Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Britská regulácia: Rana pre chudobnejších klientov

Veľká Británia zaviedla v roku 2012 reguláciu distribúcie finančných produktov. Tá zásadne obmedzila provízie pre poradcov vyplácané inštitúciami a naopak podporila poradenstvo platené klientom. Dôsledkom je zásadné obmedzenie dostupnosti finančného poradenstva. Tí chudobnejší zostali celkom bez poradenstva a tí bohatší musia platiť viac ako predtým.

Kvalita poradenstva síce pre tých, ktorí si ho môžu dovoliť, stúpla, no dve tretiny spotrebiteľov zostali bez poradcu. pod názvom Retail Distribution Review (RDR) je aj napriek tomu inšpiráciou pre mnohých európskych regulátorov a rôzne organizácie snažiace sa o „ochranu” spotrebiteľa.

Britská administratíva RDR pripravovala postupne od roku 2000. Podrobnosti oznámila v roku 2008 a legislatíva vstúpila do platnosti v roku 2012. Dnes je s odstupom rokov zrejmé, čo táto regulácia v skutočnosti priniesla. Ako to často chodí, najviac stratila tá chudobnejšia časť populácie. Uznáva to i britský regulátor.

Radikálny návrh preložilo nedávno aj Ministerstvo financií SR. Ak by prešiel, bol by na Slovensku likvidačný pre väčšinu z 29 tisíc fyzických a 500 právnických osôb pôsobiacich na trhu. Celé pôvodné znenie si môžete pozrieť tu.

Reguláciu odmien finančných sprostredkovateľov odporúča členským krajinám aj Európska komisia, no nezaväzuje ich robiť až také drastické zmeny, aké boli predložené v návrhu slovenského ministerstva. Každopádne netreba vešať hlavu. Nič sa neje také horúce, ako sa uvarilo. V Českej republike dopadol pokus o podobnú reguláciu tak, že k obmedzeniu výšky provízie nakoniec vôbec neprišlo. Okrem výšky provízií dokonca zostala nezmenená aj forma odmien, tzn. zálohových provízií.

Jedinou výraznou zmenou oproti obdobiu pred reguláciou je predĺženie doby ručenia za províziu, teda možnosť storna provízie, a to až na päť rokov. Pri presadení regulácie v podobe ako bola pôvodne navrhnutá v ČR a nedávno aj na Slovensku, by štátu hrozili viaceré arbitrážne súdy pre zmarené investície, najmä zo strany sprostredkovateľských spoločností, poisťovní a bánk so zahraničnou účasťou.

Čo priniesla britská regulácia z roku 2012

V nasledujúcom texte vychádzame zo správy The Heath Report 3 (THR3), tak, ako ju koncom mája v Monaku na XV. medzinárodnom fóre CIFA (Convention of Independent Financial Advisors – poradenská organizácia Hospodárskej a sociálnej rady OSN) predstavil Garry Heath. Podujatia sa ako jediní z českých a slovenských finančno-sprostredkovateľských firiem zúčastnili aj zástupcovia Fincentra.

Text sa zároveň opiera o predchádzajúcu správu THR2, ktorú britský parlament prejednával ešte v roku 2016 a o reakciu na ňu zo strany jedného z britských regulátorov – FCA (The Financial Conduct Authority).

16 miliónov Britov stratilo prístup k finančnému poradenstvu

Pred RDR využívalo služby nejakej formy finančného poradenstva 23 miliónov Britov (UK má cca 63 mil. obyvateľov, pričom cca 40 miliónov sa považuje za potenciálnych klientov finančných služieb). Tento počet sa po zavedení regulácie znížil na sedem miliónov.

Dokonca aj FCA uznáva, že regulácia odrezala o poradenstva predovšetkým chudobnejšiu časť klientov, ktorí si nemôžu dovoliť, alebo nechcú poradcov platiť. Na rozdiel od bohatšej časti populácie tak napríklad nie sú kvalitne informovaní o aktuálnych novinkách v dôchodkovom systéme, aj keď by ich paradoxne viac potrebovali. Pod pojmom“chudobnejší“ je treba v britskom kontexte chápať klientov, ktorí si nechávajú spravovať aktíva do 100 tisíc libier alebo investujú od 500 do tisíc libier mesačne.

Na Slovensku a v ČR by bol prepad v počte klientov bez akéhokoľvek poradenstva ešte drastickejší. Na rozdiel od Veľkej Británie by si platené poradenstvo mohol dovoliť len zlomok populácie. Slovenská legislatíva už koniec koncov do roku 2010 rozlišuje medzi finančným sprostredkovaním (provízie platené inštitúciami) a finančným poradenstvom (platené klientom). Poradcov platených klientom sa preto dnes na Slovensku uživí len minimálny počet.

Ako by to vyzeralo po zavedení regulácie na Slovensku?

V tabuľke nižšie je uvedené porovnanie províznych tržieb desiatich najväčších sprostredkovateľských spoločností za rok 2015. Vidíme tu aj počet ich podriadených finančných agentov z 2.polroka 2016 a predpokladanú obchodnú maržu spoločnosti. Na základe týchto údajov sa dajú vypočítať priemerné provízie sprostredkovateľov. Číslo nie je pochopiteľne celkom presné, no je postačujúce pre získanie predstavy o tom, koľko približne finanční sprostredkovatelia zarábajú.

Až 11 tisíc sprostredkovateľov z TOP 10 spoločností zarába v priemerne len 663 eur mesačne. Treba podotknúť, že skoro výhradne podnikajú všetci formou SZČO, takže z príjmu platia zdravotné, sociálne odvody a iné náklady spojené s podnikaním (auto, dopravu, kanceláriu, vzdelávanie, skúšky NBS, pracovné oblečenie atď). Bude teda nevyhnutné tieto príjmy od budúceho roku vydeliť číslom sedem, ako navrhovalo ministerstvo financií?

Znamenalo by to, že agenti by začali zarábať podstatne menej. V roku 2018 len 94 eur mesačne, v roku 2019 potom 187 eur a rok na to 280 eur mesačne. Až v roku 2024 by sa sa postupne, tí čo by túto drastickú diétu prežili, dostali opäť na svoje priemerné príjmy. Potrebujeme teda takúto zásadnú reguláciu?

 

 

V Británii ubudlo najviac poradcov bankám, nie nezávislým poradenským spoločnostiam

Pozrime sa opäť do Veľkej Británie. Ako sú na tom finanční poradcovia tam? Po zavedení RDR je ich podstatne menej. THR2 konštatuje odchod 13 500 poradcov a približne rovnaký počet u nadväzných profesií: asistenti, administratíva, a pod. Celkovo by tak o obživu prišlo až 25 tisíc ľudí. S odstupom času sa však zdá byť toto číslo mierne nadhodnotené. Porovnáva totiž roky 2008 a 2015, kedy svoju rolu zohrala aj globálna finančná kríza. No RDR počty finančných poradcov a teda aj obslúžených klientov, jednoznačne obmedzila. Na Slovensku by to s ohľadom na prísnejší návrh mohlo byť oveľa viac.

Zaujímavým efektom regulácie RDR je to, že postihla najmä veľké retailové banky, ktoré obmedzenie poradcov spočiatku skôr podporovali. Počet obslúžených klientov im totiž poklesol oveľa výraznejšie než nezávislým spoločnostiam. Samozrejme banky na takých klientoch dokážu zarobiť inými spôsobmi, menej informovaný klient je totiž ľahší úlovok, no napriek tomu je tento výsledok prekvapivý. Svoju rolu zohralo aj zvýšenie kvalifikačných požiadaviek pre prácu poradcu a vyššia flexibilita menších spoločností.

Zmena počtu klientov po zavedení RDR:

Nezávislí poradci (IFAs) pred RDR  16 mil.
po RDR 6 mil.
Bankoví poradcovia pred RDR 7 mil.
 po RDR 1 mil.

Britský regulátor pri zavedení RDR očakával, že chudobnejšia časť populácie začne viac využívať online nástroje, ktoré sú lacnejšie než ľudský poradca. To sa však nestalo. Tieto nástroje sa síce využívajú viac než v roku 2012, avšak robia tak skôr bohatší klienti, niekedy v spolupráci so svojim poradcom.

Aj v našim podmienkach vidíme rastúce nadšenie pre roboadvisorov v investíciách, a to hlavne medzi top manažérmi, ktorí v neskoršom strednom veku objavili internet. No väčšina retailových investorov s investíciami len začína, a je teda len málo skúsená na to, aby vedela online nástroje sama používať. Ľudský prvok je pre týchto klientov nenahraditeľný. Hneď ako získajú skúsenosti a prejdú si rôznymi fázami ekonomického cyklu, začnú možno premýšľať aj o online službách. Vo väčšom meradle však o tom budeme môcť hovoriť až o mnoho rokov. Aj Veľká Británia, ktoré je oveľa vyspelejším trhom, je toho dôkazom. Ani RDR nástup roboadvisory neurýchlilo.

Poradcovia v Británii majú v priemere o polovicu menej klientov

Priemerný poradca vo Veľkej Británii má 195 klientov. Pred zavedením RDR ich bolo 405. Poradca sa teda stará o menej klientov, ale lepšie než predtým. To je určite pozitívnym efektom RDR. No menej klientov znamená vyššie jednotkové náklady a vyššiu cenu. Očakáva sa teda, že v súvislosti s rastom nákladov bude počet klientov naďalej klesať. Počet klientov ochotných platiť rastúce odmeny poradcom bude nižší.

Rastúce náklady na reguláciu: 25% poplatku klienta

V súvislosti s RDR zásadne vzrástli aj náklady na compliance poradenských spoločností, a to oproti roku 2010 až päť násobne. Tieto náklady prenášajú poradcovia plne na klienta (kam inam), čo ich služby rok od roku ďalej predražuje. V súčasnosti tak tvoria náklady na compliance až 25 percent poplatku, ktorý platí v rámci plateného poradenstva klient!!!

Záver: Poradenstvo je pre klientov drahšie a menej dostupné než predtým

Matematika je jednoduchá: menej klientov na poradcu a rastúce náklady na compliance spôsobujú zvyšovanie cien poradenských služieb. To obmedzuje počet klientov, čo opäť tlačí na ďalšie zvyšovanie cien.

Poradenstvo vo Veľkej Británii je tak po zavedení „proklientskej“ regulácie RDR menej dostupné a drahšie. Veľké skupiny chudobnejšieho obyvateľstva sú úplne bez prístupu k poradenstvu. Tí bohatší musia platiť viac než predtým. Kvalita poradenstva pre tých, ktorí si ho môžu dovoliť, stúpla, no je kvalitnejšie poradenstvo len pre bohatých skutočne tým výsledkom, o ktorý by mal regulátor stáť? Z nášho článku jasne vyplýva, že podobná regulácia nemôže byť ani Slovensku nikomu prospešná.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *