Nedeľa 31. mája. Meniny má Petronela, Petrana

Čo sa môžeme naučiť od tohtoročných nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu?

Nobelovu cenu za ekonómiu tento rok získala trojica ekonómov Abhijit Banerjee, Esther Dufle a Michael Kremer, ktorí sa zaoberajú výskumom a ekonomicko-sociálnymi experimentami v oblasti boja proti chudobe vo svete.

Pokusy na ľuďoch

Táto trojica sa tak zaradila do prestížnej skupiny ekonómov, laureátov ceny z predchádzajúcich rokov – k menám ako Samuelson, Friedman, Markowitz alebo Kahneman. Prínos najnovšej trojice k svetovej ekonómii však nespočíva v tom, že by spolu v študovni vymysleli novú ekonomickú teóriu alebo matematickú rovnicu. Je to práve naopak.

Títo ekonómovia sa zamerali na terénne experimenty, či dokonca pokusy na ľuďoch, s cieľom zistiť, ktorá metóda boja s chudobou prináša najlepšie výsledky. Čo motivuje obyvateľov najchudobnejších oblastí sveta k vakcinácii detí, obstaraniu si sietí proti moskytom alebo bežnému vzdelávaniu? Ako ekonomická teória pôsobí v praxi? A je vlastne podpora chudobných krajín tými bohatými prostredníctvom hospodárskej pomoci efektívna a funkčná? Na tieto otázky sa ekonóm M. Kremer a následne dvojica A. Banerjee a E. Dufle zamerali v Keni, subsaharskej Afrike, Indii a iných krajinách rozvojového sveta.

Ocenenie nebolo udelené ani tak za konkrétne výsledky experimentov, ako skôr za vlastný prístup k riešeniu. Je ním rozdelenie tak obrovskej a neuchopiteľnej témy, akou je svetová chudoba, na čiastkové problémy a experimentálne overenie metód, ako s konkrétnym problémom bojovať. Toto ocenenie môže byť pre nás dôvodom, aby sme sa nad touto témou na chvíľu zamysleli a aktualizovali si svoje doterajšie vedomosti o svete očami pragmatického investora.

Chudoba sa vytráca

Svetová chudoba je niečo ako ohrozený a vymierajúci druh. Za posledných niekoľko dekád poskočil svet o obrovský kus vpred. A to tak rýchlo, že si to väčšina z nás ani nestihla všimnúť. Ešte v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia platilo rozdelenie sveta na malú bohatú časť a veľkú chudobnú časť.

Päťdesiat percent svetovej populácie žilo dokonca v chudobe extrémnej, ktorú môžeme definovať príjmom pod dva doláre na deň. Priemerná celosvetová dĺžka života bola vtedy 53 rokov a jedna žena mala v priemere až päť detí.

Tento svet zmizol a podstatná časť svetovej populácie sa z extrémnej chudoby dokázala vymaniť. Dnes o nej môžeme hovoriť iba u posledných deviatich percent populácie, prevažne obyvateľov krajín rovníkovej Afriky. Celosvetová priemerná dĺžka života vzrástla na súčasných 72 rokov a priemer detí na ženu klesol pod hodnotu 2,5.

Kľúčom je kontrola pôrodnosti

Pokles miery pôrodnosti je mimochodom aj odpoveďou na hrozbu preľudnenia planéty a z toho vyplývajúcich globálnych konfliktov. Áno, svetová populácia ešte niekoľko desaťročí porastie, ale tempo rastu sa už teraz spomaľuje a podľa odhadov demografov z OSN sa zastaví na číslovke 11 miliárd. To je o zhruba 40 percent viac ako dnes. Mimochodom o 40 percent vzrástla k dnešnému dňu svetová populácia od osemdesiatych rokov minulého storočia. Teda počas života veľkej väčšiny z nás.

To však ešte neznamená, že je všetkým svetovým problémom koniec. Ani zďaleka. Nie všade už žijú ľudia v demokracii. Ľudstvo sa musí vysporiadať s ekologickými otázkami a nedostatkom prírodných zdrojov. Vyspelé ekonomiky trpia vysokým zadlžením a pomalým ekonomickým rastom. Údaje len naznačujú rastúci a pozitívny prebiehajúci trend zvyšovania životnej a ekonomickej úrovne svetovej populácie.

Čína zatienila ostatných šampiónov

Všetci poznáme príbeh rastu ekonomiky a životnej úrovne v Číne. Zabudli sme si však nevšimnúť, že tých príbehov skokového ekonomického rastu je dramaticky viac. Pozitívne na rastúcej životnej úrovni je to, že hneď sako sa daná spoločnosť vymaní z tej najväčšej chudoby, jej ďalší rast je exponenciálny.

Kto si dnes ešte spomenie na hladomor, ktorý na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zabil desiatky miliónov Číňanov? Tá rovnaká krajina dnes udáva tempo rastu trhu s elektromobilmi. Inými slovami, od otvoreného ohňa k plynovému variču je oveľa dlhšia cesta ako od plynového variča k iPadu.

Vznikajú nové trhy

Na tom sa dá prirodzene aj zarábať. Zoberme si zdravotníctvo a farmáciu, kde sa poskytovateľom každým rokom objavujú desiatky miliónov nových zákazníkov schopných platiť za lieky a zdravotnú starostlivosť. To isté platí aj o spotrebiteľskom či bankovom sektore. Nie je to samozrejme žiadny zaručený a už vôbec nie bezrizikový investičný príbeh. Je to však zaručene príbeh s výrazným a dlhodobým potenciálom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *