bruselskou skupinou zloženou zo zástupcov EC a ECB, eurovalu (ESM) a Medzinárodného menového fondu (IMF). Bruselská skupina naďalej poukazuje na nekomplexnosť reformných opatrení zo strany vlády v Aténach.

Nemecký denník Zeit priniesol informácie, podľa ktorých nemecká vláda pripravuje tajný plán, ktorý by Grécku umožnil zostať v eurozóne, aj keby zbankrotovalo. V tom horšom prípade je vláda údajne ochotná akceptovať aj odchod Atén z menovej únie.

Bé ako Brexit

Názvovo iba jedným písmenom sa od Grexitu líši Brexit teda možné vystúpenie Británie z EÚ. Támo téma je znova na stole a dôvody sú hneď dva:

1., blížia sa parlamentné voľby v Británii (7. mája) a ja len pripomeniem, že premiér David Cameron v minulom i tomto roku viackrát opakovane vyhlásil, že v prípade svojho znovuzvolenia vyhlási referendum o tom, či Británia má vystúpiť z v EÚ. V rozhovoroch pre zahraničné médiá viackrát s úškrnom naznačil, že výsledky referenda sú už teraz viac ako jasné…

2., združenia a zväzy holandských podnikateľov vyjadrili minulý týždeň vážne znepokojenie z možného Brexitu a z toho, čo vystúpenie Británie z EÚ spôsobí. „Británia je druhou najväčšou krajinou pre holandské exporty a holandské firmy investujú v Británii viac ako ktorákoľvek iná krajina. Riziká spojené s Brexitom sú pre holandské firmy obrovské,“ napísal holandský ekonomický denník Financieele Dagblad

Holandské priemyselné a podnikateľské zväzy už začali spoločne pripravovať rozsiahlu lobistickú i mediálnu kampaň, prostredníctvom ktorej chcú britských politikov, podnikateľov, ale i radových občanov jednoznačnými argumentmi presviedčať o výhodách zotrvania v jednotnej Európe.

Pripomeniem ešte, že londýnski bankári už viackrát v tomto roku nahlas vyjadrili svoj nesúhlas s možným vystúpením Británie z EÚ a varovali pred jeho dôsledkami. Podľa ich aktuálnych vyjadrení to ohrozí nielen banky v londýnskom City, ale aj celú britskú ekonomiku, ktorá ťaží z postavenia Londýna ako svetového finančného centra.

Už len vyhrážanie sa Británie odchodom z EÚ podľa bankárov ohrozuje európsky bankový sektor a ak sa Briti rozhodnú pre odchod z únie, väčšina zahraničných bánk presunie svoje európske centrály z Londýna do Frankfurtu nad Mohanom, resp. do Paríža, čo vraj povedie k rozštiepenosti a rozbitiu celého európskeho bankového sektora.

A kto sa najviac teší?

Z akékoľvek rozdrobovania zjednotenej Európy sa najviac teší Rusko. Všetky odstredivé tendencie v EÚ a eurozóne hrajú totiž do karát agresívnym plánom Putina a jeho družiny. Oslabená, rozdrobená a nejednotná Európa je pre nich ľahký cieľ.

Otázku Grexitov, Brexitov a podobne možno formulovať tak, ako to už pred viac ako dvomi tisíckami rokov hovorievali starí Rimania: Cui bono? V čí prospech?

A ešte jedna poznámka. Prezident Putin i grécky premiér Tsipras dementovali, že by na svojom nedávnom spoločnom stretnutí hovorili o finančnej pomoci, keďže Grécko o ňu nepožiadalo a Moskva vraj žiadnu finančnú pomoc Grékom ani nesľúbila – tému som rozobral vo svojom predchádzajúcom komentári Je čas vhodný na úvery a pôžičky alebo vrátime Európu Keltom? Ale realita môže byť celkom iná, ako tvrdí Putin. Najnovšie poriadne prilial olej do ohňa grécky týždenník Karfi nepriamo citujúc vládnych predstaviteľov, ktorí veria, že vláda už čím skôr dostane pôžičku z Číny (cca 10 miliárd eur) i z Ruska (cca 3 až 5 miliárd).

A otázka, dohodne sa Grécko s Európou alebo s Ruskom? zostáva i naďalej otvorená.

Čert ako diabol alebo Kto zaplatí čie dlhy?

Grexit, Brexit a budúcnosť spoločnej Európy obyvateľov Slovenska minulý týždeň zasa až tak veľmi nezaujali. V centre pozornosti  bol predovšetkým Váhostavexit.

Ale to je už celkom iný príbeh! Ak odhliadnem od politického kabaretu, ktorý sa odohráva v parlamente, tak ma z celej kauzy zaujali len dve veci:

  • opozičné strany upozornili, že podľa rozhodnutia vlády požiadavky drobných živnostníkov, ktorí na kauzu Váhostav doplatili, zaplatíme my všetci. „No majetok Váhostavu-SK a Juraja Širokého ostane chránený a nedotknutý! Myslíme si, že dlhy Váhostavu-SK by sa mali pokryť majetkom tejto spoločnosti,“ dodáva opozícia
  • pred budovou parlamentu sa zišlo málo, len veľmi málo, odhadom cca 50 – 60 živnostníkov nesúhlasiacich s priebehom reštrukturalizácie Váhostavu-SK. Spoločnosť vtipne premenovali na DLHOSTAV a na transparentoch mali nápisy „Široký do basy!“

To všetko ostatné okolo je len politická fraška, lebo pospolitý a ubiedený ľud sa ešte vždy nenaučil, že z každej kauzy, nech vládny Smer-SD a jeho mecenáši sú v nej namočení až po uši, napokon vždy víťazne vyjde Robert Fico.

A pred parlamentnými, ktoré budú už o necelý rok, sa mu každé, čo aj len drobné víťazstvo nad opozíciou, veľmi hodí. A keby drobné víťazstvo nestačilo, premiér – ten príslovečný dobrák od kosti – má hneď naporúdzi ďalšie tromfy. Napríklad zase dá niečo zadarmo.

Však to zaplatia živnostníci – tí, ktorí boli protestovať pred parlamentom, a rovnako aj tí, ktorí tam neboli. Čert ako diabol, všetko jedno!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial