Nedeľa 15. septembra. Meniny má Jolana

D. Trump zaviedol nové clá. Stojíme na prahu obchodnej vojny?

clá

Obavy z dopadu amerických ciel na dovoz z Číny včera ochromili finančné trhy. Dow Jones klesol o takmer tri percentá, čo je piaty najväčší denný prepad v histórii indexu. Čína sa nechala počuť, že prijme odvetné opatrenia, čo by znamenalo rozpútanie obchodnej vojny. Stojíme na prahu novej éry medzinárodného obchodu?

Americká administratíva zaviedla včera clá na čínsky tovar v odhadovanej hodnote 60 miliárd dolárov. V tejto fáze by mali týkať len tovarov s vyššou pridanou hodnotou. Donald Trump však uviedol, že ide len o prvé zo série chystaných opatrení.

Včerajšia reštrikcia ešte viac povzbudila strach z ochladenia globálneho obchodu, ktorý vyvolali už clá na dovoz ocele a hliníka uvalené 8. marca. Ich výška predstavuje 25 percent v prípade ocele a desať percent u hliníku.

Ochrana pred „agresiou“

Vzájomná obchodná bilancia medzi oboma krajina hovorí jednoznačne v prospech Číny. Tá má s USA aktívnu obchodnú bilanciu s prebytkom 375 miliárd dolárov. Podľa D. Trumpa je to jasným dôkazom nespravodlivých obchodných vzťahov a nesprávneho nastavenia trhu, čo „má negatívny dosah na amerických pracovníkov a firmy“.

Čína je tretím najväčším exportným trhom USA. Odoberá z Ameriky najmä americké poľnohospodárske produkty, ale aj autá a stroje. Opačným smerom putuje najmä oblečenie a obuv. Až 41 percent textilných výrobkov a 72 percent obuvi predanej v USA pochádza z Číny.

Včera uvalené clá D. Trump vysvetľuje ochranou amerického intelektuálneho vlastníctva. Prezident totiž obviňuje Čínu z porušovania autorských a patentových práv. Clá sa týkajú sektorov ako vesmírny výskum, hight-tech produkcia, alebo výroba dopravných prostriedkov.

Ide však v skutočnosti len o zásterku. D. Trump už počas prezidentskej kampane vysvetľoval, že „obchodné vojny nie sú zlé“. Jeho administratíva to nazýva „strategickou obranou pred ekonomickou agresiou“

Koniec globalizácie

Ešte v roku 1817 pritom anglický ekonóm David Ricardo formuloval svoju Teóriu komparatívnych výhod. Tá tvrdí, že každá krajina (ekonomika) by sa mala špecializovať na výrobu takých tovarov, ktoré dokáže vyrábať za porovnateľne nižšie náklady ako ostatné krajiny. Len vtedy si krajina zabezpečí svoju konkurenčnú výhodu a svetové zdroje budú využité optimálne.

Na tomto princípe bol rozvinutý systém medzinárodnej deľby práce a svetového obchodu. Ten v posledných troch desaťročiach finišoval érou globalizácie. No vyzerá to tak, že toto obdobie je za nami a my stojíme na prahu nového obdobia uzatvárania sa do seba, a produkcie za vysoké náklady.

Obchodná vojna medzi dvomi najväčšími svetovými ekonomikami ohrozuje svetový obchodný systém, ktorý sa buduje od 90tych rokov minulého storočia, obáva sa profesor Kalifornskej univerzity Gregory Shaffer. Dodáva, že svetový obchod sa môže prepadnúť až do obdobia z roku 1930, „čo by si nikto z nás priať nemal“.

„Protekcionistická politika nikomu nepomôže. Uvalením cieľ vzrastú ceny, čo poškodí tak výrobcov, ako aj spotrebiteľov,“ konštatuje Ashley Johnson z Národného úradu pre ázijský výskum sídliaceho vo Washingtone.

Hoci sa clá zatiaľ týkajú len Číny, postihnutá môže byť celá globálna ekonomika. Vyššie ceny produkcie totiž zasiahnu aj ostatné časti sveta. Americko-čínske investície sú integrované do globálneho hodnotového reťazca do tej miery, že problémy medzi dvomi najsilnejšími ekonomikami sveta nevyhnutne negatívne zasiahnu aj firmy a spotrebiteľov v iných krajinách.

Dôkazom je aj včerajšia reakcia finančných trhov. Hongkonský akciový index Hang Seng včera klesol o 1,09 percenta. No Index S&P 500 klesol až o 2,5 percenta, čím vymazal celý svoj tohtoročný zisk. Dow Jones sa prepadol až o takmer tri percentá. Klesali však aj európske trhy. DAX si pohoršil o 1,7 percenta, britský FTSE o 1,2 percenta. Obavy sa tak rozliali na všetky svetové burzy.

Neschopní politici

Clo využívali už staroveké kráľovstvá. Ide o platbu, ktorá mala za cieľ napĺňať kráľovský, či štátny rozpočet a znevýhodniť tovar zo zahraničia. Počas globalizácie z uplynulých rokov boli prekážky obchodu a clá postupne odstránené. Nejde však o nezvratným procesom. V histórii sa opakujú obdobia, kedy sa obchod otváral, a naopak zas uzatváral do seba.

V posledných desaťročiach sme žili v období prepájania svetových trhov a odstraňovaní trhových bariér. Svetlým príkladom je spoločný trh Európskej únie, kde 28 krajín postupne upustilo od všetkých nástrojov namierených proti exportu výmenou za prístup na široký trh. No pravdepodobne sa práve nachádzame v období zlomu.

Hoci globalizácia pomáha najmä najchudobnejším regiónom sveta, často je terčom kritiky. Ide však viac o politické, ako ekonomické argumenty. Rozvinuté krajiny, ktoré ustrnuli v reformách, totiž nedokážu nájsť náhradu za produkciou s nižšou pridanou hodnotou, ktorá sa presunula do lacnejších krajín. Hromadia sa preto v nich nezamestnaní.

Namiesto skutočného riešenia problémov sa potom politici postavia do úlohy na oko záchrancov pracujúcich a umelými prekážkami sa snažia udržať výrobu v neefektívnych fabrikách. Skutočným riešením by ale bolo zvyšovanie kvalifikácie a zavádzanie moderných výrobných postupov. Presne medzi takých politikov patrí Donald Trump.

Nedá sa očakávať, že by clá zlepšili hospodársku situáciu v krajine dlhodobo. Hoci krátkodobo môže dôjsť k rastu zamestnanosti alebo aj miezd, firmy budú dlhodobo vyrábať za vyššie náklady, ako pri voľnom obchode. A spotrebitelia kupovať za vyššie ceny. Konečným výsledkom tak bude stagnácia a zaostávanie za otvorenými ekonomikami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *