Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Čo prinesie osobný bankrot dlžníkom a čo veriteľom

Od 1. marca vstupuje do platnosti novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Má sprístupniť inštitút osobného bankrotu širším vrstvám dlžníkov a chrániť ich pred stratou strechy nad hlavou. Veritelia sa však na novinku pozerajú s obavou!

Inštitút osobného bankrotu bol do našej legislatívy včlenený v roku 2006, no cieľovú skupinu neoslovil „Nastavený režim osobného bankrotu nespĺňal svoj účel. Pre porovnanie, kým v Českej republike bolo len za rok 2015podaných viac ako 32 tisíc návrhov na riešenie osobného bankrotu, za rovnaké obdobie využilo túto možnosť na Slovensku len 391 ľudí,“ hovorí Peter Bubla, hovorca Ministerstvo spravodlivosti SR. Niet sa čo čudovať. Ak chcel dlžník podať žiadosť o osobný bankrot, musel zaplatiť poplatok 664 eur a majetok nemohol byť nižší ako 1 660 eur.

Navyše ako hovorí Alexandra Rajničová Knapíková z Akadémie konkurzného práva: „Doteraz musel dlžník prejsť konkurzom, čo trvalo najmenej jeden a pol až dva roky, a následne trojročným skúšobným obdobím. Kým teda dlžník dosiahol rozhodnutie súdu o oddlžení, prešlo spravila päť a viac rokov.“ Novela zákona by mala tieto nedostatky odstrániť.

Nová šanca pre nemajetných

Jednou z výrazných inovácií je možnosť uchádzať sa o bankrot aj pri nízkom majetku. Šanca oddlžiť sa je sprevádzaná nižšími nákladmi ako doteraz a neviaže sa na žiadny majetok. Od marca postačí zaplatiť poplatok päťsto eur, ktoré dlžníkovi v prípade finančnej tiesne bezúročne na tri roky požičia Centrum právnej pomoci. V zmysle schválenej novely bude mať dlžník možnosť zbaviť sa dlhov jednou z dvoch alternatív:

  1. Konkurzom, ktorý spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku. Tu sa zaviedla kategória nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Zvyšuje ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania. Ide o sumu, za ktorú si fyzická osoba vie zabezpečiť bývanie, teda desať tisíc eur. Alebo minimálnej cene nájmu, za ktorú si fyzická osoba vie zabezpečiť bývanie v jednoizbovom byte počas približne 40 mesiacov po tom, čo o bývanie prišla, teda 250 eur/mesiac.
  2. Splátkovým kalendárom, kedy si dlžník ponecháva všetok svoj majetok, ale súd mu určí, aby v stanovenej dobe splácal presne určenú sumu.

„Výber umožňuje dlžníkom vybrať si medzi speňažením majetku alebo ponechaním si majetku a postupným splácaním svojich dlhov. Výber z týchto možností záleží na vôli dlžníka, prípadne na reálnych okolnostiach jeho prípadu,“ vysvetľuje Barbora Ficeková, advokátka advokátska kancelária Ficek & Ficeková.

Centrum právnej pomoci dostalo monopol

Osobný bankrot bude možné realizovať jedine prostredníctvom Centier právnej pomoci. „Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci, pretože chceme zabrániť tomu, aby sa na dlžníkov napojili rôzne skupiny s ponukou, že ich budú  sprevádzať osobným bankrotom a pritom im rovno znova požičajú. Pred takýmito praktikami nás na základe skúseností varovali kolegovia z Českej republiky,“ vysvetľuje monopolizáciu celého procesu P. Bubla.

Centrum právnej pomoci poskytuje občanom pomoc v 12 kanceláriách  a v 16 konzultačných pracoviskách rozmiestnených po Slovensku. „Novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii z pohľadu centra vnímame pozitívne, nakoľko novela prináša pre fyzické osoby dostupnejšie oddlženie vďaka podstatne nižším nákladom potrebným na začatie konania o oddlžení, bez ohľadu na to, či ich dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovej spoločnosti alebo obchodnej spoločnosti,“ vysvetľuje Alexander Rakovský radca kancelárie riaditeľky Centra právnej pomoci. To odhaduje, že by v tomto roku mohlo osobný bankrot zrealizovať až desať tisíc dlžníkov.

Na to, aby sa dlžník mohol domáhať zbavenia svojich dlhov, musí spĺňať požiadavky stanovené zákonom: 

  • ide o nepodnikateľa alebo fyzickú osobu podnikateľa  
  • musí byť platobne neschopný
  • musí osvedčiť existenciu exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania
  • musí mať poctivý zámer

„Občan, ktorý má záujem o svoje oddlženie, by mal osobne navštíviť niektorú kanceláriu Centra podľa miesta trvalého bydliska, prípadne vopred telefonicky alebo e-mailom si dohodnúť termín konzultácie,“ hovorí o postupe A. Rakovský.

Bankrot nie je vymazanie dlhov!

Zefektívnenie osobného bankrotu v žiadnom prípade nemožno chápať ako odpustenie dlhov nezodpovedným občanom. Po prvé, domáhať sa zbavenia dlhov bude možné iba raz za desať rokov a určité pohľadávky bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení. Patria medzi ne napríklad:

  • výživné na dieťa,
  • zabezpečená pohľadávka (dlh zabezpečený napríklad záložným právom),
  • pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním,
  • pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
  • peňažný trest podľa Trestného konania,
  • nepeňažné pohľadávky,
  • pohľadávka z pôžičky poskytnutej Centrom právnej pomoci.

Novela teda nie je riešením pre ľahkovážnych klientov, má pomôcť dostať sa z dlhovej pasce a dať možnosť na finančný reštart. „Dlžníci by mali byť vedení k vlastnej zodpovednosti. Dôležitým faktorom tiež bude, ako budú banky pristupovať k bývalým hriešnikom. Dlžník poučený z minulých chýb by mal byť obozretnejší a produkty zvyšujúce jeho dlhovú angažovanosť obmedziť na minimum.

Žiaľ, prax často ukazuje, že dlžník, ktorý už mal problémy s platobnou disciplínou v minulosti, bude mať tendenciu svoje správanie opakovať. Prípustný je však aj scenár, kedy sa osoba s dlhom na verejnom poistení vďaka osobnému bankrotu opäť dostane v porovnaní s nebankovnými úvermi k lacnejším bankovým a dokáže tak svoje zaťaženie lepšie regulovať,“ hovorí o ďalších možnostiach pre zadlžených Miroslav Kriak, oblastný riaditeľ spoločnosti Fincentrum.

Čo na to veritelia?

Hoci Ministerstvo spravodlivosti SR tvrdí, že nový mechanizmus oddlženia nijako neznižuje uspokojenie oprávnených nárokov veriteľov, A. Knapíková upozorňuje: „Keďže odpadá podmienka minimálnej hodnoty majetku dlžníka pre vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, vo vzťahu k veriteľom sa častejšie môže stať, že ich pohľadávky v rámci procesu nebudú uspokojené vôbec, alebo len v minimálnej miere. Oddlženie sa totiž sprístupní aj dlžníkom, ktorí nemajú žiaden alebo skoro žiaden majetok.“

Na možný negatívny dopad na veriteľov upozorňuje aj Stanislava Kolesárová zo Slovenskej komory exekútorov: „Ak sa posilní postavenie dlžníkov, postavenie veriteľov sa oslabí. Dlhodobé posilňovanie a zvyšovanie ochrany dlžníkov nie je systémovým riešením. Veritelia sa tak stávajú slabšou stranou sporu. Treba uviesť, ak je terajšia vymožiteľnosť pohľadávok približne 25 percent, môže to znamenať jej ďalšie zníženie, a to je skutočnosť, ktorú okrem iného vytkla Slovensku aj Európska komisia.“

Účinnejšiu, i keď dlhodobejšiu cestou, S. Kolesárová vidí skôr v zvyšovaní ekonomickej gramotnosti obyvateľov. Martin Gajdoš, zástupca výkonnej riaditeľky Slovenskej bankovej asociácie hovorí: „V oblasti osobného bankrotu, tak ako je upravený v súčasnosti, vidíme možnosť jeho zneužívania predovšetkým fyzickými osobami – podnikateľmi, pričom bremeno dokazovania takéhoto zneužívania je presúvané na veriteľov.“

Pri všetkých možných rizikách novela zaviedla ochranu aj pre samotných veriteľov. B. Ficeková upozorňuej: „V ustanovení § 166 f zákona pribudla možnosť podať návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka definovaný v § 166 g zákona. Tento nový inštitút by mal chrániť veriteľov pred osobami, ktoré chcú oddlženie zneužiť.“

Pravdou však je, že toto už bude v kompetencii a na ustrážení samotných veriteľov. Preto je dnes je ešte predčasné hodnotiť komplexné dopady novely. Veľa bude záležať od toho, ako budú občania finančne gramotní, aby sa v budúcnosti vyhli ďalším dlhom. „Jedna vec je ukončiť oddlženie občana a druhá vec je hospodáriť tak, aby sa v budúcnosti človek neocitol opätovne v dlhoch, kedy by už nemohol využiť oddlženie,“ uzatvára Ficeková.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *