Pondelok 26. augusta. Meniny má Samuel

Dlhopisy: Európu rozdeľujú eurobondy

Európske hlavy sa nevedia dohodnúť na tom, či vydajú spoločné európske dlhopisy, alebo nie. Hlavným argumentom zástancov eurobondov je záchrana eurozóny. Zvláštne je, že hlavným cieľom odporcov je aj záchrana eurozóny. Vydať ich, alebo nevydať?

Európski politici v poslednom čase riešia niekoľko problémov, ako je záchrana eurozóny pred rozpadom, alebo aspoň zmiernenie dopadu odchodu Grécka a s tým súvisiaca možná záchrana bánk, ktoré budú týmto krokom ohrozené. Aj keď sa v týchto otázkach názory pomerne rôznia, nič dnes Európu nerozdeľuje tak, ako názor na eurobondy – spoločné dlhopisy.

Ľavá strana spektra, na čele s novým francúzskym prezidentom F. Hollandom, by najradšej videla eurobondy na svete čo najskôr, ako to bude možné. Odporcovia na čele s Nemeckom, ktoré sa zatiaľ ako jediné dokáže s krízou ako-tak pobiť, zase nechcú o spoločnom dlhopise ani počuť . Oba tábory majú svoje argumenty a zatiaľ to vyzerá, že ani jedna nechce prijať tie zo strany opozície.

Zástancovia vidia eurobondy ako jednu z mála možností, ako ešte zachrániť Európu, respektíve eurozónu pred rozpadom a ďalšou eskaláciou krízy. Hlavným argumentom sú lacné peniaze pre tých, ktorí nie sú schopní vydávať vlastné dlhopisy, alebo ich vydávajú s príliš vysokým úrokom. A ten im prakticky znemožňuje znižovať svoj dlh a dostávajú sa tak len do väčších problémov. Zástancovia ďalšieho zadlžovania totiž tvrdia, že ak sa chcú ekonomiky rozbehnúť, nesmú šetriť, ale naopak investovať a bez pôžičiek to nejde.

Druhé CDO?

Zásadné nie hovorí Nemecko, ktoré je v tomto smere pomerne jednotné. Nemecko teda aj tu hrá úlohu ochrancu zodpovedných, za čo mu určite patrí vďaka. Nemecko nevidí v eurobondoch nástroj, ktorý by mohol podporiť rast, ale vidia v spoločnom európskom dlhopise iné, pomerne veľké nebezpečenstvo. Najväčším nešvárom nových eurobondov je podľa kritikov veľmi veľká podobnosť s neslávne známymi nástrojmi CDO, ktoré sú považované za zdroj krízy pred štyrmi rokmi (písal o tom napríklad Pavel Řežábek, člen bankovej rady ČNB, v Hospodárskych novinách). Pri nich išlo tiež o rozdelenie rizika a jeho presunutie na iné subjekty, pričom podkladové aktívum tvorili cenné papiere s rôznou kvalitou, pričom investori často ani nevedeli, do čoho investujú a na základe čoho je papier ohodnotený.

Dnešné eurobondy sú podobným produktom, ktorý ale dáva dohromady garancie od jednotlivých krajín eurozóny, medzi ktorými sú pomerne veľké rozdiely. Máme tu Grécko, ktoré si dnes prakticky na finančných trhoch nemôže požičiavať, pretože mu nikto peniaze nepožičia, alebo Španielsko, Portugalsko a Taliansko, pri ktorých úroky z desaťročných dlhopisov tiež atakujú nebezpečne vysoké úrovne okolo siedmich percent. A zároveň tu máme Nemecko, ktoré má medzi investormi stále dobré meno a desaťročné dlhopisy predá za menej ako 1,5% a krátkodobé dlhopisy predáva s prakticky nulovým úrokom. 

Prečítajte si

 

Nepomer je jasný a ako uvádzajú odporcovia eurobondov, na spoločný dlhopis doplatí tí, ktorí sa snažia byť zodpovední, pričom nakoniec nemusí pomôcť tým, ktorí nevedia šetriť, akurát im to dá možnosť si viac požičiavať. A ak dôjde k bankrotu jednej z krajín eurozóny, môže to mať podobný dopad, aký vyvolali nesplácané subprime hypotéky pri CDO.

Čo hovoria ratingovky?

Zdá sa, že v tomto smere majú podobný názor aj ratingové agentúry, ktoré sa poučili z minulosti a dnes už otvorene hovoria, že eurobondy budú mať ohodnotenie nie podľa najsilnejšieho, ale podľa najslabšieho článku ktorým je Grécko (v minulosti tomu bolo práve naopak a rating AAA dostali CDO bez ohľadu na to, či v ňom boli nekvalitné úvery, hypotéky a pod). To je síce chvályhodný prístup, ale ratingové agentúry už dnes na ohodnotenie dlhopisov veľký vplyv nemajú a tak investori tento postoj prakticky vôbec nemusia brať do úvahy.

Tu potom vyvstáva ešte jeden problém, ktorý sa týka rozdelenia eurozóny a na ktorý odporcovia eurobondov tiež upozorňujú. Spoločné dlhopisy síce majú za cieľ zabrániť rozpadu eurozóny, pretože by mohli udržať v eurozóne Grécko. Druhou stranou mince je potom skutočnosť, že ak niektoré z krajín, ktoré vďaka eurobondom budú musieť doplácať na tie nezodpovedné a stále viac sa zadlžujúce, môžu si tiež rozmyslieť, či sa im členstvo v EMÚ skutočne vypláca. A ak eurozónu opustia tí, ktorí jej dnes drží nad vodou, bude to zlé.

Či sa nakoniec podarí eurobondy presadiť, to zatiaľ nevie nikto, ale jedno je jasné. Budú jednoznačným víťazstvom jedného z prístupov, ktoré dnes rozdeľujú európskych politikov a ekonómov. Ak prejdú, so šetrením je koniec, ak neprejdú, je stále šanca, že sa nájde riešenie, ktoré by mohlo byť dlhodobo prijateľné, aj keď nie tak ľahko marketingovo predajné.

Článok vyšiel na Investujeme.cz, ilustračné foto: sxc.hu.

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *