Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Cieľom 2. piliera nikdy nebolo dosiahnuť švajčiarske dôchodky

Penzia Peter Apolen 21.02.2017 | 00:00 0 Komentárov

„Druhý pilier nebol nikdy konštruovaný s cieľom, aby sa budúci seniori utápali v peniazoch. Jeho úlohou nikdy nebolo zabezpečiť rozprávkovo vysoké dôchodky. Cieľom bolo zaviesť do systému prvok kapitalizácie a jedinou hlavnou ambíciou bolo zabezpečiť, aby aj v budúcnosti bolo dôchodky z čoho vyplácať,“ uvádza jeden zo spoluautorov dôchodkovej reformy Michal Nalevanko z The Benchmark Research & Consultancy.

Odborníci na dôchodky hodnotili stav a históriu druhého dôchodkového piliera na konferencii Fincentrum & Forbe Investícia roka. Za najväčší súčasný problém tejto časti sociálneho systému označili zlé rozloženie úspor sporiteľov. Až 85 percent z nich je totiž uložených v garantovaných fondoch, ktoré dosahujú nízke výnosy. Garantované fondy sú nízko rizikovými investíciami určenými pre sporiteľov s krátkym časom do odchodu na dôchodok. Ich úlohou je najmä zachovať hodnotu investícií, nie dosahovať vysoké výnosy.

Nešťastné vylepšenia

Pre dlhodobých sporiteľov, ktorí majú do dôchodku ešte niekoľko desaťročí sú určené negarantované fondy, a z nich najmä tie indexové alebo akciové. „Treba sa sústrediť na všetko, čo s čo najväčším násobkom poráža infláciu. To sú v prvom rade akcie, nasledujú reality, špekulatívne dlhopisy, a končí to napríklad pri zlate,“ hovorí Roman Scherhaufer z European Investment Centre. „Ak si sporíte dlhodobo, malo by to byť výlučne v akciách. Diverzifikácia na 20–40 rokov nemá veľký zmysel,“ konštatuje.

Portfólio manažér Allianz SDSS Miroslav Kotov však namieta, že treba zohľadňovať aj psychológiu slovenských sporiteľov a teda ich rizikový profil. „Nahnať ľudí len do akciových, či indexových fondov nemá veľký zmysel, pretože sa môže stať, že pri prvom poklese z nich odídu preč a tým realizujú stratu,“ upozorňuje. Do rizikových fondov podľa neho patrí len zhruba polovica sporiteľov v druhom pilieri.

Za 12 rokov jeho fungovania politici viac krát menili pravidlá hry. Systém bol štyri krát otvorený, pričom ľavicová vláda sa vždy snažila dostať z neho čo najviac ľudí. Okrem toho sa viac krát menili aj podmienky pre investovanie peňazí. Opatrením s najhorším dopadom bolo zavedenie povinnej garancie DSS za výnosy sporiteľov, čo spôsobilo to, že práve v čase, keď boli akciové trhy na svojich minimách, sa fondy zo stratami zbavili dovtedajších akciových investícií, čo okrem straty znemožnilo ich sporiteľom dosahovať v budúcnosti výnosy.

Písal sa marec 2009, keď index S&P klesol najnižšiu hodnotu v modernej histórií. Od vtedy však vykazuje neustále rastúcu tendenciu. „Jedným neprofesionálnym rozhodnutím boli stovky tisíc sporiteľov obrané o možnosť participovať na raste finančných trhov, aký v modernej histórii nemá obdobu,“ kritizuje M. Nalevanko rozhodnutie prvej vlády Roberta Fica.

Povinné garancie

Ďalším nesprávnym rozhodnutím bolo povinné presunutie všetkých sporiteľov v roku 2013 do garantovaných fondov a podmienené preradenia sa do rizikového fondu zaslaním vyplnenej návratky poštou. Urobilo tak len minimálne percento sporiteľov. Veľká väčšina z nich sa tak ocitla v ziskových garantovaných fondoch a toto rozdelenie pretrváva do dnes.

Jedným z mála pozitívnych rozhodnutí bolo vytvorenie indexových fondov roku 2012, ktoré dosahujú dnes najvyššie výnosy a sú pritom lacné na poplatkoch za správu. „Je pravda, že druhý pilier prešiel rôznymi chorobami. Súčasný systém je však nastavený dobre,“ konštatuje si M. Kotov.

„Pred rokmi, keď sa systém pripravoval, som bol hlboko presvedčený, že sa bude odlišovať od toho prvého tým, že bude imúnny voči zásahom politikov. Že sa bude správať podľa vývoja na finančných trhoch, podľa konkurencie medzi správcovskými spoločnosťami, a ďalších trhových faktorov, ale že bude konečne izolovaný od politického vplyvu. Ako hlboko som sa mýlil,“ hovorí spoluautor dôchodkovej reformy M. Nalevanko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *