Pondelok 24. júna. Meniny má Ján

Čo sa Američanom nepáči na čínskej ekonomike?

Čína

V obchodnej vojne USA s Čínou sa čoskoro očakáva prímerie. Obe strany rokujú o riešení a vyzerá to nádejne. Pozrime sa však na to, s kým Američania a najmä ich prezident vlastne bojujú. Čo im na Číne vadí?

Od začiatku 60. rokov, kedy čínske HDP tvorilo sotva päť percent globálneho výkonu ekonomiky, urobili Číňania veľký pokrok. Základom boli reformy z 80. rokov a prechod na „socialistickú trhovú ekonomiku“, teda regulovaný kapitalizmus. Ten, podporený učením sa od vyspelých štátov, vytiahol stámilióny ľudí z chudoby. Do trhového prostredia však naďalej zasahuje štát aj prostredníctvom štátnych firiem, ktoré sa potom často stávajú hnacím motorom odvetvia.

„Inšpirácia“ západným know-how

Dnes tvorí čínska ekonomika približne jednu pätinu tej globálnej a naďalej rastie. Kľúčom k doterajšiemu úspechu je predovšetkým kopírovanie modelov, teórií a všetkého čo sa dá z celého sveta. U technológií to fungovalo nasledovne. Čína dovolila vstup zahraničnej firmy na svoj trh. Podmienkou bolo „zdieľanie“ know-how s domácim subjektom. Ten následne vďaka tomu mohol prísť s vlastnou technologickou interpretáciou vo forme ešte dokonalejšieho, a najmä lacnejšieho produktu.

To samozrejme vadí pôvodným, najmä americkým výrobcom, ktorí v presvedčení americkej hegemónie nepredpokladali, že si Čína niečo také dovolí. Podpora Američanov v prospech prezidenta, aby sa vysporiadal s Čínou preto nie je vôbec malá.

Značná časť ekonomického úspechu Číny je ešte stále založená na tom, byť továrňou pre zvyšok sveta. Jej stratégia je síce stále často naviazaná na kopírovanie, avšak presunula sa k výrobkom s vyššou pridanou hodnotou. Dnes tak už nevyrába  topánky a tričká pre zahraničné reťazce, ale hlavne vlastnú vyspelú elektroniku.

USA by si logicky želali, aby Čína zostala len pri jednoduchších lacných výrobkov, no na to už je neskoro. Spojené štáty pociťujú, že im Čína príliš vyrástla, a to často na ich vlastných technológiách. Ak niekto obhospodaruje prakticky celý výrobný reťazec vyspelej elektroniky, je jasné, že mu čoskoro napadne, prečo by ju nemohol predávať sám.

Ľudské práva na vedlajšej kolaji

Na impozantných čínskych výsledkoch sa bezpochyby podpísalo aj to, že sa vláda zmierila sa s vysokou príjmovou nerovnosťou, či potláčaním ľudských práv. Vo vzťahu k „robotníckej triede“ sa tak dá hovoriť o jednej z najviac kapitalistických krajín sveta. Rozhodne bude niečo pravdivého na úvahe, že riešením, ako zabrzdiť ekonomický rozmach Číny by bolo vyviezť tam európsky sociálny systém.

Za normálnych okolností by sa tamojší zamestnanci dokázali určite viac zomknúť a vydobyť si vyššie práva. No skúste to v krajine, kde je termín ľudské práva možné vysvetľovať skôr v kontexte povinnosti počúvať stranu a jej vodcu.

Spôsob riadenia štátu a rozhodovací mechanizmus v Číne tak rýchlemu ekonomickému rozmachu Číny dozaista pomohol. No za cenu nemalých rizík. Výsledkom administratívneho systému riadenia môže byť totiž aj zlé rozhodnutie. Ak by boli zmeny robené postupné a rozhodovací proces podliehal slobodnej kritike, nebola by síce cesta k úspechu taká rýchla, avšak pri zlom smere by sa ľahšie volila náprava. Ak je naopak rozhodnutie nariadené zvrchu bez prípustnosti kritiky, býva je realizácia rýchlejšia. No to je pozitívne len v prípade, že vodca a strana trafia ten správny smer.

Mesto elektromobilov zo dňa na deň

Jedným z príkladov Čínou nalinkovaných projektov je aj rozsiahla podpora elektromobility. Ekonomická sila Číny je dnes na takej úrovni, že môže kedykoľvek zmeniť niektoré z miest takmer zo dňa na deň. Metropolu Šen-čen tak vláda premenila v mesto plné elektromobilov, či už ide o taxíky, súkromné ​​vozidlá či autobusy.

Rozvoju elektromobility to určite pomohlo. Aj tento projekt má totiž podiel na vytvorení najväčšieho trhu s elektromobilmi na svete. Podpora odvetvia totiž pritiahla do Číny veľké množstvo kapitálu zo západu, aj vďaka ktorému sa čínska spoločnosť CATL stala najväčším výrobcom batérií na svete. Dodáva dnes napríklad pre BMW či Daimler.

To je však v čase, keď technológia uchovávania elektrickej energie ešte nie je na takej úrovni, aby elektromobily mohli masovo fungovať, celkom rizikový podnik. A navyše v krajine, kde väčšina elektrickej energie stále pochádza z fosílnych palív, to nedáva ani ekologicky veľmi zmysel. Zrejme preto ide len o snahu opäť „kopírovať“ svetový trend, resp. vsadiť na budúcnosť, čo keby to náhodou vyšlo, hoci Čína by určite našla aj iné projekty, kam by mohla „zbytočné“ desiatky miliárd dolárov investovať.

Posledná šanca

Čína by podľa dostupných projekcií mala ďalej ekonomicky silnieť a USA preto možno cítia jednu z posledných šancí, kedy krajinu tigra môžu pribrzdiť. USA majú k obchodnej vojne dobrý dôvod a nie je prečo sa domnievať, že by v tom nemal americký prezident širokú podporu verejnosti.

Navyše je možné pochybovať, že by Čína dokázala dodržať, čo prisľúbi. Reálne kroky v ochrane duševného vlastníctva urobí krajina až vtedy, keď bude musieť chrániť svoje vlastné patenty.

Analytický tím Fincentra

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *