Sobota 04. júla. Meniny má Prokop

Daňová optimalizácia: Práca na živnosť môže byť výhodná pre obe strany

Možnosť pracovať pre zamestnávateľa na živnosť bola v čase predošlej verzie Zákonníka práce pre neznalých strašiakom. V čase krízy a súvisiacich úsporných opatrení firiem, je táto forma práce opäť aktuálna. Ukážeme si, že môže mať aj nesporné výhody, a to nielen pre zamestnávateľa.

Výhody pre zamestnávateľa

Na prvom mieste sa ako beneficient vždy uvádza zamestnávateľ. V poriadku, zhrňme si, prečo je zbavenie sa zamestnanca nesporným plus:

  1. Výrazná úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne – zamestnávateľ platí z vlastného vrecka poistné vo výške viac než 35 % z hrubej mzdy každého zamestnanca.
  2. nižšia administratívna záťaž pri spracovávaní miezd a vedení personálnej agendy – po prechode na zmluvný vzťah sa zamestnávateľ, po novom zadávateľ resp. objednávateľ, nemusí starať o evidenciu mzdových listov, spracovanie miezd, dôchodkovú evidenciu, zápočtové listy, pracovnú neschopnosť, ročné zúčtovanie dane či ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, dochádzku, dovolenku a pod.
  3. Firma už nemusí za zamestnanca prispievať do sociálneho fondu
  4. Firma nie je povinná prispievať zamestnancovi na stravu
  5. Firma nie je povinná platiť dávky pri pracovnej neschopnosti zamestnanca (prvých 10 dní)
  6. Firma nie je povinná platiť zamestnancovi dovolenku.

Výhody pre zamestnanca

Čo môže vyťažiť z práce na živnosť pracovník – po novom živnostník, resp. zhotoviteľ?

  1. Náklady – zamestnanec platí daň z príjmov zo svojho príjmu zníženého len o odvod y. Samostatne zárobkovo činná osoba si však na rozdiel od zamestnanca môže uplatniť aj iné výdavky a daň zaplatí len z rozdielu medzi príjmami a týmito výdavkami. A tu má dokonca dve možnosti – buď si uplatní výdavky, ktoré mu skutočne v súvislosti s prácou vznikli (materiál, tovar, réžia, odvody atď.), alebo, ak ich nemá veľa, môže si od svojich príjmov odpočítať 40% plus zaplatené odvody.
  2. Poistné do zdravotnej poisťovne – sadzba poistného na zdravotné poistenie je v prípade živnostníka síce o 10 % percent vyššia (14 %), neplatí ich z celého svojho príjmu, ale len z príjmu zníženého o výdavky (viď bod 1) a dokonca z polovice tejto sumy. V niektorých prípadoch mu tak celkovo môže vyjsť nižšie odvodové zaťaženie.
  3. Poistné do sociálnej poisťovne – výpočet je rovnaký ako v prípade zdravotného poistenia, ale sadzba v percentuálnom vyjadrení nemilosrdnejšia – 30,4 %. Čo je však výhodou, je, že živnostník platí sociálne poistenie za daný rok až od júla (so splatnosťou v auguste) nasledujúceho roka! Teda ak niekto začal podnikať 1.1.2009, prvýkrát musí poistné zaplatiť do 8. augusta 2010 – teda až po roku a pol takejto „amnestie“. Okrem toho „praktici“ vedia niekoľko trikov, ako vysoké sociálne poistné neplatiť vôbec – o tom možno niekedy v ďalších pokračovaniach.
  4. Pracovný čas –  pracovný čas zamestnanca ohraničuje Zákonník práce počtom hodín na deň či týždeň. Väčšine zamestnávateľov toto vymedzenie vyhovuje. SZČO žiadny právny predpis neupravuje, kedy má pracovať – dôležitý je len výsledok práce či výkon. Táto možnosť však v podstate závisí aj na dohode medzi objednávateľom a jeho SZČO – v niektorých prípadoch firma môže pracovný čas zmluvne dohodnúť.

Živnostník môže dosiahnuť vyšší čistý príjem než rovnako zarábajúci zamestnanec

Príklad: Živnostník vs. zamestnanec

Pán Alojz pracuje ako zamestnanec s hrubým mesačným príjmom 700 EUR. Pán Ladislav má rovnaký plat, ale na základe zmluvy medzi firmou a ním ako SZČO. Prvý rok platí minimálne preddavky na zdravotné poistenie, v druhom roku sa stáva platiteľom sociálneho poistenia – tiež v minimálnej výške. Kto z nich môže mať za daných okolností vyšší ročný príjem?

Pán Alojz – zamestnanec  

Hrubý mesačný príjem:

700 EUR

Odvody 13,4%:

93,8 EUR

Nezdaniteľná časť (mesačne):

335,47 EUR

Daň (19% zo základu 700 – 93,8 – 335,47 = 270,73):

51,43 EUR

Čistý mesačný príjem:

554,77 EUR

Čistý ročný príjem:

6 657,24 EUR

Pán Ladislav pracuje pre zamestnávateľa na základe dodávateľskej zmluvy (vo variante 1 zatiaľ nemusí platiť odvody do SP, vo variante 2. musí platiť) 

Ladislav – var. 1. – neplatí odvody do SP  

Hrubý mesačný príjem:

700 EUR

Hrubý ročný príjem:

8 400 EUR

Ročné zdravotné poistné (41,37 x 12):

496,44 EUR

Paušálne výdavky ročne (40%):

3 360 EUR

Základ dane:

4 543,56 EUR

Nezdaniteľná časť:

4 025,70 EUR

Daň (19% zo základu 4 543,56 – 4 025,70):

98,39 EUR

Čistý ročný príjem:

7 805,17 EUR

Pán Ladislav – var. 2 – platí odvody SP  

Hrubý mesačný príjem:

700 EUR

Hrubý ročný príjem:

8 400 EUR

Ročné zdravotné poistné (41,37 x 12):

496,44 EUR

Ročné sociálne poistné (89,90 x 12):

1 078,80

Paušálne výdavky ročne (40%):

3 360 EUR

Základ dane:

3 464,76 EUR

Nezdaniteľná časť:

4 025,70 EUR

Daň (19% zo základu 3 464,76 – 4 025,70):

0 EUR

Čistý ročný príjem:

6 824,76 EUR

Pánu Ladislavovi ostal v oboch prípadoch vyšší čistý príjem, keďže ušetril na celkovom daňovom a odvodovom zaťažení. Z príkladu teda jasne vyplýva, že pri určitých výškach príjmov môže byť práca na živnosť z daňového a odvodového hľadiska jednoznačne výhodnejšia, a to i v prípade platenia odvodov do Sociálnej poisťovne.

Nevýhody práce na živnosť

O čo ako živnostník so zmluvným vzťahom oproti zamestnancovi prichádzate?

  • príspevok na stravovanie – na druhej strane si však ako SZČO môžete dať do nákladov stravné na odpracovaný deň.
  • platenú dovolenku – opäť to však závisí od uhla pohľadu – v množstve zamestnaní čaká na zamestnanca po dovolenke tá jeho „kopa“, ktorú zaňho nik iný neurobí.
  • príspevok zo sociálneho fondu – zamestnanec môže niekoľkokrát ročne dostať akýsi príspevok na kultúru, šport či rekreáciu. Patria sem aj rôzne zamestnávateľom organizované spoločenské či teambuldingové podujatia.
  • právna ochrana pri ukončení zmluvy – prepustenie zamestnanca pri súčasnom znení Zákonníka práce nie je vôbec jednoduché a to je aj snáď asi najväčším dôvodom, prečo tento vzťah pracovníkom väčšinou vyhovuje. Ukončiť dodávateľskú zmluvu je oveľa jednoduchšie, no aj v nej býva často uvedená výpovedná lehota.
  • zložitejšie získanie úverov, najmä hypotéky – tým, že klient nemá trvalé zamestnanie, vníma ho banka ako rizikovejšieho. Situáciu sťažuje aj to, že živnostník ručí za všetky dlhy celým svojim majetkom.
  • rôzne ďalšie benefity nad rámec zákona .

Všetky uvedené benefity zamestnancov však skutočne závisia od dohody – často môžu ostať podobné alebo aj takmer rovnaké i pre živnostníka.

Ako vidno, výhodnosť či nevýhodnosť práce na dodávateľskú zmluvu závisí skutočne od pohľadu na vec. V mnohých prípadoch sa môže takáto forma práce stať výhodnou pre obe strany. A pre konkrétneho zamestnanca, resp. živnostníka, dokonca spôsobom daňovej optimalizácie.

V praxi sa vyskytujú aj prípady, keď zamestnanec požiada o zvýšenie platu a zamestnávateľ mu nemôže vyhovieť, ponúkne mu však vyplácanie superhrubej mzdy (hrubá mzdy + odvody platené zamestnávateľom 35%) na živnosť. V našom prípade pri hrubej mzde 700 eur, by tak živnostník získal v hrubom približne 945 eur. To je už záležitosť vyjednávacej pozície zamestnanca a ekonomickej sily zamestnávateľa.

Pracujete na iný ako zamestnanecký pomer?

View Results

Loading ... Loading ...

7 odpovedí na “Daňová optimalizácia: Práca na živnosť môže byť výhodná pre obe strany”

  1. Andrea píše:

    ozaj, a ako je to, keď zamestnávateľ doslova núti zamestnanca založiť si firmu a že ako so živnostníkom s ním bude spolupracovať?? nejde mi o výhody, tie sú v článku dosť podrobne rozpísané, mne skôr ide o právnu a etickú stránku veci: veď ako môže niekto niekoho nútiť založiť si firmu? K tomu by som chcela vaše vyjadrenie.

    • LK píše:

      Máte pravdu, čím je viac nezamestnaných, tým majú zamestnávatelia silnejši vyjednávaciu pozíciu. Existuje inšpektorát práce, ktorý posúdi prípadný nátlak na zamestnanca.

      Cieľom edukatívneho seriálu je poskytnúť plnohodnotné informácie o práci na živnosť s výhodami a nevýhodami. Práve preto, aby sa zamestnanec mohol správne rozhodnúť.

      Koniec-koncov, živnosť nie je jedinou alternatívou k zamestnaneckému pomeru. O tom si viac povieme v nasledujúcich častiach edukatívneho seriálu.

    • Michal píše:

      O čom je tu reč? Je tu legálne možnosť znížiť peniaze, ktoré zaplatíte štátu. Čo vytýkate zamestnávateľovi? Že vás núti k nižším daniam?

      • Radek píše:

        Zas až tak jednoduché to není. Jde především o důvěru. Když přejdete ze zaměstnaneckého vztahu na alternativní (třeba podnikání), přicházíte tak o nárok na spoustu výhod, vč. dovolené, které sice zaměstnavatel může poskytnout, ale… nebo odstupné v případě výpovědi.

    • PF píše:

      je to vec pohľadu. v mnohých prípadoch nikto nikoho nenúti, proste úsporné opatrenia prinútia šéfov dať vám na výber – buď sa rozlúčime úplne alebo pôjdeme ďalej takto.
      A vy si vyberiete – alebo sa zariadite inak alebo prijmete kompromisný návrh a posnažíte si z neho načerpať čo najviac výhod.

  2. Miloš píše:

    aj ja si myslím, že v takýchto prípadoch ide o zneužívanie zo strany zamestnávateľov, o obyčajné prasprosté zneužívanie situácie na trhu práce, kedy je u nás nezamestnanosť v celoštátnom priemere niečo vyše 12 a v niektorých regiónoch až 25 – 30 percent. Jedna vec je keď zamestnanec si chce založiť ŽL, ale oveľa častejšie je, keď ho k tomu zamestnávateľ núti. Ako sa dá voči tomu brániť? Aké sú možnosti obrany voči takému nátlaku? Na túto tému by som aj ja privítal jeden článok. A myslím, že takých by bolo viac, čo by sa chceli poučiť.

  3. Jojo píše:

    Nieco mi hovori, ze pracovat na zivnost uz nebude take vyhodne. Sulikovci vyhody zrusia, potrebuju predsa peniaze pre stat a nasledne pre seba cez liberalny dom…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *