Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Deloitte: Slovensko možno už o 5 rokov dobehne ČR v HDP na hlavu

Hoci je dnes Česko premiantom z krajín V4 v pomere HDP na hlavu, v najbližších rokoch bude pravdepodobne rásť pomalšie ako Slovensko. To by sa však mohlo v roku 2020 stať lídrom regiónu a dosiahnuť až 90 percent priemeru únie. Predpokladom je ročný rast ekonomiky o 2,8 percenta.

Poradenská spoločnosť Deloitte ČR očakáva, že Česká republika bude v nasledujúcich piatich rokoch rásť o približne 1,7 percenta ročne. Povedie to podľa nej len k pozvoľnej konvergencii k priemeru európskej 28mičky v ukazovateli HDP na osobu prepočítaného podľa parity kúpnej sily. V roku 2020 by sa Česko mohlo pohybovať na úrovni 85–86 priemeru únie. Predstihlo by tak súčasného lídra medzi postkomunistickými krajinami – Slovinsko.

No tempo dobiehania únie Slovenskom by malo byť podľa českej pobočky nadnárodnej spoločnosti Deloitte rýchlejšie. O päť rokov by sa SR mohlo dostať už na 90 percent priemeru EÚ, čím by sa dostalo na čelo medzi porovnávanými krajinami bývalého východného bloku.

hdp-cee

„Vo svetle historickej výkonnosti českej ekonomiky sa môže odhad rastu HDP pre nasledujúcich päť rokov zdať ako nízke číslo, avšak je nutné vziať do úvahy očakávaný externý vývoj. Ak porastie nemecká ekonomika priemerne len o 1,4 percenta, limituje to do značnej miery tiež priestor pre rast českého hospodárstva, “ vysvetľuje pesimistický pohľad David Marek, hlavný ekonóm spoločnosti Deloitte v ČR.

Pripomína, že kľúčový pre rast Česku je vývoj v eurozóne, kde dlhodobé tempo rastu výrazne spomalilo a „pri absencii štrukturálnych reforiem môže ďalej klesať“. Aktuálnym rizikom je ďalej i deflácia.

Sterilné prostredie eurozóny

Deloitte očakáva, že v rokoch 2016–2020 porastie globálna ekonomika tempom 3,6 až 3,7 percenta ročne. V predchádzajúcich štyroch rokoch dekády to pritom bolo 3,9 percenta, zatiaľ čo v prvej dekáde až štyri percentá.

Poradenská spoločnosť je pesimistická pri výhľade rastu eurozóny. Tá by mala ročne rásť len o jedno percento priemerne s tým, že ťahúňom by malo byť Nemecko, s rastom 1,4 percenta. V takomto neúrodnom prostredí by mali potom lídrami zostať Slovensko a Poľsko so zhruba tromi percentami.

Ako sa bude dariť našim západným susedom v rokoch 2016 – 2020

„V roku 2013 dosahovala Česká republika 81 percent priemernej úrovne EÚ. V roku 2020 by sa mohla pohybovať na úrovni 85–86 percent priemeru EÚ. Konvergencia teda zostane relatívne pomalá. V posledných 15 rokoch sa Česká republika približovala priemeru EÚ tempom 0,3 percentuálneho bodu ročne. Poznateľne pomalšie ako ostatné stredoeurópske ekonomiky, “ konštatuje D. Marek.

hdp-na-hlavu-v-cee

• Miera nezamestnanosti – v tomto ukazovateli ČR Slovensko jednoznačne prekonáva. Nezamestnanosť malo by dosiahnuť zhruba 5,8 percenta, čo je zhruba polovica slovenského čísla. To však zaťažuje veľká skupina dlhodobo nezamestnaných a neprispôsobivých.

• Dovoz a vývoz – Obchodná bilancia nášho západného suseda je značne kladná a tak by to i malo zostať. Vývoz teda bude predstihovať dovoz a medziročne by oba ukazovatele mali rásť o priemerne osempercentným tempom. Saldo bežného účtu platobnej bilancie by malo dosahovať 1,4 percenta HDP.

• Inflácia – Deloitte tu očakáva návrat cien k zdravému rastu. Mal by dosahovať zhruba dve percentá za rok, čo je i očakávanie Českej národnej banky. Rast cien by tak mal poskočiť zo súčasnej nuly.

• Kurz českej koruny voči euru – Poradenská spoločnosť očakáva, že kurz českej koruny sa po ukončení umelého oslabovania zo strany ČNB vráti k postupnému reálnemu zhodnocovaniu. Tempo zhodnotenia meny ale bude pozvoľné – o zhruba 0,6 percenta ročne. „V roku 2020 by sa mal kurz koruny pohybovať medzi 26–28 korunami za euro,“ predpokladá Josef Kotrba vedoucí partner Deloitte ČR.

• Fiškálna politika – I tu sú analytici Deloittu striedmi. Predpokladajú, že ak sa nebudú významnejšie meniť daňové sadzby a ani kľúčové rozpočtové výdavky by sa deficit verejného sektora mal v roku 2016 pohybovať v pásme od 0,8– 2,2 percentami HDP, v závislosti od hospodárskeho cyklu. Verejný dlh by mal klesnúť na zhruba 42 percent HDP. „Je ale dôležité zdôrazniť, že fiškálna politika sa odhaduje pomerne ťažko, pretože rozpočtové rozhodnutia vlády sa budú odvíjať predovšetkým od výsledkov parlamentných volieb,“ dodáva D. Marek.

Analytici pri svojej prognóze očakávajú výrazný exportný impulz, ktorý by českej ekonomike mala priniesť oslabená česká koruna. Česká národná banka totiž drží hodnotu koruny pod rovnovážnym trhovým stavom s cieľom podporiť domácu produkciu a export. Podľa analytikov sa tento efekt na českej ekonomike ešte celkom neprejavil. Malo by k tomu dôjsť v budúcom roku.

cr-verzus-sr_2

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *