Utorok 25. septembra. Meniny má Vladislav

Čo prinesie takzvaná jamajská koalícia?

Prekvapením nemeckých parlamentných volieb bol veľmi slabý výsledok pre doterajšie vládne strany CDU/CSU a SPD a naopak dobrý výsledok pre malé strany, teda aj pre extrémistov. Nemecku sa pritom rekordne darí. Nezamestnanosť je nízka a krajina je vôbec najväčším exportérom na svete. Analytici teraz s napätím očakávajú, aké si teraz rodiaca, tzv. jamajská, koalícia dohodne ciele a rozdelí úlohy.

Parlamentné voľby v Nemecku priniesli do istej miery očakávaný výsledok. Kresťanskí demokrati Angely Merkelovej (CDU/CSU = Union) vyhrali s celkovým množstvom hlasov 32,9 percenta, čo však predstavuje najslabší výsledok strany od roku 1949. Na druhom mieste, s výrazným prepadom hlasov na 20,5 percenta, skončila Sociálno-demokratická strana (SPD) pod vedením Martina Schulza. Pre SPD je to najhorší výsledok od druhej svetovej vojny.

Najväčšie prekvapenie sa však konalo na treťom mieste, kde sa po prvý raz umiestnila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 12,6 percenta hlasov. Za ňou nasleduje niekoľko menších strán, vrátane liberálov (FDP) s 10,7 percenta, krajnej ľavice Die Linke (9,2 %) a Strany zelených (8,9 %).

Formovanie novej vlády

Voľby ukázali, že Nemecko je rozdelené, ako už dávno nebolo. Rázny nárast popularity AfD je protestným hlasom voličov, ktorí sú nespokojní s doterajšou politikou či už CDU/CSU alebo SPD. Novú nemeckú vládu tak čaká náročná úloha pokúsiť sa krajinu spojiť.

Zostavenie vlády sa môže ukázať ako pomerne problematické. Pokračovanie tzv. veľkej koalície CDU/CSU s SPD je už v podstate vylúčené, keďže Schulz hneď v povolebnej debate povedal, že SPD pôjde do opozície. S AfD nikto vyjednávať nechce a teda ako pravdepodobní partneri CDU/CSU sa ukazujú FDP a Zelení. Táto potenciálna koalícia, ktorá by mala 393 kresiel v parlamente, má už aj prezývku tzv. jamajská koalícia pre farby jej jednotlivých strán.

Rokovania ale nemusia byť práve najľahšie, keďže pre Zelených môže byť problematická pozícia FDP v otázkach životného prostredia a problémom môže byť tiež menej entuziazmu FDP k navrhovaným zmenám v eurozóne, na ktorých sa zhodujú francúzsky prezident Macron a Angela Merkelová.

Celkovo sa však očakáva vytvorenie koalície na čele s CDU/CSU takže výrazná zmena politiky v Nemecku je nepravdepodobná. Z pohľadu ekonomiky je to pre trhy celkovo dobrá správa a to aj pre Slovensko, ktoré je silne naviazané na nemeckú ekonomiku. Čiastočná neistota ohľadom finálnej podoby koalície však nateraz ostáva.

Ako reagujú trhy

Nemecké voľby síce vyhrala strana A. Merkelovej, ale tvorba koalície nebude priamočiara. Preto euro v reakcii na túto miernu neistotu oslabilo a momentálne sa oproti americkému doláru nachádza na úrovni 1,19 (USD/EUR). Stále je však silnejšie ako pred letom. Celkovo je za slabým dolárom viacero faktorov – zmiešané dáta z americkej ekonomiky. USA dosahujú relatívne dobrý hospodársky rast a nízku mieru nezamestnanosti, ale vlažnejšiu inflácia. Ďalšími faktormi tlačiacimi na dolár sú: geopolitická situácia a domáca politika v USA.

Lepšie vyhliadky eurozóny, aj keď inflácia je ešte vzdialená od cieľa ECB, taktiež výrazne prispievajú k silnejšiemu euru. Trhy očakávajú oznámenie ku ďalšiemu fungovaniu QE v eurozóne už v októbri. V septembri ECB ešte ponechala sadzby nezmenené a neprišlo ani k úprave kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Nové, septembrové, makroekonomické projekcie ECB rátajú oproti júnu s mierne nižšou infláciou v rokoch 2018 (o 0,1pb nadol na 1,2 %) a 2019 ( o 0,1pb nadol na 1,5 %).

Hlavným dôvodom je silnejšie euro, ktoré zlacňuje dovozy. Odhad tohtoročnej inflácie ostal nezmenený: 1,5 percenta. Výhľad rastu eurozóny sa zlepšil Inflácia – hlavne jadrová – však i v Europe zostáva nepresvedčivá. Prezident ECB Mario Draghi zatiaľ presné informácie k ďalšej úprave QE neoznámil. ECB tak už otvorila diskusiu ohľadom QE, avšak nepreberali sa žiadne konkrétne preferencie menovej politiky. Rada guvernérov poverila technickú komisiu, aby sa otázkou nastavenia a budúcnosti QE zaoberala a keď bude ECB pripravená, oznámi relevantné zmeny.

ECB kryje chrbát

M. Draghi predpokladá, že v októbri by ECB mohla oznámiť ďalšie kroky ohľadom QE. Je možné, že ku zmenšeniu množstva mesačných nákupov aktív by mohlo prísť od januára 2018 – presný spôsob však naďalej ostáva nejasný. Z pohľadu inflácie totiž stále chýba presvedčivý trend smerom nahor v jadrovej inflácii. Vyššia inflácia je dnes dosiahnutá len so značnou podporou uvoľnenej politiky ECB.

ECB preto pokračuje vo výrazných objemoch QE a ponecháva menovú politiku uvoľnenú. Kľúčový úrok ECB sa nebude zvyšovať skôr ako v roku 2018, a pravdepodobne po dobu trvania QE ostane nezmenený. Postupný návrat inflácie na scénu, ako aj o niečo viac jastrabí pohľad ECB do budúcnosti, by však mohli viesť k skorším úvahám o raste sadzieb.

Výnosy 10-ročných nemeckých dlhopisov klesli a teraz sa nachádzajú na úrovni 0,40 percenta. Očakáva sa však ich nárast, najmä pod vplyvom návratu inflácie, ako aj optimistickejším pohľadom, najmä keď sa trhy pripravujú na oznámenie taperingu QE už v októbri.

„Som optimistom pri pohľade na európske akcie. No pri nemeckých dlhopisoch (Bundoch) si myslím, že sú dnes mierne nadhodnotené. Zaujímam teda pre nich short pozíciu,“ hovorí portfólio manažér spoločnosti Fidelity Nick Peters.

Výraznejší rast je však limitovaný stále prebiehajúcim QE. Smerom nadol zas ťahá nemecké Bundy ich pozícia bezpečného prístavu, čo v stave geopolitických turbulencií hrá relatívne veľkú váhu. Výnosy na slovenských 10-ročných štátnych dlhopisoch nasledovali pohyb tým nemeckých. Momentálne sú na úrovni 0,80 percenta.

Autorka je analytička Slovenskej sporiteľne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *