Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Bývalý šéf Raiffeisenbank L. Žalman: Nevydržal som sedieť na peniazoch

Pred časom v jednom rozhovore povedal, že si viac váži majiteľa stánku na chodníku pred bankou než riaditeľa banky. Vlani na jeseň Lubor Žalman prekvapivo opustil post šéfa českej Raiffeisenbank, aby si nejaký taký „stánok“ zaobstaral. Minulý týždeň vyšlo najavo, že je dirigentom majetkového prevzatia spoločnosti Fincentrum.

Váš vstup do Fincentra je tým „stánkom“, o ktorom ste hovorili?

Viete, že ten stánok som mal naozaj dohodnutý? Chcel som si ho požičať od šéfa Zátišie Group Sanjiva Suriho, postaviť sa ráno 3. januára na malé námestíčko pred Raiffeisenbank a predávať hotdogy. Ale potom som si to rozmyslel, pretože Raiffeisenbank vstúpila do nového obdobia a všetka pozornosť by mala byť upriamená na môjho nástupcu. Už nie na mňa.

Ako dlho by ste tam tie párky v rožku predávali? Deň?

Nie, dve hodiny. Nebláznite, kto by tam v tom mraze stál.

A keď vezmeme „stánok“ ako metaforu? Je investícia do Fincentra novým začiatkom vášho podnikania?

Bola to dobrá príležitosť. Fincentrum je zaujímavá spoločnosť. Po rokoch strávených v retailovom bankovníctve si uvedomujem, že budúcnosť je v distribúcii, nie výrobe finančných produktov. A v tejto súvislosti získavajú na význame finanční poradcovia, medzi ktorých patrí aj Fincentrum. To je jasný trend u nás i v západných krajinách.

Aká bola v tomto obchode vaša úloha?

To nie je nič komplikovaného. Jednoducho som poznal oboch zakladateľov Fincentra, teda Martina Nejedlého aj Petra Stuchlíka. Jednak prostredníctvom akcie Banka roka, ktorú organizovali, a potom samozrejme aj preto, že Fincentrum bolo pre Raiffeisenbank významným partnerom. A zároveň je môj kamarát Brian Wardrop spolumajiteľom stredoeurópskeho fondu ARX Equity Partners. Povedal som si, že je to dobrá príležitosť urobiť zaujímavý biznis s fajn ľuďmi.

Kedy ste sa dohovorili?

Tieto obchody sa robia pomaly.

Takže ešte predtým, než ste sa rozhodol odísť z vedenia Raiffeisenbank?

To nie. Odchod som oznámil vo Viedni vlani v júni a náš prvý kontakt prebehol koncom leta. Na prelome októbra a novembra potom prebehol vo Fincentre „due diligence“, teda podrobný vnútorný audit.

K investícii ste prizvali ešte ďalší fond Capital Dynamics. Ten preto, aby jednoducho bolo viac peňazí?

Presne tak. Private equity fondy spolu celkom radi týmto spôsobom spolupracujú. Každý má inú špecializáciu a inú pridanú hodnotu. Capital Dynamics nepoznajú strednú Európu, takže potrebovali niekoho, kto tú odvedie to lokálna remeslo. Teda ARX a mňa. 

Vy v tom obchode vystupujete ako fyzická osoba?

Áno.

Vložili ste do Fincentra tiež nejaké svoje peniaze? Prípadne koľko?

Vložil, ale nerád by som hovoril výške.

Ja len pripomínam, že ste v jednom rozhovore pri odchode z banky hovorili, že nemáte veľa nasporené.

(Úsmev.)  Veľa nemám, ale na tú investíciu to stačilo.

Oznámená nebola ani celková výška investície. Neoficiálne sa hovorí o 750 miliónoch českých korún. Zodpovedá to približne skutočnosti?

Odpoviem tak, že v tlačovej správe bolo uvedené, že hodnota Fincentra touto investíciou presiahla na papieri okolo miliardy českých korún.

Koľko z tejto investície získali zakladatelia Fincentra M. Nejedlý a P. Stuchlík?

To by som sa ich musel opýtať, či to môžem povedať. Ale každopádne im vraj už začali telefonovať privátni bankári.

Obaja vo firme zostávajú, ale vy ako noví investori máte majoritu.

Iste, budú ďalej šéfovať. My možno prispejeme nejakou radou, ale zasahovať do vedenia nebudeme. Páni to robia dobre. To bol koniec koncov dôvod, prečo sme si ich vybrali.

V jednom titulku stálo, že „Žalman bude riadiť Fincentrum“. Takže to nezodpovedá pravde?

Nie. Podľa dohody budem šéfom dozornej rady. Nepochybne budem v nasledujúcich mesiacoch tráviť vo Fincentre veľa svojho času, ale riadiť ho nebudem. Pozrite sa, my sme všetci na jednej lodi. Máme v tej firme peniaze a chceme, aby sa jej dobre viedlo. Nebudeme sa hrať na to, či sú dôležitejší ľudia v predstavenstve, alebo v dozornej rade. Dáme hlavy dohromady, aby sa firme darilo.

Cieľom teda bude postúpiť z pozície trojky a stať sa vo finančnom poradenstvo jednotkou?

Jednoznačne.

Prečítajte si

Fincentrum je vašou prvou investíciou. Aké a kedy budú ďalšie?

Pozerám sa asi na 15 ďalších vecí. Niečo je v odbore financií, niečo inde. Ale neponáhľam sa. Ostatne jeden môj kamarát, ktorý pred časom urobil podobné životné rozhodnutie ako ja, mi radil: „Rok si sadni na ruky a nikam žiadne peniaze nedávaj.“

Čo ste však porušili.

Ako som hovoril, bola to dobrá príležitosť.

 

Tie ďalšie investície podniknete opäť so súčasnými partnermi?

Nedá sa to vylúčiť. Poznáme sa, hovoríme spolu, tak je to celkom pravdepodobné. Ale žiadnu dohodu uzavretú nemáme.

Niekedy o svojej práci hovoríte v množnom čísle. Znamená to, že si už budujete nejaký tím, alebo ste stále sólista?

Som sám za seba. A je to veľmi svieža skúsenosť.

Aké to bolo, keď ste odišli z korporácie? Dá sa bez straveniek a služobného auta žiť?

Je to zlé, to viete že áno. (Smeje sa.) Ale pôvodne som si myslel, že mi bude chýbať práve to, čo v nadsádzke hovoríte. Teda asistentka, auto s vodičom a tak. Ale mne najviac chýba poriadok. Môj týždeň ako riaditeľa bol veľmi štruktúrovaný. Začalo sa to v pondelok ráno predstavenstvom a potom to išlo presne podľa plánu. Týždeň čo týždeň. Vedel som na minútu presne, čo budem robiť. Teraz subjektívne svoj pracovný život vnímam ako chaos. Mám oveľa viac času, než som mával, ale stihnem toho menej. Beriem to tak, že mojím najväčšou úlohou je teraz vniesť do môjho programu poriadok.

Pociťujete odchod z dôležitej funkcie aj inak? Zmenilo sa správanie ostatných ľudí voči vám?

Kamarát ma varoval, že mi veľa ľudí prestane brať telefóny. To našťastie zatiaľ nepozorujem. Ale je pravda, že sa úlohy vymenili. Skôr ja som rušil schôdzky ostatným, dnes ich oni rušia mne. Musím sa prispôsobovať. Ale nerobí mi to problém.

Čo rodina? Vaše dcéry vraj váš odchod z čela banky niesli ťažko.

Bály sa, či budem mať na ich školné. Tak som ich ubezpečil, že som si tie peniaze dal bokom.

Boli ste jedným z biznismenov, ktorí na jeseň podporili zavedenie väčšinového volebného systému. Nezmenil ste teraz po prezidentských voľbách názor?

Nie. Samozrejme som otrávený, že lož a ​​nenávisť vyhrala nad pravdou a láskou. Ale je to jedna prehraná bitka, nie vojna. Záleží na vojakoch pravdy a lásky, ako to dopadne. Naopak si myslím, že priama voľba zaktivizovala spoločnosť. Veľa ľudí si objasnilo, na ktorej strane barikády stoja.

Vnímate to ako barikády?

Ona existuje, čo svet svetom stojí. Prezidentské voľby ju nepostavil, iba na ňu viac ukázali. A záleží na ľuďoch, aké poučenie si z tej voľby vezmú. Môj známy, lekár Jan Hnízdil, hovorí zaujímavú vec: Ukážte mi jedinú činnosť, na ktorej úspech potrebujeme politikov. Žiadna taká nie je. Záleží na každom, ako so svojím životom naloží.

Ako s ním naložíte vy? Pri odchode z banky ste hovorili, že chcete ešte vybudovať nejakú vlastnú veľkú firmu.

To sa ukáže. Nemienim to nijako tlačiť. Keď mi život prinesie niečo veľké, tak sa to stane. Ale práve tak je možné, že to bude séria menších investícií. Prvýkrát v profesijnom živote mám úplne voľnú ruku a chcem si to užiť. 

Lubor Žalman (47)
Vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Kariéru začal v Komerčnej banke. Ďalej pôsobil ako konzultant v poradenskej spoločnosti McKinsey & Company. Pracoval tiež pre Home Credit International. Od roku 2004 bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Raiffeisenbank. Je ženatý a má dve dcéry.

Rozhovor vyšiel v českom časopise Ekonom.  

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *