Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Desať rokov v EÚ – môžme si dovoliť kúpiť viac

Slovensko 1. mája oslávilo svoju prvú desaťročnicu ako členská krajina Európskej únie. Naše členstvo v európskych štruktúrach prinieslo svoje výhody aj nevýhody a podpísalo sa pod ďalší vývoj našej ekonomiky. Ako sa teda za posledné desaťročie zmenila slovenská ekonomika? Máme sa lepšie alebo horšie ako pred desiatimi rokmi?

V porovnaní s obdobím spred desiatich rokov máme na Slovensku nižšiu nezamestnanosť, vyššie mzdy, ale aj vyššie ceny. Tak aj takto by mohla vyzerať stručná charakteristika toho, ako sa zmenila slovenská ekonomika za posledné desaťročie.

Medziročný rast slovenskej ekonomiky dosiahol vlani úroveň 0,9 percenta a bol tak najpomalší od krízového roku 2009. Desať rokov dozadu, teda v roku 2003, rástla naša ekonomika rýchlejším tempom a to o 4,8 percenta. Počas uplynulého desaťročia prešla naša ekonomika rôznymi obdobiami, rýchle rasty striedal pád. Zatiaľ čo v roku 2007 sa Slovensko mohlo pochváliť až dvojciferným tempom rastu HDP, v krízovom roku 2009 upadlo do recesie. Napriek tomu bola však slovenská ekonomika vlani o zhruba polovicu výkonnejšia ako v roku 2003. Vďačiť za to môže predovšetkým zahraničnému dopytu a s ním súvisiacemu exportu slovenských výrobkov, najmä automobilov, za hranice.

Ceny tovarov a služieb sa vlani medziročne zvýšili o 1,4 percenta, čo je druhý najpomalší rast za ostatné desaťročie. V roku 2003 sa pritom inflácia na Slovensku vyšplhala až na úroveň 8,5 percenta. Postupne však cenový rast z roka na rok spomaľoval. Výraznou mierou k tomu prispela aj hospodárska kríza, ktorá viedla k opatrnému správaniu slovenských spotrebiteľov pri nakupovaní. Aj tak ale boli ceny tovarov a služieb vlani o takmer 40 percent vyššie ako v roku 2003. Faktom teda je, že je u nás drahšie ako pred desiatimi rokmi. Neznamená to však, že si musíme uťahovať opasky. Za posledné desaťročie rástli totiž nielen ceny, ale aj naše mzdy.

Priemerná mesačná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve bola vlani o 72 percent vyššia ako pred desiatimi rokmi. Zatiaľ čo v roku 2003 si priemerný Slovák našiel na výplatnej páske sumu zodpovedajúcu 477 EUR, vlani to bolo už 824 EUR. Cenová hladina na Slovensku vzrástla za uplynulé desaťročie o dve pätiny, priemerné nominálne platy sa však zvýšili o takmer tri štvrtiny. Z tejto jednoduchej rovnice vyplýva, že priemerný Slovák si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred desiatimi rokmi.

Medzi najdôležitejšie výdavky slovenských domácností patria výdavky na potraviny, ktoré im každý mesiac ukrajujú až štvrtinu z ich rodinných rozpočtov. Ceny potravín sa za uplynulé desaťročie zvýšili, na ich kúpu však v súčasnosti musíme odpracovať kratší čas ako pred vstupom do EÚ. Napríklad, ak sme si vlani pri bežnom nákupe v potravinách do košíka vložili jeden chlieb, jedno kurča, 20 dkg šunkovej salámy, jeden liter polotučného mlieka, 20 dkg syra Eidam, maslo, 0,5 kg jabĺk a dve pivá, pri pokladni sme zaplatili desať EUR a museli sme na tento nákup odpracovať jednu hodinu a 57 minút. V roku 2003 sme za rovnaký nákup zaplatili 7,80 EUR, ale odpracovať sme museli až dve hodiny a 37 minút, teda o rovných 40 minút viac ako vlani.

Miera nezamestnanosti bola vlani približne o – 3 percentuálne body nižšia ako pred desiatimi rokmi a počet Slovákov bez práce klesol z takmer 460 tisíc v roku 2003 na 386 tisíc v roku 2013. Nezamestnaných na našom trhu práce od začiatku milénia ubúdalo a miera nezamestnanosti dosiahla svoje dno v roku 2008. Následne však mnohých Slovákov pripravila o prácu hospodárska kríza. Odvtedy sa miera nezamestnanosti v našej krajine pohybuje okolo úrovne 14 percent.

slovensko-v-eu Zadlženosť nášho štátu sa za uplynulé desaťročie zvýšila. Deficit verejných financií za vlaňajšok síce dosiahol rovnakú úroveň, 2,8 percenta HDP, ako pred desiatimi rokmi, verejný dlh ale vzrástol z úrovne 42,4 percenta HDP v roku 2003 na úroveň 55,4 percenta HDP v roku 2013. Významnou mierou sa pod to podpísala hlavne hospodárska kríza, ktorá zhoršila výkon slovenskej ekonomiky a vytvorila tlak na verejné financie.

Autorka je analytička Poštovej banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *