Pondelok 18. novembra. Meniny má Eugen

Daňové konanie: Náhradu škody spôsobenej daňovému subjektu si možno vymáhať súdnou cestou

Na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je totiž osobitným druhom správneho konania. Predmetom sporu medzi správcom dane a daňovým subjektom môže byť dorub dane a spor môže skončiť na súde.

Náhrada škody spôsobenej daňovému subjektu v daňovom konaní môže v praxi vyvolávať celý rad nejasností a problémov. Preto je namieste pripomenúť, že v daňovom konaní sa postupuje podľa zákona č. 511/1992 Zb., ktorý upravuje správu daní. Podľa ustanovenia § 101 tohto zákona sa na daňové konanie nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je osobitným druhom správneho konania. V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva, ale vždy len rozhodnutím.

Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Správca dane po vykonanej kontrole môže daňovému subjektu zmeniť daňovú povinnosť dodatočným platobným výmerom. Dorub dane sa môže stať predmetom sporu medzi správcom dane a daňovým subjektom, ktorý skončí odvolaním daňového subjektu.

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.

Príslušným je krajský súd

Daňový subjekt však môže podať žalobu na prvostupňový súd, ktorým je príslušný krajský súd. V prípade, že prvostupňový súd zruší rozhodnutie správcu dane a správca dane sa proti rozhodnutiu súdu neodvolá na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR), môže daňový subjekt žiadať o vrátenie dane, ktorá sa stala predmetom žaloby.

Predmetná daň sa stane preplatkom dane daňového subjektu spôsobená v daňovom konaní správcom dane v prípade, ak daň nemožno použiť na úhradu splatného preddavku alebo na úhradu daňového nedoplatku.

Ak správca dane vráti preplatok po lehote, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB).

Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 percent, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB použije ročná úroková sadzba 10 percent.

Zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu

Skutočnosť, že vrátenie daňových preplatkov je upravené v ustanovení § 63 zákona č. 511/1992 Zb. nevylučuje aplikáciu zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom.

Prvotnou podmienkou je existencia rozhodnutia, ktorým štátny orgán aplikoval právnu normu na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach daňového subjektu. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu, aby právoplatné alebo vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené.

O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t. j, vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým je nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená. Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu správcu dane, ktorý má za následok škodu, je občianskoprávny vzťah. Zákon č. 514/2003 Z. z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom.

Základom je zásada zákonnosti

Správca dane zodpovedá v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená daňovníkovi nezákonným rozhodnutím. Ak by nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, daňovník mohol získať úžitky zo svojho vlastníctva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, ktorými sú pri účtoch v peňažných ústavoch úroky z vkladov. Keďže správca dane sa so svojím plnením dostal do omeškania, súd prizná daňovníkovi minimálne stanovený úrok Európskej centrálnej banky zo sumy, ktorú je správca dane povinný daňovníkovi vrátiť.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Táto vyplýva z ustanovenia § 2 ods. l zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom o zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Povinnosťdodržiavať zákon

Daňové orgány môžu pri vyrubení dane aplikovať iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, a to ako hmotnoprávne, tak aj procesnoprávne, ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov SR.

V záujme zachovania právnej istoty podľa čl. l Ústavy Slovenskej republiky nezodpovedá právnemu štátu taký stav, ktorý umožňuje orgánu štátu konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia nad rámec zákona.

Súd nenahrádza správne orgány

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v žalobe rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Zákonodarca v ustanovení § 63 ods. 5, 6 zákona č. 511/1992 Zb. upravil problematiku vrátenia daňových preplatkov a úroku, tým nedošlo k vylúčeniu aplikácie zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom v daňovom konaní.

Nároky, ktoré nemožno zamieňať

Treba poukázať aj na skutočnosť, že o vrátení preplatku a úroku v zmysle § 63 zákona č. 511/1992 Zb. rozhoduje správny orgán, prípadne súd v správnom konaní, kým zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu je vzťahom občianskoprávnym, kde prvostupňovým súdom je okresný súd.

Ide o dva rozdielne nároky, ktoré nemožno zamieňať, pri ktorých uplatnenie jedného nároku (nárok na vrátenie daňového preplatku a úrok), nevylučuje v prípade splnenia zákonných podmienok uplatnenie nároku druhého, t. j. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím správcu dane.

JUDr. Miroslav Buriánek je pracovníkom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR

Súdili ste sa už o náhradu škody spôsobenej niektorým orgánom štátu alebo obcou?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *