Utorok 10. decembra. Meniny má Radúz

Ďalší mýtus finančného sprostredkovania vyvrátený

Nikto z finančného odvetvia si nemohol nevšimnúť, ako veľkú pozornosť venujú politici a regulátori konfliktu záujmu finančných sprostredkovateľov pri odporúčaní produktov klientom za províziu.

Či už ide o smernicu MiFID, IDD, MCD alebo iné, ich podstatné časti sa venujú najmä takzvanému „prospechárstvu“.

Ide o eufemizmus, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby poradcovia a distribútori nebrali príliš veľa peňazí, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť nezávislosť ich rád a odporúčaní klientom.

Aj malé dieťa totiž vie, že všetci vypočítavci vo finančnom svete odporúčajú zásadne tie najhoršie produkty a za čo najvyššiu províziu.

Rovnako ako množstvo predpokladov súčasnej ochrany spotrebiteľa má aj toto veľmi slabé empirické základy. Pri investíciách, ktoré sú v tomto smere v centre pozornosti, je v názoroch rozdelená aj teória. Vedú vyššie provízie k horšiemu poradenstvu, alebo nie?

Pred dvomi rokmi som sa na základe týchto pochybností a kolosálnej regulácie, ktorá sa na túto oblasť upína, rozhodol preskúmať situáciu v Strednej a východnej Európe. Áno, na „divokom východe“ Európskej únie, kde je nie empiricky zmapované takmer nič. Ako to prebiehalo a k čomu sme dospeli?

Náš výskum bude publikovaný o niekoľko mesiacov v jednom z prestížnych európskych žurnálov. Skúmali sme 2 066 prípadov investičných rozhodnutí realizovaných v rokoch 2013 až 2015. Pomocou kvantitatívneho modelu sme zisťovali, či veľkosť provízie, ktorú poradca dostal, nejako ovplyvnila náklady, výnosy a volatilitu odporúčanej investície.

Prípady boli vybrané realizované v rôznych typoch organizačných štruktúr, či už išlo o multilevel, pool, alebo plochú štruktúru. Rovnako vo firmách rôznych veľkostí. Cieľom bolo dosiahnuť čo najpresnejšie výsledky. Pred realizáciou sme mali množstvo očakávaní, no výsledok nás i tak prekvapil.

Pozorovali sme závislosť medzi výškou provízie a nákladmi odporúčaného produktu. Potvrdilo sa teda, že poradcovia odporúčali drahšie produkty, no zároveň bol výsledkom aj vyšší výnos investície. Platilo to najmä pre MLM spoločnosti.

Ako môžeme takýto výsledok interpretovať? Jednoducho povedané, väčšina finančných poradcov odporúča produkty s vyššími poplatkami, no kompenzujú ich zároveň aj vyššie výnosy. Môžeme to považovať za ujmu na spotrebiteľovi, ako sa snaží navodiť bruselská byrokracia? Asi ťažko.

Spotrebiteľ totiž musí znášať aj náklady regulácie, ktoré sú enormné a už stihli vytlačiť niektoré menšie spoločnosti z trhu. Skeptik by sa mohol opýtať: nie je toto skutočným cieľom regulačnej spŕšky? Len čas ukáže.


Štúdia je prístupná na tejto adrese: https://www.emerald.com/insight/content/doi/10.1108/JFRC-10-2018-0141/full/html
Ďalšie práce autora k tejto téme sú dostupné tutu.
Autor je zástupca predsedu Európskej federácie finančných poradcov a sprostredkovateľov FECIF.

3 odpovede na “Ďalší mýtus finančného sprostredkovania vyvrátený”

  1. Noro.B píše:

    Len viacej takýchto výskumov a článkov. Sprostredkovatelia sa potrebujú zbaviť imidžu bezohľadných a sebeckých beštií.

  2. Milan píše:

    Keby bolo „financne poradenstvo“ platena sluzba, bolo by nezavisle. Takto je platene proviziami, je teda zavisle od provizii. Ked je zavisle od provizii, nemoze byt nezavisle od provizii.

  3. Maron píše:

    To, že je niekto platený províziou, automaticky neznamená, že odporúča vždy to najdrahšie riešenie. Malo by ísť o dlhodobý vzťah s klientom a vtedy sa odporúčajú produkty v jeho záujme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *