Pondelok 22. január. Meniny má Miloš

Debata o minimálnom dôchodku odkryla desať rokov trvajúce nedorozumenie

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska minulý týždeň vrátil na opätovné prerokovanie poslancom Národnej rady SR zákon zavádzajúci minimálny dôchodok. Dôvodom bol jeho nesúhlas s krátením minimálneho dôchodku pre sporiteľov v druhom pilieri. Vládny SMER – SD sa bezprostredne na to nechal počuť, že prezidentovo veto prelomí. 

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter vysvetľuje, že tí, ktorí sú v druhom pilieri nemajú nárok na plnú minimálnu penziu, pretože si sporia na súkromných účtoch. Ich nárok na záchrannú sieť by sa tak mal v alikvotnej miere krátiť. Tento argument sa môže na celkom prvý pohľad javiť logicky, no druhý dojem, ktorý sa niekomu môže dostaviť až po hlbšom vnímaní, hovorí, že táto argumentácia je celkom zvrátená.

Treba však ustúpiť mierne dozadu a vcítiť sa do situácie pred rokom 2004. Ešte pred tým, ako začala kampaň o švajčiarskych dôchodkoch. Teda predtým, ako sa rozhodnutie o vstupe do druhého piliera začalo chápať ako sebecké a prospechárske rozhodnutie. Dostali by sme sa tak k skutočnému motívu, ktorý viedol k rozhodnutiu vybudovať druhý dôchodkový pilier. Bola ním snaha uľahčiť budúcemu sociálnemu systému. Urobiť ho budúcej generácii pracujúcich viac znesiteľným a budúcim dôchodcom postačujúcim.

Oba tábory, ktoré sa za desať rokov existencie druhého piliera vyformovali, používajú dnes nesprávne argumenty. Kým odporcovia vinia odídencov zo sebectva, zástancovia sa obhajujú právom na lepšiu budúcnosť. Odporcovia pozerajú na odídencov cez prsty s tým, že už nechcú platiť do spoločného, idú si za vlastným a nechávajú zo sebou dlh v Sociálnej poisťovni. Tí im ale v skutočnosti robia obrovskú službu.

Cieľovým stavom reformy penzijného systému, ktorá začala v roku 2004, totiž je situácia, keď pracujúci nebudú musieť odvádzať polovicu svojho platu na dôchodky penzistov. A dôchodcovia z oboch pilierov budú mať penziu postačujúcu na „slušný“ život. Cieľom teda nie je a nikdy nebolo vyrobiť v druhom pilieri milionárov, ale vytvoriť udržateľný systém. O vývoji slovenskej demografie toho už bolo napísané veľa, nie je asi nutné vysvetľovať, prečo jeden pilier nestačí.

Pokrivená optika oboch táborov vyšla na povrch práve pri debate o minimálnom dôchodku. SMER-SD tvrdí, že dobrodruhovia nemajú nárok na plnú mieru minimálneho dôchodku. Pravica hovorí o diskriminácii. Nikto však neuvádza argument, že keď polovica populácie odišla do súkromného systému, odľahčila tak tej druhej polovici, ktorá si budem môcť viac peňazí.  

Sporitelia v druhom pilieri pritom nevedia, aký dôchodok z neho dostanú. Môžu dostať oveľa menej ako, keby zostali v štátnom systéme. Môžu dostať zhruba rovnako, ale s veľkou pravdepodobnosťou nedostanú dva, krát ani trik rát viac, ako tí zo štátneho systému. Sú teda v neistote a za to si zaslúžia rovnakú ochranu, ako tí, ktorí sa spoliehajú na štát. Z rizika, ktoré preberajú budú totiž profitovať všetci.

V prípade, že SMER – SD i na druhý krát schváli krátenie minimálneho dôchodku druhopilierovým penzistom, opozícia tvrdí, že proti zákonu sa odvolá na Ústavnom súde. Jeho rozhodnutie určite nepríde do vtedy, kým sa neuzavrú po štvrtý krát otvorené brány súkromného piliera. Sporitelia tak budú pri svojom rozhodnutí, zostať, alebo odísť, dostatočne zneistení.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *