Pondelok 15. októbra. Meniny má Terézia

Britskí politici uvažujú o ďalšom referende

Britská centrálna banka Bank of England sa chystá zvyšovať sadzby. Analytici ju však varujú pred unáhleným rozhodnutím a precenením situácie. Britská ekonomika totiž nie je v dobrej kondícií. Po referende o brexite je neduživá, trápia ju nízke firemné investície, pomalý rast miezd a slabá libra. Napĺňajú sa tak sčasti obavy, na ktoré zástancovia zotrvania v únii pred referendom hlasno upozorňovali.

Bank of England znížila pred viac ako rokom v reakcii na výsledky referenda o brexite, a v snahe dať napnutej britskej ekonomike priestor na nadýchnutie, sadzby z 0,5 na 0,25 percenta. Nedávno sa však predstavitelia banky nechali počuť, že by už „v nadchádzajúcich mesiacoch“ mohlo dôjsť k ich návratu na predchádzajúcu úroveň. Dôvodom je najmä rastúca inflácia. Išlo by o prvé zvýšenie za poslednú dekádu.

Analytici však upozorňujú, že ekonomika ešte na to nie je dostatočne pripravená. Znamenalo by to napríklad aj zvýšenie úrokov pre všetkých dlžníkov, teda aj tých splácajúcich hypotéky. Následnou reakciou by pravdepodobne bol kolaps nafúknutej realitnej bubliny. Bývalý člen komisie Bank of England, ktorá určuje úrokové sadzby, David Blanchflower, upozornil, že nevidí „žiadny dôvod“ na zvyšovanie nákladov za úvery, ktoré by postihlo slabú ekonomiku.

Neistota v britskej ekonomike

Hoci sa britská ekonomika zatiaľ neprehupla do recesie, ktorú jej v predreferendovej kampani predpovedali zástancovia zotrvania v únii, domácnosti sú pod silným tlakom. Trápi ich slabý rast miezd a vysoká inflácia. Slabá libra totiž predražuje tovary z dovozu.

Z dlhodobého hľadiska je však najhoršia neistota plynúca z pomalého priebehu rokovaní o brexite. Firmy sa zdráhajú investovať do novej produkcie, čo oslabí britskú ekonomiku v budúcnosti. „Zvýšená neistota ohľadom budúcej formy brexitu predstavuje pre britskú ekonomiku neustálu hrozbu. Británia je chorým mužom Európy,“ povedal D. Blanchflower. Podľa viacerých analytikov by preto bolo zvýšenie sadzieb pri súčasným slabom ekonomickom raste chybnou politikou.

Rýchlejšie ako Británia rastú ekonomiky všetkých relevantných krajín únie. Kým OECD prognózuje tejto krajine na rok 2017 rast o 1,6 percenta a na ďalší rok o jedno percento, v Nemecku by to malo byť v budúcom roku 2,1 percenta, vo Francúzsku 1,6 percenta, a aj v slabom Taliansku to bude pravdepodobne viac ako v Británii, a to 1,2 percenta. Rast globálneho HDP by mal tento rok dosiahnuť 3,5 percenta a v budúcom roku 3,7 percenta.

Dôsledkom minuloročného referenda bol pokles britského spotrebiteľského sentimentu, teda ochoty domácností utrácať. Firmy zas odrádza neistota ohľadom výsledku rokovaní britskej vlády s Európskou komisiou. Spomalenie investičnej aktivity bude mať na britskú ekonomiku vplyv najmä v dlhodobom hľadisku. „Správa OECD potvrdila naše obavy, ktoré väčšina z nás mala z negatívneho vplyvu brexitu na našu ekonomiku,“ skomentoval nedávnu správu poslanec britského parlamentu za stranu Konzervatívcov Nicky Morgan.

Politický kompromis

Britská opozícia preto vyzýva vládu, aby zmenila smerovanie ekonomiky a zabránila tak jej poklesu. Tieňový minister financií John McDonnell upozornil, že na bublinu na tamojšom realitnom trhu, ktorá zostáva pre britský finančný systém i naďalej hrozbou. Zvlášť nebezpečnou by sa stala práve pri priskorom zvyšovaní sadzieb.

Podporu britskej ekonomike sa okrem centrálnej banky podujal poskytnúť i štátny rozpočet. Minister financií Philip Hammond je preto pri zostavovaní budúceho rozpočtu pod značným tlakom. Rezortní ministri totiž cítia príležitosť uchmatnúť si zo štátnej kasy pre svoj rezort čo najviac. Peniaze by mali smerovať najmä do rastu miezd zamestnancov verejného sektora.

Neistotu sa minulý týždeň snažila zmierniť aj britská premiérka Theresa Mayová. Vo svojom prejave vo Florencii navrhla prechodné obdobie ďalších dvoch rokov, po ukončení oficiálnych rokovaní o brexite, počas ktorých by vzťahy Spojeného kráľovstva a EÚ mali zostať nezmenené. Teda ďalšie dva roky s voľným prístupom tovarov a služieb na oba trhy a s voľným pohybom osôb.

Starosta Londýna Sadiq Khan dokonca včera vyzval stranu labouristov, aby po uzavretí dohôd, vyhlásila ďalšie referendum. Voliči sa totiž podľa neho majú právo rozhodnúť, či budú súhlasiť s dohodou, ktorú pre nich britská vláda vyrokuje. Bývalý líder strany labouristov v Škótsku, Kezia Dugdale, sa k návrhu druhého referenda pridal.

Názory v britskej politike sú však rôznorodé. Líder tábora priaznivcov odchodu z únie Boris Johnson naopak tvrdí, že dohoda o brexite sa už začína rysovať. Ekonomika však hovorí jasnou rečou. Británia ťahá v v rokovaniach s úniou za kratší koniec, a je len otázkou času, keď si omyl budú musieť priznať aj odporcovia zotrvania Británie v únii. V stávke je budúcnosť krajiny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *