Piatok 20. júla. Meniny má Iľja, Eliáš

Dá sa žiť bez peňazí? Áno, ale uvidíme ako dlho (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Budú si podnikatelia v rámci obchodných vzťahov požičiavať manželky? Grécki daňováci sú v poslednom čase bezradní a nervózni a prezradím aj to, prečo som si práve spomenul na obľúbeného československého speváka Ivana Mládka a jeho kedysi fenomenálnu pieseň o skratkách.

Hru ako dlho sa dá žiť bez peňazí, naplno rozohrali Gréci, lebo hoci tamojšie banky sa otvorili, ešte vždy nefungujú naplno a kvôli kapitálovým kontrolám a limitom na bankové transakcie sa v posledných dňoch veľmi rozmohol bartrový (výmenný) obchod najmä medzi farmármi, priemyselníkmi, obchodníkmi i drobnými podnikateľmi.

Grécke i svetové médiá priniesli počas uplynulého týždňa množstvo reportážnych šotov a vyjadrení zainteresovaných ako si pomáhajú prežiť bez peňazí. Tak napríklad jeden farmár požičal druhému traktor za toľko a toľko kukurice, ďalší farmár vyplatil svojich zamestnancov časťou úrody a jej ďalšiu časť ponúkol pracovníkom vodárenskej spoločnosti, aby ho neodpojili od vody, kedže nemá z čoho uhradiť faktúru. Majiteľ menšej nábytkárskej firmy blízko Atén uzavrel dohodu s donáškou spoločnosťou, ktorá pre jeho zamestnancov zabezpečuje obedy.

Namiesto úhrady faktúr dodá tejto spoločnosti stoly a stoličky.

Známy producent ovocia a zeleniny dohodol s firmou, ktorej patria čerpacie stanice v okolí, že za benzín a naftu bude vo veľkom platiť dodávkami olív, hrozna, mandariniek a ďalších plodín.

Funguje to! Niekedy aj na dobré slovo, čiže bartrový obchod sa neuskutoční hneď, ale treba počkať. Napríklad až do jesene, kedy sa daná plodina bude zbierať. Alebo ak obchodný partner nemá ako zaplatiť. Sledoval som reportážny zostrih z jednej farmy, kde majiteľ rozprával o tom, ako dal susedovi potrebné súčiastky do pokazených mechanizmov. “Mne ich netreba, ale sú drahé a zbytočne by u mňa ležali ladom. On ich potrebuje, nemá mi však čím zaplatiť a tak sme dohodli, že mi to neskôr zaplatí dodávkou kozieho syra.”

V titulku komentára som načrtol otázku, ako dlho to môže fungovať. Len dovtedy, kým ten, čo mu má zaplatiť syrom, z nejakých dôvodov nebude mať syr, trebárs mu – s prepáčením za výraz! – zdochnú kozy a celý reťazec sa roztrhne a v Grécku sa začne nová, resp. prehĺbi terajšia kríza. Ledaže by mu zaplatil tak, že by mu na týždeň požičal svoju mladú ženu, ktorá je krásna ako kedysi (v časoch antiky) boli krásne grécke bohyne, lebo ten dotyčný, rozumej obchodný partner má už staršiu a nie práve najpríťažlivejšiu manželku.

Takže bartrový reťazec by mohol pokračovať.

Spoločný menovateľ: deficit niečoho

A práve v súvislosti s najnovším rozmachom barteru v Grécku som si spomenul na obľúbeného československého speváka Ivana Mládka a jeho kedysi fenomenálnu pieseň o skratkách. A tu si ju možno vypočuť a hľadať možné súvislosti medzi jej obsahom a súčasnou gréckou krízou.

Táto pieseň (nie celkom presný prepis jej textu možno nájsť na portáli Supermusic), je karikatúrou zašlých čias budovania socializmu v Československu, kedy nič nebolo dostať a komu bolo treba opraviť napríklad kvapkajúci vodovod, musel si zháňať známosti, a to také, ktoré poznali vodoinštalatéra, no ten čo mal nakoniec sprostredkovať opravu vodovodnej batérie, potreboval dostať syna na vychytenú školu, no ten čo by mu vedel sprostredkovať známosť ohľadom školy, zaboha nevedel zohnať stierače na svoju škodovku.

Takže akákoľvek pomoc z jeho strany bola podmienená získaním ďalšej známosti, ktorá by mala kontakty na niekoho, kto vedel zohnať stierače atď.

Slovom, bývalý socializmus z veľkej časti fungoval na bartri a – na známostiach. Ale to už dnešným mladým nič nehovorí, lebo dnes vôjdete do predajne a čaká vás tam kopa luxusných i menej luxusných vodovodných batérií rôznych, aj renomovaných značiek. Kedysi to nebolo, nedala sa kúpiť ani jedna, lebo nejaký truhlík, pracovník obrovského aparátu vtedajšej Štátnej plánovacej komisie (Státní plánovací komise SPK so sídlom v Prahe) nerátal s tým, že v celom 15-milionóvom Československu sa v tom a v tom roku pokazí toľko a toľko vodovodných batérií a treba teda vyrobiť toľko a toľko nových batérií a zabezpečiť toľko a toľko vodoinštalatérov.

A nieže vodovodné batérie, ale ani len kohútiky či gumové tesnenia sa absolútne nedali zohnať…

Ale to som už od pôvodnej témy príliš odbočil a tak len krátko zhrniem, že úspechy takéhoto plánovitého riadenia socialistickej ekonomiky zákonite museli uviaznuť na plytčine, a to napriek faktu, že celá činnosť SPK vychádzala zo zásad vedeckého marxisticko-leninského riadenia a plánovania a čo je najdôležitejšie, na plánovaní rozvoja národného hospodárstva sa zúčastňoval všetok pracujúci ľud prostredníctvom orgánov a organizácií (odborových, družstevných, spoločenských…). Tak o tom aspoň doslova hovoril príslušný zákon z roku 1959 i ďalšie zákony, vyhlášky a predpisy, ktoré postupom rokov pôvodný zákon novelizovali a neskôr úplne nahradili, ale vždy bola v popredí činnosti SPK zvýraznená základná idea o účasti širokých más na tvorivom plánovaní národného hospodárstva, ale – tým širokým masám naozaj nikdy nič nechýbalo?

A ten príklad s Ivanom Mládkom a jeho piesňou som nezvolil náhodou – aj v jednom aj druhom prípade, teda v socialistickom Československu, o ktorom spieval Mládek, i v súčasnom Grécku je deficit niečoho. V tom prvom prípade to bol nepochopiteľný nedostatok niektorých základných tovarov a služieb, lebo Štátna plánovacia komisia, lebo medveď… V tom druhom prípade ide o akútny nedostatok peňazí v hotovostí v dôsledku zavedených kapitálových kontrôl a – východiskom je jedine barter.

Učtovníctvo podľa veľkosti ženských ňadier?

Dotknem sa ešte druhej stránky pôvodnej, teda gréckej bartrovej témy. Tamojší finančáci sú z toho veľmi nervózni. A bezradní. Tipujem, že to veľmi rýchlo stopnú alebo to aspoň násilne pribrzdia.

Daňové úrady sú totiž z náhleho rozmachu bartrových obchodov naozaj vedľa, nevedia koľko peňazí im takto uniká. A nevie to ani Boh.

A len slabou útechou pre tamojší štátny rozpočet je minulotýždňové upozornenie pracovníkov gréckeho ministerstva financií zodpovedných za chod protikorupčnej jednotky, že pri každej bartrovej transakcii musí byť vystavený príslušný dokument a že daňové orgány súčasný rozmach bartrových obchodov “ostražito sledujú”.

Neviem ako to tamojší finančáci robia, resp. ako to chcú robiť, ale si myslím, že ich výstraha je len obyčajné bububu… Barter, keď je v rozmachu, sa nedá celkom ustrážiť. Tie obchody nejdú cez pokladnice a cez účtovníctvo, hoci pravdupovediac dá sa finančne vyjadriť isté množstvo syra a jeho výmena za iný tovar alebo službu, len neviem ako sa finančne vyjadrí, keď jeden podnikateľ v rámci bartrového obchodu druhému pôžičia svoju fešnú manželku. Či to budú daňováci odkontrolovávať podľa veľkostí jej pŕs? Nevedno.

Ale to len tak na osvieženie.

Pravdou ale je, že barter je v dejinách ľudstva najstaršou formou obchodu. Z času na čas sa príležitostne ad hoc rozmôže aj v súčasnosti, a to napríklad v čase mohutnej inflácie, ale bartrové obchody bývajú motivované aj inak, napríklad ak chcú ich účastníci ušetriť na bankových poplatkoch a papierovaní alebo ak sa chcú aspoň trochu vyhnúť daňovým povinnostiam. A tam, kde dvojstranné vzťahy nepostačujú, nastupuje mnohostranný barter. Ten je ale časovo i organizačne náročnejší.

Poväčšine má dnešný barter podobu čiastočného barteru nazývaného countertrade, kedy jeden z účastníkov výmenného obchodu požaduje, resp. je sám ochotný uhradiť časť obchodu (spravidla 20 – 30 percent) finančnými prostriedkami a zvyšok výmenou za iný tovar alebo službu. Zúfalé Grécko s kapitálovými kontrolami a obmedzením bankových transakcií je výnimkou z toho pravidla, tam sú v posledných dňoch všetky bartrové obchody takmer 100-percentne bartrové.

Impulzy pre rozvoj ekonomiky…

Na dnešný barter (či už úplný alebo čiastočný) má každý ekonóm iný názor, všeobecne sa využívanie barteru vo väčšom rozsahu považuje za príznak nefungovania ekonomiky, ale jestvujú aj opačné názory, že barter pomáha oživiť ekonomiku, vnáša do nej nové prvky a nové impulzy a pomáha prekleňovať problémy v podnikateľskom prostredí, ktoré sa z času na čas zákonite musia vyskytnúť v každej spoločnosti.

Môj názor: Áno, súhlasím, barter môže byť a naozaj často býva určitým impulzom pre rozvoj ekonomiky, ale vždy len krátkodobým. Nebude fungovať dlhodobo. Ani v Grécku.

Keby to tak bolo, Feničania nemuseli vynájsť peniaze, ktoré zjednodušuju a znižujú náklady na výmenu tovarov a služieb. Tých Feničanov, ktorí sú v bežnej reči označovaní za vynálezcov peňazí, spomínam len ako príklad.

História totiž dokladá, že všeobecné ekvivalenty ako prvá forma peňazí sa postupne utvárali v mnohých častiach sveta a postupne sa ukázalo, že najvhodnejšou komoditou pre tento účel sú drahé kovy, predovšetkým zlato a striebro. Ale to už je iná história a s minulotýždňovým dianím na finančných trhoch súvisí len veľmi okrajovo. Napríklad tým, že zlato minulý týždeň padalo a dostalo sa až na päť a polročné minimá. Alebo ako konštatoval publicista Petr Zámečník, kto investoval v období boomu do zlata, dnes ráta hlboké straty. Drahý kov zlacňuje a prejavuje sa to na ziskoch jeho producentov, no prepad zlata ešte nie je na konci. Určite nie, ale na samom koncom týždňa trochu posilnilo a dostalo sa na úroveň 1.093,60 USD.

Počas týždňa padala aj ropa – Brent skončil na hladine 51,72 USD a WTI na úrovni 46,82 USD.

Pokles cien ropy nie je dobrou správou pre Rusko a jeho rubeľ, ale na Putinovej popularite sa to zatiaľ neodráža, hoci na blížiaci sa pokles meny už pripravujú verejnosť ruské médiá a odhaduje sa, že jeho hodnota by mohla spadnúť na úroveň 75,00 RUBUSD. Ale svetové finančné trhy nezaujíma Putinova popularita (navyše neraz aj veľmi tvrdo vynucovaná mocenskými prostriedkami), ale skôr to, kedy americká centrálna banka (Fed) začne so zvyšovaním úrokových sadzieb. Naďalej sa špekulovalo, že by to mohlo byť už teraz v septembri, čo v kombinácii s údajmi o zlepšujúcom sa pracovnom trhu hnalo USD nahor.

Na spoločnú európsku menu počas týždňa nepriaznivo vplývali informácie o tom, že grécky premiér Alexis Tsipras chce vo svojej strane (Syriza) urobiť stranícke čistky (tzv. interné voľby) a zúčtovať s oponentmi a rebelmi, ktorí nechcú rešpektovať názor väčšiny, ale hádam ešte väčší vplyv na euro mala správa, že Medzinárodný menový fond (IMF) odmieta účasť na treťom záchrannom programe Grécka, pretože dlh krajiny považuje za neudržateľný. Bližšie podrobnosti sú zrejmé z prepisu štvrtkovej telekonferencie IMF venovanej práve Grécku. Kráľovský menový pár EURUSD začal týždeň referenčným kurzom 1,1058 a ukončil na úrovni 1,0967.  

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *