Piatok 18. októbra. Meniny má Lukáš

Búrlivé európske meny: Do eurozóny alebo z eurozóny?

Stredoeurópske meny ostávajú na začiatku tohto roku ďalej v nemilosti. Z jednotlivých ekonomík prichádzajú veľmi negatívne správy, ktoré nenechajú na pochybách, že tento región bude svetovou krízou a recesiou (či už skôr depresiou) západných ekonomík tvrdo zasiahnutý.

Česká ekonomika je vysoko otvorená a jej problémy znásobuje veľká závislosť na dodávkach nemeckému priemyslu a vysoké zastúpenie automobilového sektoru, Slovensko čelí veľmi podobným problémom, o čom svedčia veľmi negatívne decembrové hodnoty priemyselnej produkcie. Ani Poľsko, ktoré sa viac spolieha na domáci dopyt, sa nevyhne negatívnemu vplyvu a je dosť možné, že bude tento rok len stagnovať.

A Maďarsko? Sotva sa po chabých výkonoch v minulých dvoch rokoch začalo blýskať na lepšie časy, prichádza ďalšia rana. Táto ekonomika je veľmi otvorená a tým vystavená prepadu v eurozóne. Maďarsko je naviac nútené v dôsledku vysokého zadĺženia sa a záväzkov voči medzinárodným inštitúciám ekonomiku naviac dusiť i hospodárskou politikou. Celkový obraz regiónu tak nie je pekný, či už sa na neho pozeráme z diaľky, alebo zblízka skúmame jednotlivé krajiny. Pokiaľ teda investori momentálne hľadajú skôr bezpečie a odvracajú sa od rizika, stredoeurópske meny sú tovarom, ktorého sa želajú skôr zbaviť.

Prakticky každý veľký pohyb kurzov ihneď vyvoláva otázky štýlu: Je lepšie euro, alebo národná mena? Bolo tomu tak pri posilňovaní stredoeurópskych mien v prvej polovici roku 2008, a je tomu tak i po obrate a výraznom oslabení. V rámci regiónu sledujeme rozdielne prístupy. Poľská i maďarská vláda sa už v minulom roku rozhodla, že najlepšou stratégiou vo svetle fluktuácie mien a rizík pre ekonomiku bude čo najrýchlejšie zavedenie eura, a ihneď padali viac či skôr menej realistické termíny.

Česká vláda zachováva svoj rezervovanejší postoj, zatiaľ si len určila, že v novembri oznámi cieľový dátum pre euro. Otázku eura však ani súčasná situácia s konečnou platnosťou nevyrieši. Priaznivci i odporcovia zostávajú na svojich pozíciách a ich argumentom sa striedavo dostáva väčšieho ohlasu, napríklad podľa toho, ako sa na trhu práve pohybujú kurzy mien. Pohľad na realitu je taký, že ČR, Poľsko i Maďarsko budú musieť súčasnú krízu vydržať s národnými menami, ich veľkou volatilitou a teda aj vyššou rizikovosťou. Proces zavedenia eura skrátka niekoľko rokov trvá. Slovensko tieto nevýhody už nemá, ale naopak sa bude musieť vysporiadať s veľmi silným kurzom, kde svoju menu tesne pred začiatkom problémov zafixovalo. (Kde by asi bola slovenská koruna dnes, keby ešte bola?)

S postupujúcou krízou sa vyskytla ešte jedna zaujímavá otázka, paradoxne smerujúca úplne opačným smerom. Týka sa súdržnosti eurozóny a možnosti, že by z nej niektoré krajiny vystúpili. Špekulácie ohľadom rozpadu či zmenšenia sa eurozóny rozhodne nie sú nové. Dnes však, pravda, dostávajú nový rozmer s krízou a problémami, ktoré majú mnohé zadĺžené štáty eurozóny. I tak je ale možnosť výstupu z eurozóny zatiaľ ťažko predstaviteľná a zostáva len v teoretickej rovine. Náklady by totiž každopádne boli príliš veľké. Impulz k opusteniu eurozóny sa len ťažko dostaví z "problémových" krajín, ktoré by svoje znovu zavedené meny vystavili okamžitému tlaku a privodili by si ešte väčšie problémy s financovaním dlhu.

Na druhej strane nie je pravdepodobný ani ten variant, že tlaky k vylúčeniu niektorých krajín prídu od tých ostatných krajín, ktoré sú relatívne v lepšej pozícii. V súčasnej situácii by niečo podobné celkom určite viedlo k vlne nedôvery v euro a špekuláciám o úplnom rozdrobení bloku, so všetkými negatívnymi dôsledkami pre bankový sektor, finančné trhy i štátne financie. Zdá sa teda, že po vstupe Slovenska sa momentálne podoba eurozóny na niekoľko  rokov meniť nebude, a to ani jedným smerom.

Autor je výkonný riaditeľ Patria Finance.

Vzdá sa niektorá z krajín eurozóny eura?

View Results

Loading ... Loading ...

2 odpovede na “Búrlivé európske meny: Do eurozóny alebo z eurozóny?”

  1. Michal píše:

    Viem si zivo predstavit, ze niektore staty budu vydierat EU: ak nam nepovolite vyssi deficit, vzdame sa eura. A kedze Nemecke ci Francuzsko maju potrebu „spolocnej Europy“ dockame sa zaujimavych ustupkov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *