Utorok 24. novembra. Meniny má Emília

Deficity krajín EÚ už v priemere prekonali krízový rok 2009

deficit

Pandémia COVID-19 nezasiahla len do bežného života ľudí, ale dopadla aj na verejné rozpočty európskych krajín. Významné, neraz rekordné zhoršenie verejných financií, zaznamenali v prvej polovici toho roka bez výnimky všetky krajiny EÚ.

Kým ešte v roku 2019 platilo, že hoci EÚ zaznamenala v priemere jemný deficit verejných rozpočtov (-0,5% HDP) prevažná väčšina krajín EÚ (až 17 z 27) už hospodárila s prebytkovým rozpočtom. V prvej polovici tohto roka už žiadna.

Deficity prekonali rekordy z finančnej krízy

Bilancia verejných financií krajín eurozóny sa v prvej polovici roka v priemere medziročne zhoršila o 6,7 percentuálneho bodu až na mínus sedem percent HDP. Krajiny EÚ tak v priemere zaznamenali najvýraznejší schodok svojich verejných rozpočtov v histórií (merané od roku 2002, odkedy je k dispozícií konzistentný časový rad). Doterajšie maximálne deficity z globálnej finančnej krízy v roku 2009 sa pohybovali „len“ na úrovni okolo 6,5 percenta HDP.

Verejné rozpočty krajín EÚ sa dostali pod tlak už v závere prvého štvrťroka, gro zhoršenia však ide na vrub pandémiou poznačeného druhého kvartálu, kedy sa deficit verejných financií v EÚ aj v eurozóne vyškriabal až cez hranicu 11 percent HDP.

Najlepšie hospodári Dánsko, najhoršie Španielsko

Najmiernejší deficit verejných financií si v prvej polovici tohto roka pripísalo Dánsko (1,9 % HDP), ktoré ťažilo zo zodpovedného hospodárenia a výrazne prebytkového rozpočtu pred vypuknutím pandémie. Jeho zhoršenie však už bolo porovnateľné s priemerom EÚ. Dánsko sa zároveň ako jediná krajina stále zmestilo pod Maastrichtské tri percentá HDP.

Vysoko nadpriemerné deficity verejných financií naopak vykázali krajiny na juhu Európy, či Veľká Británia, ktoré boli silne zasiahnuté pandémiou, ale i niektoré krajiny strednej Európy ako Rakúsko, Slovinsko, či Poľsko.

Najvýraznejší deficit verejných financií v EÚ si však v prvom polroku pripísalo Španielsko (14,1% HDP). Okrem nadpriemerných nákladov spojených s pandémiou k jeho vysokému deficitu, ako aj k deficitu iných krajín juhu Európy (Taliansko, Francúzsko), prispel aj nelichotivý počiatočný stav ich verejných financií, keď v minulých rokoch nedokázali stlačiť deficity svojich verejných financií smerom k nule, resp. do prebytkov.

Slovensko a Česko si viedli relatívne dobre

Slovensko (5,9% HDP) aj Česko (4,6% HDP) zaznamenali v prvej polovici tohto roka z hľadiska EÚ podpriemerné deficity svojich verejných financií. Aj v samotnom druhom štvrťroku sa deficit verejných financií na Slovensku vyšplhal „len“ na 8,3 percenta HDP a na rozdiel od priemeru EÚ tak nedosiahol svoje historické maximá.

Počas krízy v roku 2009 sa pohyboval na úrovni až okolo deviatich percent HDP a v úvode tisícročia počas sanácie bankového sektora dosahoval dokonca až dvojciferné úrovne.

Podobne, český deficit v druhom štvrťroku vzrástol „len“ na 6,3 percenta HDP a nateraz ešte stále mierne zaostal za 6,9 percentom HDP z globálnou finančnou krízou poznačeného tretieho štvrťroka 2009.

Česko v súčasnosti ťažilo z priaznivého počiatočného stavu svojich verejných financií, keď pred vypuknutím pandémie vykazovalo prebytkové hospodárenie a medziročné zhoršenie bilancie jeho verejných rozpočtov bolo totožné s priemerom EÚ.

Slovensko vďačilo za podpriemerný deficit pravdepodobne najmä nižším výdavkom vyvolaných pandémiou, len čiastočne zdôvodniteľných miernejším priebehom pandémie počas jej prvej jarnej vlny.

deficit

Len polovica zhoršeného deficitu Slovenska pripadá na pandémiu

V porovnaní s prvým polrokom minulého roka sa menej ako na Slovensku (o 4,7 percentuálneho bodu) verejné financie zhoršili už len v Lotyšsku (2,3 p.b.) a Portugalsku (4,5 p.b.). K zhoršeniu verejných financií na Slovensku pritom už v prvej polovici roka nemusela nevyhnutne prispievať len pandémia.

V aktuálnom návrhu rozpočtu verejnej správy na ďalšie roky ministerstvo financií nakreslilo pre tento rok zhoršenie verejných financií z pôvodne, ešte minulou vládou schválených mínus 0,49 percenta HDP, na mínus 9,68 percenta HDP.

„Len“ necelá polovica zhoršenia by pritom mala súvisieť s pandémiou (3,8 mld. EUR). Približne 44 percenta plánovaného zhoršenia (3,6 mld. EUR) by mali mať na svedomí materializované riziká schváleného rozpočtu, ostávajúca časť pripadá na nové politiky, ako zrušený bankový odvod, či nižšia daň z motorových vozidiel. Zreálnenie rozpočtu tak tento rok významne navýšilo deficit verejných financií.

Pravdepodobne len časť rizík pritom mala jednorazový charakter a teda časť zreálnených výdavkov/príjmov by sa mohla preniesť aj do ďalších rokov. Priestor pre pandemickú fiškálnu reakciu na Slovensku tak zúžilo aj nezodpovedné hospodárenie štátu v minulých rokoch. Pri pohľade na niektoré iné krajiny EÚ sa napriek tomu zdá slovenská fiškálna reakcia na pandémiu ako relatívne malá.

Česko sa naďalej radí medzi najmenej zadlžené krajiny

Vyššie deficity verejných financií v tomto roku sa samozrejme premietli aj do nárastu verejného dlhu. Ten v priemere v EÚ vzrástol oproti koncu minulého roka o približne desať percentuálnych bodov na 88 percent HDP. Až sedem krajín EÚ, v roku 2019 boli len tri, pritom zaznamenalo verejný dlh presahujúci veľkosť ich ekonomiky vo forme HDP.

Česko vykázalo porovnateľné zvýšenie verejného dlhu ako priemer EÚ a s jeho výškou na úrovni 40 percent HDP sa stále radí medzi najmenej zadlžené krajiny EÚ. Menší verejný dlh nájdeme len v Estónsku (19% HDP), Bulharsku (21% HDP), Luxembursku (24% HDP) a Švédsku (37%).

Príde na Slovensku k reforme dlhovej brzdy?

Verejný dlh na Slovensku sa ku koncu prvého polroka vyšplhal už jemne cez hranicu Maastrichstkých 60 percent HDP (60,2%). Verejný dlh tak zároveň presiahol všetky bariéry dlhovej brzdy. Tá však bola automaticky deaktivovaná nástupom novej vlády i výnimočnou situáciou pandémie, relevantná pre dlhovú brzdu je navyše až koncoročná úroveň dlhu.

Nárast verejného dlhu vysoko nad hranice dlhovej brzdy však pravdepodobne zintenzívni diskusiu o zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého súčasťou je aj dlhová brzda. Aktuálne úvahy ani tak nevedú cestou zvyšovania bariér dlhovej brzdy, ale skôr sa zvažuje prechod z hrubého na čistý dlh, či zavedenie výdavkových stropov.

Prechod na čistý dlh (znížený o hotovostnú rezervu) by mal navyše aj priaznivý vplyv na manažment verejného dlhu. Pri súčasnom nastavení neraz dochádza k jeho umelému znižovaniu na konci roka prostredníctvom redukcie hotovostnej rezervy štátu. Aj to je jeden z dôvodov prečo verejný dlh Slovenska v prvej polovici roka rástol rýchlejšie (o 12 pb.) ako v priemere v EÚ, a to aj napriek tomu, že verejný deficit rástol pomalšie.

Centrálne banky kryjú vládam chrbát

Rastúce verejné deficity a dlh vyvolávajú neraz obavy, či tento nový dlh nebude ohrozovať ekonomiky v budúcnosti. Za súčasných okolností sa táto hrozba nezdá akútna, minimálne do času, počas ktorého bude väčšina nového dlhu „odparkovaná“ v centrálnych bankách. V takomto prípade je tento dlh v podstate bez nákladov pre vlády i daňových poplatníkov. A to sa v súčasnosti aj naozaj deje.

ECB deklarovala svoj záujem brániť sprísňovaniu menových podmienok v dôsledku fiškálnej reakcie na zdravotnú krízu s využitím všetkým svojich nástrojov. Inými slovami, ak budú vlády potrebovať kvôli pandémií vydať nový dlh, ECB ho skúpi (nepriamo po tom, čo pretečie trhom). Obdobný postoj zaujali aj centrálne banky krajín, ktoré zatiaľ nepoužívajú euro.

Inflácia zatiaľ nie je na obzore

Takáto politika by pritom nemala nevyhnutne ani hroziť zvýšenou infláciou v budúcnosti. Aktuálna kríza je na konci dňa v svojej podstate opäť len krízou nízkeho dopytu. Fiškálna expanzia je teda v zásade len cvičením ako tento nízky dopyt zvýšiť na „bežné“ úrovne.

Tlačenie peňazí na krytie verejných deficitov tak nevyvolá zvýšené inflačné tlaky až do času, kým „nové“ peniaze aj nespotrebujú domácnosti a komerčný sektor. A to sa nateraz vzhľadom na vzniknuté nerovnováhy nezdá ako pravdepodobné, a to ani v prípade, ak by panika z pandémie náhle vymizla.

Čo sa však stane, ak ECB začne opäť redukovať svoju bilanciu? Pravdepodobne nič tragické. Tak ako ECB využila nákupy verejného dlhu na uvoľnenie menových podmienok, v čase potreby sprísňovania menových podmienok môže rovnaký nástroj použiť opačným smerom. Väčšina menových expertov sa však zhoduje, že v prvom kroku ECB pravdepodobne uprednostní pred zužovaním bilancie možnosť zvýšenia úrokových sadzieb, keďže sa bude snažiť nastaviť proces uťahovania menových podmienok tak, aby maximalizovala „plynulosť“ svojich krokov a zároveň minimalizovala riziko finančnej nestability.

Postoj a kroky centrálnych bankárov ani zďaleka neznamenajú, že európske vlády dostali voľný lístok na bezbrehé míňanie verejných zdrojov. Zhoršenie bilancie nad rámec pandémie by stále mohlo vyvolávať riziká do budúcnosti.

Po odznení pandémie a jej dopadov, teda po nevyhnutnom období, kedy sú príjmy a výdavky zasiahnuté pandémiou, by sa mali krajiny opäť pomerne rýchlo snažiť dostať svoje verejné rozpočty pod kontrolu. Konsolidácií v nasledujúcich rokoch sa teda nevyhnú.

Slovenský rozpočet počíta s konsolidáciou až od roku 2022

S konsolidáciou slovenských verejných rozpočtov počíta aj vládou schválený rozpočet verejnej správy na roky 2021 až 2023. Na budúci rok vláda naplánovala deficit na úrovni 7,44 percenta HDP, z čoho približne jednu miliardu (cca 1,1% HDP) tvorí rezerva na pandémiu. Takýto rozpočet by zodpovedal nezmenenému štrukturálnemu deficitu (na úrovni 5,6 percent HDP), teda bez fiškálnej konsolidácie v budúcom roku.

V roku 2022 už vláda počíta s konsolidáciou na úrovni zníženia štrukturálneho deficitu o jeden percentuálny bod znížením nominálneho deficitu na 5,35 percenta HDP). Podobným tempom by mala konsolidácia pokračovať aj po roku 2022, a to aj napriek tomu, že na rok 2023 ministerstvo financií nakreslilo výrazné zrýchlenie konsolidácie a vyrovnaný rozpočet.

Samotné ministerstvo však priznáva, že takýto cieľ je nereálny. Vyžadoval by si dodatočné opatrenia presahujúce šesť miliárd eur a do rozpočtu sa dostal len z dôvodu naplnenia požiadaviek ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bude aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou novelizovaný.

Napriek snahe o konsolidáciu na hraniciach možností bez toho, aby tá zabila akýkoľvek ekonomický rast, ostanú dlhodobé riziká slovenských verejných financií, aj v dôsledku zhoršujúcej sa demografia, významné.

Autor je analytik UniCredit Bank

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial