Pondelok 18. novembra. Meniny má Eugen

Čo sa môžeme naučiť od tohtoročných nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu?

Nobelovu cenu za ekonómiu tento rok získala trojica ekonómov Abhijit Banerjee, Esther Dufle a Michael Kremer, ktorí sa zaoberajú výskumom a ekonomicko-sociálnymi experimentami v oblasti boja proti chudobe vo svete.

Pokusy na ľuďoch

Táto trojica sa tak zaradila do prestížnej skupiny ekonómov, laureátov ceny z predchádzajúcich rokov – k menám ako Samuelson, Friedman, Markowitz alebo Kahneman. Prínos najnovšej trojice k svetovej ekonómii však nespočíva v tom, že by spolu v študovni vymysleli novú ekonomickú teóriu alebo matematickú rovnicu. Je to práve naopak.

Títo ekonómovia sa zamerali na terénne experimenty, či dokonca pokusy na ľuďoch, s cieľom zistiť, ktorá metóda boja s chudobou prináša najlepšie výsledky. Čo motivuje obyvateľov najchudobnejších oblastí sveta k vakcinácii detí, obstaraniu si sietí proti moskytom alebo bežnému vzdelávaniu? Ako ekonomická teória pôsobí v praxi? A je vlastne podpora chudobných krajín tými bohatými prostredníctvom hospodárskej pomoci efektívna a funkčná? Na tieto otázky sa ekonóm M. Kremer a následne dvojica A. Banerjee a E. Dufle zamerali v Keni, subsaharskej Afrike, Indii a iných krajinách rozvojového sveta.

Ocenenie nebolo udelené ani tak za konkrétne výsledky experimentov, ako skôr za vlastný prístup k riešeniu. Je ním rozdelenie tak obrovskej a neuchopiteľnej témy, akou je svetová chudoba, na čiastkové problémy a experimentálne overenie metód, ako s konkrétnym problémom bojovať. Toto ocenenie môže byť pre nás dôvodom, aby sme sa nad touto témou na chvíľu zamysleli a aktualizovali si svoje doterajšie vedomosti o svete očami pragmatického investora.

Chudoba sa vytráca

Svetová chudoba je niečo ako ohrozený a vymierajúci druh. Za posledných niekoľko dekád poskočil svet o obrovský kus vpred. A to tak rýchlo, že si to väčšina z nás ani nestihla všimnúť. Ešte v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia platilo rozdelenie sveta na malú bohatú časť a veľkú chudobnú časť.

Päťdesiat percent svetovej populácie žilo dokonca v chudobe extrémnej, ktorú môžeme definovať príjmom pod dva doláre na deň. Priemerná celosvetová dĺžka života bola vtedy 53 rokov a jedna žena mala v priemere až päť detí.

Tento svet zmizol a podstatná časť svetovej populácie sa z extrémnej chudoby dokázala vymaniť. Dnes o nej môžeme hovoriť iba u posledných deviatich percent populácie, prevažne obyvateľov krajín rovníkovej Afriky. Celosvetová priemerná dĺžka života vzrástla na súčasných 72 rokov a priemer detí na ženu klesol pod hodnotu 2,5.

Kľúčom je kontrola pôrodnosti

Pokles miery pôrodnosti je mimochodom aj odpoveďou na hrozbu preľudnenia planéty a z toho vyplývajúcich globálnych konfliktov. Áno, svetová populácia ešte niekoľko desaťročí porastie, ale tempo rastu sa už teraz spomaľuje a podľa odhadov demografov z OSN sa zastaví na číslovke 11 miliárd. To je o zhruba 40 percent viac ako dnes. Mimochodom o 40 percent vzrástla k dnešnému dňu svetová populácia od osemdesiatych rokov minulého storočia. Teda počas života veľkej väčšiny z nás.

To však ešte neznamená, že je všetkým svetovým problémom koniec. Ani zďaleka. Nie všade už žijú ľudia v demokracii. Ľudstvo sa musí vysporiadať s ekologickými otázkami a nedostatkom prírodných zdrojov. Vyspelé ekonomiky trpia vysokým zadlžením a pomalým ekonomickým rastom. Údaje len naznačujú rastúci a pozitívny prebiehajúci trend zvyšovania životnej a ekonomickej úrovne svetovej populácie.

Čína zatienila ostatných šampiónov

Všetci poznáme príbeh rastu ekonomiky a životnej úrovne v Číne. Zabudli sme si však nevšimnúť, že tých príbehov skokového ekonomického rastu je dramaticky viac. Pozitívne na rastúcej životnej úrovni je to, že hneď sako sa daná spoločnosť vymaní z tej najväčšej chudoby, jej ďalší rast je exponenciálny.

Kto si dnes ešte spomenie na hladomor, ktorý na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zabil desiatky miliónov Číňanov? Tá rovnaká krajina dnes udáva tempo rastu trhu s elektromobilmi. Inými slovami, od otvoreného ohňa k plynovému variču je oveľa dlhšia cesta ako od plynového variča k iPadu.

Vznikajú nové trhy

Na tom sa dá prirodzene aj zarábať. Zoberme si zdravotníctvo a farmáciu, kde sa poskytovateľom každým rokom objavujú desiatky miliónov nových zákazníkov schopných platiť za lieky a zdravotnú starostlivosť. To isté platí aj o spotrebiteľskom či bankovom sektore. Nie je to samozrejme žiadny zaručený a už vôbec nie bezrizikový investičný príbeh. Je to však zaručene príbeh s výrazným a dlhodobým potenciálom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *