Pondelok 16. septembra. Meniny má Ľudmila

Budú obchodné vzťahy férovejšie? (Zrkadlo uplynulého mesiaca)

Ekonomika nemôže len rásť a rásť tak ako ani najlepší atlét nedobehne až do neba! Útok na zahraničné obchodné reťazce paradoxne postihol slovenskú firmu a eurokomisár Šefčovič voľby zhodnotil slovami, že je rád, že Slovensko je proeurópske. Mal som pocit, že na nepríjemné šaškárenie s národnými a kresťanskými hodnotami chce čím skôr zabudnúť!

Blíži sa kríza, jaj, bude zle – nedobre! Médiá vrátane odborných ekonomických a finačných portálov vo svete sú teraz dosť plné pochmúrnejších myšlienok, ak už nie o blížiacej kríze, tak aspoň o parádnej globálnej recesii!

Generálny riaditeľ Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) Agustin Carstens sa už poponáhľal s vyhlásením, že Medzinárodný menový fond (IMF) nemá dostatočnú úverovú kapacitu pre prípad, že by vypukla nová rozsiahla kríza. Samotná šéfka IMF Christine Lagarde spresnila, že hoci je eurozóna v súčasnosti v lepšej finančnej pozícii než pred 10 rokmi, ešte vždy nie je dosť odolná na to, aby sa z nečakaných ekonomických otrasov dostala so zdravou kožou!

Sú ale ekonómovia a prognostici, ktorí sa z terajších obáv z blížiacej sa recesie nahlas smejú.

Pravdou ale je i to, že tradičné ekonomické modely nezaberajú. Príklad? Sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) sú už takmer päť rokov na nule, no hospodárstvo eurozóny stagnuje. Jej ekonomický rast sa v poslednom kvartáli spomalil na 1,1 percenta, ale banka už nemá v zálohe žiadne ďalšie nástroje.

Aj keď globálny podnikový sentiment spadol na najnižšie úrovne od roku 2016 a firmy bojujú so slabšou spotrebou domácností i s rastúcimi nákladmi, podľa analytikov spoločnosti Fidelity International recesia nie je témou najbližších dní.

Keď susedovo chlapčisko chodí poctivo behať

Zaujal ma aj názor ekonóma Luboša Smrčku z pražskej VŠE, podľa ktorého vyvodzovať skorý príchod krízy len z toho, že vlaňajší rast HDP bol pomalší než predvlaňajší je absurdné! Nemecko, ako zdôraznil, vlani zažilo deviaty rastový rok za sebou!

To nepôjde do nekonečna!

A ak sa ten rast spomalí alebo zastaví, neznamená, že už ide kríza! Napadla mi paralela so susedovým chlapčiskom, ktoré každý podvečer chodí poctivo trénovať na bežecký ovál neďalekého školského dvora.

Vždy, keď sa stretneme na chodníku, mi Števo hrdo hlási, že stovku zabehol za toľko a toľko a že sa to lepší. Pochválim ho, ale si myslím, že aj keby raz bol z neho olympionik, aj tak jeho výkon nemôže rásť až do neba!!!

A to je k téme krízy nateraz všetko!

Ešte pár slovami k druhej téme tém. Vo svojich predchádzajúcich mesačných komentároch som neustále zdôrazňoval, že ani 29. marca, čo je oficiálne stanovený dátum Brexitu, nebude v rozvodovom konaní Británie s EÚ o nič jasnejšie! Ten zlomový deň máme za sebou a nič nie je isté napriek naozaj masovým demonštráciám odporcov i zástancov Brexitu. Dostalo sa to až do takej zúfalej situácie, že predseda Európskej rady (EC) Donald Tusk zvolal na 10. apríla mimoriadny summit EÚ.

Neviem, či v Sabinove budú voliť národniarov

Z domácich „ekonomických“ udalostí ma zaujalo napríklad to, že parlament opäť raz prelomil prezidentovo veto a opätovne schválil zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami z dielne ministerky Matečnej (SNS).

Zákon, ktorý okrem iného zavádza tzv. generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, ktorej porušenie bude prísne sankcionované, prináša i také hlúposti ako napríklad povinnosť obchodných reťazcov uvádzať v reklamných materiáloch najmenej 50 percent slovenských výrobkov.

Myslím si, že o inzercii by mal rozhodovať sám predajca na základe svojej aktuálnej obchodnej stratégie a štát mu nemá do toho čo kafrať!

Normálne som oči otváral nad nadšením, akým po schválení zákona prekypovala ministerka, lebo zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu, proti ktorému zákon vraj bojuje, má podľa nej negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje i potravinovú suverenitu a sebestačnosť Slovenska.

Obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín budú odteraz férovejšie, keďže nový zákon eliminuje viac ako 40 rôznych nekalých obchodných praktík. A nielen to, dodávatelia vraj budú ochránení od rôznych dodatočných poplatkov, skráti sa lehota splatnosti faktúr, pribudne možnosť podávania anonymných podnetov, zlepší sa kontrola a sprísnia sa sankcie, zdôraznila.

Domácim výrobcom potravín sa bude na základe novej legislatívnej úpravy lepšie dýchať, vďaka čomu budú môcť investovať do nových technológií, zaplatiť ľudí a dodávať kvalitné suroviny, samé blablabla.

„A zlepšenie môžu pocítiť aj spotrebitelia,“ skromne uzavrela agroministerka.

Človek by neveril, čo dokáže jeden zákon výslovne šitý proti zahraničným obchodným reťazcom!

Ale dosť bolo ministerkiných oslavných rečí, lebo realita je kdesi inde a obchodníci majú iný názor. Podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) je tento zákon zlou správou pre ľudí na Slovensku, pretože môže negatívne ovplyvniť nielen obchodníkov, ale i slovenských dodávateľov a spotrebiteľov.

„Zákon je podľa nás protiústavný a v rozpore s európskym právom a budeme zvažovať ďalšie právne kroky, aby sme ochránili seba, ale i slovenských dodávateľov a našich zákazníkov pred zlými zásahmi štátu, ktoré ich môžu poškodiť,“ zdôraznili predstavitelia SAMO.

Na poslancov, aby prijali argumentáciu prezidenta Kisku, apelovalo aj Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS) s tým, že zákon v navrhovanej podobe ohrozuje dodávateľov potravín, hoci ich pôvodne chcel chrániť…

A ešte jeden názor. Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV): „Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami zásadne obmedzí slobodu podnikania na Slovensku a je v rozpore s pravidlami jednotného trhu EÚ.“

Združenie zdôraznilo, že nie je proti zmyslu regulácie, avšak regulácia by mala pomáhať trhovému prostrediu a nie poškodzovať poctivo podnikajúce subjekty. Bez ohľadu na to, či domáce alebo zahraničné!

A aby toho nebolo málo, tak jeden čisto slovenský príklad:

Špeciálny 2,5-percentný odvod pre obchodné reťazce podľa Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) veľmi silno zasiahne najmä sabinovskú firmu Milk agro, ktorá okrem mliekarenskej produkcie prevádzkuje sieť 192 vlastných predajní, v ktorých predáva potravinový tovar, vrátane vlastných mliekarenských výrobkov.

Podľa prezidenta SMZ Stanislava Voskára táto spoločnosť má každoročne hrubý obrat cca 130 miliónov eur a zisk cca 1,3 milióna eur, čo je jedno percento. Podľa zákona však musí zaplatiť 2,5-percentný odvod z obratu, na odvedenie ktorého nemá financie a tak pôjde do hlbokej straty.

Môj koment: Milk agro je s 1.300 ľuďmi jedným z rozhodujúcich zamestnávateľov v regióne a zrejme bude musieť poriadne prepúšťať. Aj preto mliekarensky zväz ešte vo februári požiadal poslancov, aby Kiskovo veto neprelamovali a nezmyselný odvod pre reťazce zrušili.

Žiaľ, nestalo sa. Poslanci veto hravo prelomili a národniari z SNS si môžu mädliť ruky. Tvrdohlavo si výmenou za ústupky koaličným partnerom vybojúvajú legislatívu, ktorá má ničiť tie hnusné zahraničné reťazce vydierajúce biednu Slovač a – ako prvý na to doplatil slovenský podnik!!!

Až mi hučí v hlave z toľkej hlúposti, ktorú v SNS nazývajú národnou hrdosťou. A viem alebo aspoň tuším, že v najbližších voľbách nebudú v Sabinove a okolí národniarov veľmi voliť. Aspoň dačo!

Náhoda ako sviňa?

Veľkú pozornosť médií a tým i širokej verejnosti vzbudilo prijatie ústavného zákona, ktorým sa vek odchodu do dôchodku zastropoval na 64 rokov, aj napriek tomu, že zamestnávateľské zväzy a združenia ešte vo februári vyslovili zásadný nesúhlas so zavedením dôchodkového stropu, keďže to ohrozí stabilitu verejných financií a budúcim dôchodcom zabezpečí výrazne nižšie dôchodky.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vtedy priamo vyzvala vládne strany, aby od tejto hlúposti upustili. Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) zaslala premiérovi Pellegrinimu vyhlásenie, podľa ktorého zastropovanie nerieši ani jeden z aktuálnych problémov dôchodkového systému. Ba práve naopak – prispeje okrem zníženia budúcich dôchodkov k zvýšeniu nákladov pre tých, ktorí sú hlavnými prispievateľmi.

Ale stalo sa. Vládnej koalícii pomohli Kotlebovci i Kollárova Sme rodina.

O zastropovaní si myslím svoje, nezdieľam radosť expremiéra Fica, podľa ktorého dôchodkový strop je obrovský sociálny počin! Veľká časť opozície i časť poslancov za Most – Híd vidí v zastropovaní dôchodkového veku predovšetkým riziká. Strana SaS sa nazdáva, že je to bezprecedentné poškodzovanie nielen, ale hlavne budúcich generácii:

„Je to populizmus v tej najrýdzejšej podobe. Zavedenie dôchodkového stropu ide proti ľuďom, je to zlé opatrenie pre ľudí.“

Poslankyňa SaS Jana Kiššová celú záležitosť ešte obrazne nazvala aj pravým menom: „Politici vystrašení z pádu vlastných preferencií vyrábajú problémy našim deťom a ich deťom.“ Trefné!

A ako to vidím ja? Dôchodkový strop je len čisto politická téma, ktorú morálne veľkolepo podporili odborárski bossovia, ktorí jedným dychom vyjadrili podporu prezidentskému kandidátovi Marošovi Šefčovičovi. Slovom, bohumilé divadlo pre masy, iba čírou náhodou odohrané len dva dni pred druhým kolom prezidentských volieb.

Alebo že by to naozaj bola náhoda? Náhoda ako sviňa?!

Udalosť číslo jeden…

Uplynulý mesiac na Slovensku, ak by som to chcel vyjadriť tak matematicky, bol zhruba z 90-tich percent v réžii prezidentských volieb, neustálych slovných útokov a sprostých urážok, opakovaných klamstiev a hystérie, aká u nás zasa až tak často nebýva.

Voľby sú ale za nami.

Dopadli tak ako dopadli – presvedčivým víťazstvom Zuzany Čaputovej (58,40%) nad Marošom Šefčovičom (41,59%) a v širšom ponímaní dopadli presne tak, ako pred 2. kolom prezident Kiska i premiér Pellegrini vyzývali občanov, aby sa na nich zúčastnili, keďže – zostručním to – obaja kandidáti v druhom kole boli podľa nich zárukou proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenska.

Komédia: Muž s deviatimi ženami v kostole!

Mňa z celej širokej palety názorov, útokov, strašení a prekrúcačiek pred 1. i 2. kolom osobitne zaujali tri perličky:

■ ■ Po prvé, strana Sme rodina – Boris Kollár a poslanec Milan Krajniak, ktorý kandidoval za prezidenta s agendou boja za tradičnú kresťanskú rodinu a sám seba hrdo označuje za posledného križiaka. Dajako mi nešlo dokopy, že ho v kampani tak vehementne podporoval jeho stranícky šéf, ktorý – ak dobre rátam – má desať detí s deviatimi ženami!!!

Priznávam, že spočiatku mi Kollár a jeho strana boli celkom sympatickí pre niektoré proklamované názory a úprimne som si myslel, že do slovenského politického spektra Kollárovci vnesú úplne nový moment. Neskôr ale začali – miestami aj nezmyselne – hlasovať spolu s vládnou koalíciou a celé to vyvrcholilo Krajniakovou kandidatúrou.

Až ma zarazilo, ako sa z Kollára zrazu stal zástanca konzervatívnych hodnôt a viem si ho celkom živo predstaviť, ako so všetkými svojimi deťmi a ich matkami ako jedna zbožná kresťanská rodina pokorne vchádza každú nedeľu do kostola!

Jaj, dobré divadlo by to bolo! Brucho by sa mi od smiechu len tak natriasalo!!!

■ ■ Po druhé, dobre som sa bavil aj na spravodajstve z predvolebných mítingov Štefana Harabina, najmä vtedy, ak obyvateľom niektorých obcí hovoril, že sa na nich valí toľko utečencov!

Čo som tak sledoval reakcie, za iných okolností by to azda aj mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 361 Trestného zákona, nazdávajú sa niektorí právnici.

Ale viac ako Trestný zákon ma dojalo to, že mnohí ľudia na tých mítingoch Harabinovmu strašeniu uverili a volili ho v prvom kole. Už je ale aj po druhom, no utečenci nie a nie vbehnúť do ich malebnej slovenskej dedinky!

A možno sú len schovaní za neďalekými kríkmi a chcú počkať do eurovolieb alebo možno až do parlamentných volieb.

■ ■ Po tretie, donekonečna som sa zabával na Šefčovičovi, ktorý sa ako podpredseda Európskej komisie (EC) za Progresívnú alianciu socialistov a demokratov (v europarlamente tam patrí Smer-SD) podieľal na presadzovaní Istanbulského dohovoru.

Celá Progresívna aliancia je totiž veľkým bojovníkom za práva žien, rozvedených ľudí, detí slobodných matiek, práva homosexuálov atď., no a Šefčovič sa zrazu stal zapáleným bojovníkom za tradičné kresťanské hodnoty!

Dokonca sa v médiách pokúsil vymenovať Desať Božích prikázaní, aj keď mu to nešlo!

Zosmiešnil sa poriadne, no v reáli mu to nepomohlo… Ku cti mu slúži aspoň to, že víťazstvo Zuzany Čaputovej nakoniec oficiálne okomentoval slovami, že voľby ukázali, že Slovensko je proeurópska krajina a že sa už vracia do svojho úradu v Bruseli. Mal som v tej chvíli pocit, ako by chcel čím skôr vymazať z pamäti celé to nepríjemné šaškárenie s národnými a kresťanskými hodnotami!

Guľatá kocka ako symbol

Myslím si, že najmenej štyri pätiny z tých obyvateľov Slovenska, ktorí – slušne povedané – v uplynulých dňoch toľko nadávali na Instanbulský dohovor, ho nikdy ani nečítali! A nie že nečítali, ani nevedia o čom je…

Nemajú ani potuchy o tom, že je to rámcový Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. A napríklad aj o tom, že treba bojovať za odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien, vrátane slobodných matiek.

Poznám prípad v jednej zo základných škôl na našom sídlisku, kde učiteľka dala 7-ročnú dcérku slobodnej matky sedieť samú do poslednej lavice „za trest“, že nemá otca… Ďakujem teda všetkým obyvateľom Slovenska, ktorí šíria masovú demagógiu a hystériu okolo Istanbulského dohovoru. Mali by si ho radšej prečítať! Ďakujem najmä strane Smer-SD, ktorá nie tak dávno urputne bojovala za presadenie tohto dohovoru, no neskôr sa to náhle zmenilo…

Osobne si myslím, že celú nezmyselnú atmosféru či doslova hystériu uplynulých dní na Slovensku spojenú s prezidentskými voľbami najlepšie zhrnul úprimne a hlboko veriaci človek, trnavský exarcibiskup (v súčasnosti učiteľ na strednej škole) Róbert Bezák. Poukázal okrem iného na primitívny populizmus a prezliekanie kabátov, keď sa z neveriacich socialistov narýchlo a účelovo stávajú zbožní katolíci, ktorých jedinou témou je klasická kresťanská rodina.

Bezák to lapidárne vyjadril slovami: Byť komunistom a veriacim, to je ako guľatá kocka!

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

3 odpovede na “Budú obchodné vzťahy férovejšie? (Zrkadlo uplynulého mesiaca)”

  1. Guli píše:

    Ten príklad so Sabinovom je až príliš reálny. Tunajší ľudia o tom vedia, hovorí sa o tom aj v médiách, mnohí aj nahlas nadávajú. A veľmi sa boja prepúšťania, ku ktorému zrejme čoskoro príde… Ale! Teraz nadávajú, ale keď prídu ďalšie parlamentné voľby, čo myslíte, koho budú voliť? Ja to už teraz poviem: Fica a slovenskú národnú stranu. Aj teraz v druhom kole prezidents. volieb zvíťazil v Sabinove i v celom Prešovskom kraji Šefčovič! Nie Čaputová. Čiže – takí sú tu ľudia, nadávajú, frflú, bohujú. Ale nakoniec aj tak nebudú voliť zmenu, nebudú voliť pravicového Sulíka, ale zas budú voliť len Ficove istoty a Dankovu SNS a jej národno – kresťanskú hrdosť…

  2. Meresh píše:

    Reakcia na komentár Guli: Presne tak! Nič sa nezmení —

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *