Pondelok 01. júna. Meniny má Žaneta

Čo stálo Slovensko dobré zvládnutie pandémie?

Výhra v boji s pandémiou si vyžiadala krutú ekonomickú daň. Ekonomika Slovenska zaznamenala v prvom štvrťroku takmer najväčší pokles HDP v eurozóne.

Pandémia COVID-19, ktorá na Slovensku a vo väčšine Európy naplno prepukla v marci, podľa očakávaní výrazne okresala ekonomickú aktivitu. Sľubný začiatok roka, kedy čísla priemyslu, či maloobchodných tržieb na Slovensku pozitívne prekvapovali, pandémia úplne vymazala.

Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR sa výkon slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka v porovnaní so záverom minulého roka prepadol až o 5,4 percenta (sezónne očistené). V medziročnom porovnaní to znamená, že výkon slovenskej ekonomiky meraný HDP v stálych cenách sa znížil o 3,9 percenta (resp. o 4,1% po sezónnom očistení).

Ekonomická daň za nízky počet nakazených

Prepad slovenskej ekonomiky bol o niečo silnejší ako priemerný pokles ekonomík EÚ (o 2,6%), či eurozóny (o 3,2%). Potvrdzuje sa tak, že malé a extrémne otvorené ekonomiky zvyknú vykazovať väčšiu volatilitu rastu. Na mieru poklesu však vplývala nielen veľkosť a otvorenosť ekonomiky, ale aj to, ako rýchlo jednotlivé krajiny prijímali preventívne opatrenia, resp. aký ťažký priebeh malo šírenie pandémie.

Najvýraznejší pokles zaznamenali krajiny s ťažším priebehom pandémie (Taliansko, Francúzsko, Španielsko, ale aj Belgicko – o -3% až -5% medziročne). Významné poklesy však zaznamenali aj viaceré krajiny, kde mal priebeh pandémie oveľa miernejší priebeh. Tie ale pomerne rýchlo reagovali prijímaním preventívnych opatrení (Slovensko, Česko, či čiastočne Nemecko a Rakúsko s poklesom o -2% až -4%).

Nie všetky krajiny však už v prvom štvrťroku zaznamenali medziročný prepad HDP. Viaceré v minulých kvartáloch silne rastúce krajiny regiónu strednej a východnej Európy, vrátane susedného Maďarska a Poľska, si udržali pozitívny medziročný rast, rumunská a bulharská ekonomika dokonca mierne rástli aj v medzikvartálnom porovnaní.

Okrem iných dôvodov podporilo ekonomický rast v týchto krajinách aj neskoršie zavádzanie prísnych preventívnych opatrení, podobne aj vo Švédsku. Dá sa však očakávať, že druhý štvrťrok prinesie výrazný prepad aj tu. Krajiny, ktoré pristúpili k preventívnym opatreniam a podarilo sa im sploštiť krivku pandémie, by pritom mohli mať potenciál skoršieho zotavenia ekonomiky.

Najviac postihnuté boli služby a exportné odvetvia

Presnú štruktúru rastu ekonomiky v prvom štvrťroku zverejní štatistický úrad spolu so spresnenými údajmi rastu ekonomiky až v úvode júna. Štatistici zároveň upozornili, že revízia by mohla byť tentoraz i významnejšia ako zvyčajne, keďže v dôsledku pandémiou obmedzených štatistických zdrojov je rýchly odhad viac závislý od rôznych dopočtov.

Tentoraz však štatistický úrad predsa len prezradil, hoci bez číselného vyjadrenia, aj niečo viac o štruktúre poklesu ekonomiky v úvode roka. Tak ako už naznačovali aj mesačné údaje, štatistický úrad poukazuje na to, že pokles ekonomickej aktivity bol viditeľný najmä v kľúčových odvetviach slovenského priemyslu, na čele s automobilovým priemyslom.

Pridaná hodnota však klesala aj vo viacerých odvetviach služieb. Mesačné čísla tržieb vo vybraných odvetviach služieb pritom naznačujú, že tržby sa v marci prepadli najmä v turizme, avšak dvojciferný pokles vykázali aj viaceré administratívne a podporené služby.

Naopak, pokles tržieb v doprave a skladovaní bol nateraz miernejší a udržal sa v jednocifernom pásme. Pokles domáceho priemyslu, ktorý je prevažne exportne orientovaný, súvisel pravdepodobne skôr s výrazným znížením zahraničného dopyt v dôsledku šírenia pandémia v marci ako s domácimi obmedzeniami, ktoré mali spomaliť šírenie pandémie COVID-19.

Spotreba domácností sa prepadla

Popri výraznom vplyve zahraničného dopytu prispel k poklesu ekonomiky aj slabší domáci dopyt. Tržby maloobchodu naznačujú, že spotreba domácnosti sa (najmä v nepotravinovom segmente a pôžitkoch) výraznejšie prepadla, avšak pokles mohol byť (i vďaka silnému predzásobeniu a dopytu po potravinách) miernejší ako sme pôvodne očakávali.

Pandémia zabrzdila aj investičné plány viacerých podnikov a na rozdiel od predchádzajúcich štvrťrokov, kedy investície prevažne rástli, sa investičná aktivita znížila. Na druhej strane, pokles domáceho dopytu čiastočne zmierňovali rastúce výdavky verejnej správy, v dôsledku vyšších nákladov súvisiacich so šírením pandémie COVID-19 a z tohto dôvodu prijatých opatrení.

A hoci to štatistický úrad explicitne nezmieňuje, na základe čísel zahraničného obchodu očakávame, že zmierňovať pokles domáceho dopytu a celkových investícií mohli aj vyššie zásoby v niektorých sektoroch, či už materiálu, alebo nevyvezeného tovaru. Na druhej strane výraznejšie pravdepodobne klesol objem zásob v podobe nedokončenej výroby.

Trh práce reaguje s oneskorením

Podľa očakávaní, pokles zamestnanosti plne nereflektoval pokles ekonomickej aktivity. Reaguje totiž s oneskorením a pri recesii typu „V“ spolu s aplikáciou rôznych foriem „kurzarbiet“ je takisto potenciál krátkodobý výkyv ekonomického výkonu vyhladzovať.

Keďže pokles zamestnancov nekopíroval prepad ekonomickej aktivity produktivita práce sa dočasne citeľne prepadla (nominálne o 0,5%, reálne o 3,5%). Predpokladáme však, že tento prepad bude len krátkodobý a vo fáze zotavovania ekonomického rastu budeme môcť pozorovať aj korekciu prepadu produktivity práce, pričom časť firiem by mohla krízu, respektíve reštart ekonomiky, využiť aj na zvýšenie efektívnosti a produktivity.

Optimistický scenár ráta s celoročným poklesom HDP o 12,5 %

Napriek postupnému odznievaniu pandémie a uvoľňovaniu prísnych opatrení v druhom štvrťroku ešte zásadnejšie oživenie ekonomickej aktivity neočakávame, ak tak až v jeho samom závere, na konci júna. Na rozdiel od prvého štvrťroka tak pandémia nezasiahne len jeden mesiac, ale v podstate celý štvrťrok. Pokles HDP by sa preto mal ešte viac prehĺbiť a atakovať historické rekordy výrazne v pásme dvojciferného medziročného poklesu. Náš odhad je, že medziročný pokles HDP by sa v druhom štvrťroku mohol na Slovensku pohybovať až okolo úrovne 20 percent.

Ďalší vývoj bude závislý najmä od vývoja pandémie. V optimistickom scenári, ktorý predpokladá postupné odznenie pandémie v priebehu druhého štvrťroku a následne zotavovanie dôvery v ekonomike i spotrebného a následne čiastočne i investičného dopytu v Európe v nasledujúcich štvrťrokoch, a teda bez nástupu významnejšej druhej vlny pandémie, predpokladáme, že ekonomická aktivita by sa mohla pomerne rýchlo obnovovať.

Ani v tomto prípade sa však slovenskej ekonomike v tomto roku pravdepodobne nepodarí vyhnúť dvojcifernému poklesu. Náš odhad poklesu je mínu 12,5 percenta a straty sa jej plne podarí vymazať najskôr až v samom závere budúceho roka, kedy by sa ekonomická aktivita už mohla priblížiť úrovniam spred COVID-19 krízy.

Čo keď príde druhá vlna?

Riziká tohto scenára sú však významné. Napríklad dlhšie odznievanie pandémie i zotavenie dôvery v ekonomike, čo by viedlo k scenáru recesie typu „U“ a obnovovaniu ekonomickej aktivity až na prelome rokov. V takom prípade by sa pokles ekonomiky tento rok mohol pohybovať na úrovni okolo 18 percent a úroveň spred krízy by ekonomika dosiahla neskôr, až v priebehu roka 2022, skôr až v jeho druhej polovici.

Vylúčený nie je ani scenár opätovného návratu pandémie (druhej vlny), v závislosti od jej časovania by sme potom pozorovali opätovné zníženie ekonomickej aktivity a oddialenie zotavenia, pričom obnova dôvery v ekonomiku, a teda aj návrat ekonomického rastu, by v tomto prípade mohli byť výrazne pomalšie, najmä v prípade opakovane sa vracajúcej pandémie.

Na zotavenie po pandémii môže mať vplyv aj to, či bude odznievanie prebiehať podobným tempom a v rovnakom čase naprieč európskymi krajinami, alebo budeme vidieť naprieč Európu heterogénny vývoj. V prípade nerovnomerného zotavovania by obnove ekonomiky v krajinách s lepším vývojom nemusel brániť len nestabilný dopyt, ale aj prípadné problémy na ponukovej strane cez narušené dodávateľské reťazce.

Autor je analytik UniCredit Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *