Streda 16. január. Meniny má Kristína

Čína na prerode od exportéra k spotrebnej spoločnosti

Čína sa pretvára a jej prerod je centrálne riadený. Cieľom je urobiť z exportne orientovanej ekonomiky krajinu zameranú na silnú domácu spotrebu. Predchádzajúcim lídrom sa to nedarilo, no je niekoľko dôvodov myslieť si, že súčasný prezident Xi Jinping bude mať na posilnenie domáceho trhu dostatok sily a prostriedkov. 

Doteraz bola táto transformácia ohraničená len nejakými nejasnými cieľmi a túžbami. Napríklad dvanásta päťročnica schválená v marci 2011 sľubovala rozvoj spotrebiteľsky založenej ekonomiky spočívajúcej na urbanizácií a zárodkoch sektora služieb. Napriek tomu zlyhal tento záväzok kvôli nedostatku impulzov k tomu, aby čínske rodiny premieňali svoje rastúce príjmy na spotrebu.

Strach z míňania

Naopak finančná a ekonomická neistota po zastavení štátnej podpory v roku 1990 negatívne poznačila čínske domácnosti. Strach z budúcnosti spôsobil, že domácnosti hromadili svoj vzrastajúci príjem namiesto toho, aby ho minuli na spotrebu. Ekonómovia to volajú bezpečnostné úspory. Čínski lídri to volajú frustrácia.

Reformy schválené tretím plenárnym zasadnutím ponúkajú riešenie v zmene správania ustráchaných čínskych rodín. Zvlášť dôležitý je návrh presmerovať 30 percent zisku štátom vlastnených spoločností do dnes žalostne podfinancovanej siete sociálnych služieb. Napríklad čínsky plán zdravotného poistenia sa dnes hrdí takmer plošným pokrytím obyvateľstva, no úroveň poskytovaných služieb je veľmi chatrná.

Rovnako je to s čínskym dôchodkovým systémom. Je v ňom približne polovica čínskej pracovnej sily, no dovedna tvorí podpora od lokálnej a štátnej vlády a i zo súkromného dôchodkového systému len 600 dolárov aktív na jedného pracovníka. Niet sa čo čudovať, že čínske rodiny sú tak ustráchané z budúcnosti a šetria, čo sa dá. Podobne nedostatočne je financovaná i bezpečnosť, čo len podčiarkuje takéto správanie Číňanov.

Na zmenu správania je zameraných niekoľko opatrení, ktoré schválilo ostatné plénum. Najväčšou zmenou je prehodnotenie politiky jedného dieťaťa. Vychádza z potreby zastaviť počet práceschopnej populácie. Dôležité sú reformy v systéme povoľovania zmien v pobyte, ktoré dovoľujú občanom míňať svoje úspory i v iných regiónoch.

Čínski konzumenti by mali tiež ťažiť zo zavedenia trhových sadzieb na bankových vkladoch. Táto dlho odkladaná zmena je dôležitou súčasťou modelu trhového oceňovania zdrojov. Má sa týkať pohonných hmôt, kapitálu a samozrejme národnej meny. Tieto statky boli dlhodobo oceňované štátnou administratívou. Dôležitým signálom veľkých politických zmien boli v Číne vždy rétorické frázy. Napríklad „reformy a otvorenie sa“ v závere 70. rokov, čo používal Deng Xiaoping a teraz používanie hesla „rozhodné“, ktoré naznačuje trhovo orientovaný prístup.

Všetko toto vrhá modernú stratégiu Číny do nového svetla. Počnúc Dengom plánujú a zavádzajú vedci a inžinieri – vždy technokrati, zmeny nefunkčnej centrálne plánovanej ekonomiky na investične a exportne orientovaný kolos. Dnes je úloha značne rozdielna. Je ňou transformácia produkčnej ekonomiky na rozkvitajúcu spotrebnú spoločnosť.

Priaznivé predpoklady

Nutnosť dobre viesť túto zmenu vyvoláva otázku najťažšiu zo všetkých: Je nová piata generácia čínskeho vedenia na čele s prezidentom Xi Jinpingom schopná týchto zmien? Sú tri dôvody veriť, že áno.

Prvým je to, že úloha technokratov v čínskom najvyššom vedení je na ústupe. Len zhruba 15 percent z 25 členov súčasného politbira sú inžinieri a vedci. V roku 2007 to bolo 40 percent a v roku 2002 až 72 percent. Vodcovia majú vzdelanie v práve a sociálnych vedách, čo im dáva zručnosti, ktoré môžu využiť pri budovaní spotrebnej spoločnosti.

Druhým dôvodom je to, že tretie plénum zriadilo novú hierarchicky vysoko postavenú organizáciu nazvanú Centrálna riadiaca skupina pre reformy. Táto malá skupina, ktorá bude pravdepodobne vedená Xiom, bude hrať rozhodujúcu úlohu v implementovaní reforiem, ktoré schválilo plénum. Značne to vytesní dlho dominantných technokratov z Komisie národného rozvoja a reforiem, ktorá vznikla zo starej Štátnej plánovacej komisie.

A na záver – sila Xiho je oveľa väčšia ako jeho dvoch predchodcov – Jianga Zemina a Hu Jintaoa, ktorý mali obaja len chabé výsledky. Na rozdiel od Jianga a Hua, Xia očakáva rýchlu akciu Komunistickej strany, vlády a armády a veľmi efektívnu implementácia reforiem.

Ako vždy ukáže až čas. No čínski lídri sa teraz veľmi priamo zameriavajú na zmenu noriem správania populácie. Je dôvod myslieť si, že Čína sa stane spotrebiteľsky orientovanou krajinou a je teraz pádnejší ako kedykoľvek predtým.

Autor je bývalým predsedom predstavenstva a hlavným ekonómom Morgan Stanley Asia. Pôsobí na Jacksonovom Inštitúte Yaleskej univerzity. Článok vznikol v rámci Projektu Syndicate. Preložil Peter Apolen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *