Pondelok 18. novembra. Meniny má Eugen

Bývanie tvorí až 70 % majetku slovenských domácností

Národná banka Slovenska zverejnila výsledky tretieho kola Zisťovania finančnej situácie a spotreby domácností. Hoci hovoria o stave z roku 2017, prinášajú zaujímavé zistenia. Napríklad to, aký veľký podiel majetku majú slovenské domácnosti v realitách, alebo aký podiel domácností vlastní viac ako jednu nehnuteľnosť.

Štúdia porovnáva situáciu domácnosti v niekoľkoročných intervaloch. Prvý krát sa uskutočnila v roku 2010, potom 2014 a najnovšie údaje sú z roku 2017. Za ostatné tri roky od predchádzajúceho zisťovania sa typickej slovenskej domácnosti zvýšilo čisté bohatstvo o takmer 40 percent. Celé zvýšenie však bolo spôsobené rastom cien nehnuteľností, ktoré sú hlavným aktívom slovenských domácností, či už v podobe hlavného bývania, alebo ďalších nehnuteľností.

Podiel zadlžených domácností sa nezmenil – zostal na úrovni 37 percent, no výška dlhu zadlžených rodín vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.

Bývanie tvorí 70 % majetku domácností

Drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom býva 89 percent domácností, čo je jeden z najvyšších podielov v Európe. Bývanie tvorí 70 percent z celkovej hodnoty aktív.

Podiel domácností, ktoré investovali do druhej a ďalšej nehnuteľnosti stúpol v roku 2017 na 28 percent (v roku 2014 to bolo 19 percent). Výrazný rast tohto podielu do určitej miery nahrádzal investície do finančných aktív, ktoré dlhodobo zostávajú na nízkej úrovni.

Aj zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na reálne aktíva, napríklad na autá, podnikanie či cennosti. Len v malej miere sa na raste majetku podieľali finančné aktíva.

30 % domácností má majetok nad 100 tisíc eur

Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Úvermi na bývanie sú zaťažené najmä mladšie domácnosti a domácnosti so strednými a vyššími príjmami. Keďže zvýšenie aktív týchto domácností vychádza z tvorby nového dlhu novými úvermi na bývanie, ich čisté bohatstvo je spravidla nižšie ako u ľudí, ktoré už dlh takmer alebo úplne splatili, veku 45-64 rokov, alebo dlh nikdy nemali, napríklad dôchodcov.

Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností. Až 30 percent domácností (oproti 18 percentám roku 2014) reportovalo v prieskume čisté bohatstvo nad úrovňou 100 tisíc eur. Kompaktný posun čistého bohatstva naprieč všetkými skupinami domácností dokresľuje aj nižší podiel domácností so záporným čistým bohatstvom – klesol z 2,7 na 2,4 percenta.  Mierne vzrástol aj podiel domácností s čistým bohatstvom nad 500 tisíc eur – z 0,5 na 1,8 percenta.

Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu ľudia v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.

Slovensko zostáva dlhodobo spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín. Giniho index pre príjmy domácností je na úrovni 0,4. Giniho index pre rozdelenie bohatstva je 0,54. Tento ukazovateľ môže dosahovať hodnoty od nula do jedna, pričom nula znamená absolútnu rovnomernosť rozdelenia príjmov alebo majetku a jedna absolútnu nerovnosť.

70 % finančného majetku je na bankových účtoch

Finančné aktíva domácností sú koncentrované do bankových vkladov – tvoria až 70 percent. Štruktúra finančných aktív teda zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30 percent finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty, ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.

Pri slabej skúsenosti slovenských domácností s finančnými aktívami, nízkej likvidite slovenského kapitálového trhu a rastúcich cenách nehnuteľností sa preto zdajú opodstatnené vysoké prírastky reálnych aktív.

Domácnosti sú schopné odložiť si mesačne takmer 100 eur

„Štruktúra aktív a pasív slovenských domácnosti sa javí zdravá. Viac ako 70 percent domácností je schopná sporiť. V priemere je to šesť percent disponibilných príjmov domácností, čo zodpovedá necelým sto eurám mesačne,“ uvádzajú analytici NBS.

NBS v rámci prieskumu skúma aj finančnú gramotnosť. Jej úroveň klesá. Len desať percent domácností správne zodpovedalo na štyri základné otázky o hypotékach, úrokoch a rizikách investície. Finančne gramotnejšie sú spravidla domácnosti s vyšším vzdelaním, s úverom na bývanie a s vyšším podielom finančných aktív.

O prieskume:

Zisťovanie finančnej situácie a spotreby domácností je súčasťou projektu Household Finance and Consumption Survey (HFCS), ktorý od roku 2010 v trojročnom intervale zbiera údaje o bohatstve domácností (finančných a reálnych aktívach, finančných záväzkoch), príjmoch a spotrebe.

Projekt koordinuje ECB, v súčasnosti na ňom participujú všetky krajiny eurozóny a aj niektoré krajiny mimo eurozóny (Poľsko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko, Česko). Projekt má za cieľ doplniť makroekonomické údaje o informácie na úrovni individuálnych domácností.

Výsledky Zisťovania finančnej situácie a spotreby domácností 2017 komentovali analytici Úseku meny, štatistiky a výskumu NBS: Pavel Gertler, Judita Jurašeková-Kucserová, Anna Strachotová.

Jedna odpoveď na “Bývanie tvorí až 70 % majetku slovenských domácností”

  1. Eva píše:

    Ešte nedávno tu boli štatistiky o tom, akí sú Slováci najväčší chudáci v Európe a tu je to vysvetlené. Investujeme do nehnuteľností, nie do dlhopisov Ja & Ty banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *