Sobota 23. septembra. Meniny má Zdenka

Dlhopisy slovenských firiem – čo treba vedieť pred ich kúpou

Pri hľadaní možností zhodnotiť finančné prostriedky aspoň nad hranicou inflácie, sa mnohí investori ohliadajú po dlhopisoch slovenských firiem. Tie aj po odpočítaní poplatkov predstavujú vyššie zhodnotenie ako termínované vklady a zdanlivo istejšie peniaze ako akciové fondy. Hoci majú mnoho výhod, obsahujú aj niekoľko rizík.

Výhody na oboch stranách

Nie je to slovenským, ale súčasným globálnym trendom, prinášať formu investovania do lokálnych korporátnych dlhopisov. Domáce firmy ľudia poznajú, vidia projekty, ktoré následne využívajú a do istej miery financujú rozvoj vlastnej krajiny. „Je to dobrý spôsob, ako urobiť konkrétny krok nielen k efektívnemu uloženiu voľných financií, ale zároveň týmto spôsobom podporujeme aj domácu ekonomiku. Slovenský trh korporátnych dlhopisov je relatívne izolovaný od diania vo svete, nie je v ňom prítomných veľa inštitucionálnych investorov a väčšina investorov drží dlhopisy do splatnosti,“ hovorí o výhodách takýchto dlhopisov analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Vydávanie bondov zo strany firiem, či už slovenských alebo aj zahraničných, však nie je charita, dobročinnosť, ani snaha poskytnúť nezištne vyššie úročenie. „Naša spoločnosť vydáva vlastné cenné papiere, pretože chceme čo najviac diverzifikovať podnikateľské riziko a maximalizovať zisk,“ hovorí Pavol Kožík, majiteľ investičnej skupiny Proxenta. Matematika je jasná. Ak firma k vlastným a bankovým prostriedkom pridá klientske peniaze, pracuje s väčším rozpočtom. „Môžeme naraz realizovať viac projektov, a tým rozložiť riziko medzi viac aktivít a viac sektorov. A samozrejme aj vyprodukovať väčší zisk pre všetky zúčastnené strany,“ hovorí o systéme P. Kožík. Firma tak namiesto bankového úveru dostáva aj peniaze, ku ktorým by sa už napríklad v banke nedostala.

Aj Miron Zelina, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku privátneho bankovníctva Privatbanky vysvetľuje: „Pre firmu, ktorá vydáva dlhopisy, predstavujú popri úveroch a vlastných zdrojoch ďalšiu formu financovania. Výhodou oproti úverom je, že firma nemusí zakladať majetok a má flexibilnejšie možnosti použitia týchto zdrojov. Na druhej strane, platí o niečo vyšší výnos, ako pri bankovom financovaní. Oproti vlastným zdrojom v podobe akciového kapitálu sú zase dlhopisy oveľa lacnejšie.“

Dôvodom, pre ktorý spoločnosti prinášajú dlhopisy je aj stabilná úroková sadzba a možnosť vlastného nastavenia doby splatnosti. „V zahraničí je dlhopisové financovanie považované za lacnejšiu a flexibilnejšiu formu financovania ako bankový úver. Často sú samozrejmosťou emisie so splatnosťou sedem alebo viac rokov, čo umožňuje firmám získať dlhodobé zdroje na financovanie svojej činnosti a ďalšieho rozvoja. V niektorých fázach projektu je dlhopisové financovanie dokonca jednou z mála možností ako projekt financovať,“ dodáva Maroš Ďurik, CEO Across Private Investments 

Slovenské firmy zostávajú

Treba otvorene priznať, že vo svete je tento model financovania bežný a na Slovensku stále v začiatkoch.  Čo je dôvodom, že u nás dlhopisy zatiaľ využíva len málo firiem? M. Ďurik pokladá za hlavný dôvod fakt, že Slovensko je bankovou ekonomikou a kapitálový trh tu v zásade neexistuje. No v rovnici sú aj ďalšie premenné.

„Jednou z prekážok určite je, že spoločnosti nemajú ľudí, ktorí by vedeli odborne pripraviť emisiu dlhopisov. Často ani nevedia, že si takúto službu môžu zaplatiť u externého subjektu. Ďalším úskalím je, že nevedia vydané dlhopisy umiestniť. Na to je potrebný partner – finančná inštitúcia, ktorá má na takúto službu licenciu. Typicky je to banka, alebo licencovaný obchodník s cennými papiermi, ktorý má zazmluvnenú dostatočnú sieť finančných agentov s dostatočným počtom klientov, ktorým je možné dlhopisy ponúknuť a predať,“ hovorí P. Kožík.

Takéhoto partnera však firma potrebuje presvedčiť o tom, že jej dlhopisy sú dobrou investíciou a to nie je vždy jednoduché. Je tu teda ďalší rozmer a ním je dôvera. Tá sa na Slovensku zatiaľ ťažko hľadá tak u partnerov, ako aj bežných ľudí. Otvorene o tom hovorí M. Zelina: „Dlhopisy sú o dôvere. Veľká finančná skupina, má určitú históriu, vysoké vlastné imanie, riadne a včas splatila desiatky emisií dlhopisov. Ak príde na trh s dlhopismi relatívne malá firma, tak je pre ňu ťažké umiestniť významný objem dlhopisov. Zvyčajne takúto emisiu dlhopisov kupujú iba tí, ktorí majú k tej firme blízko: manažment, majitelia, niektorí dodávatelia, obchodní partneri.“

Aj tu si však treba uvedomiť, že pokiaľ ide o dôveru, ani záruka známeho finančného žraloka nemusí vždy predstavovať stávku na istotu.  „Emitentmi často nie sú ani najväčší finanční žraloci, ale ich dcérske, sesterské a majetkovo prepojené firmy,“ hovorí Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra. Preto je veľmi dôležité pozrieť sa aj na skutočného eminenta a jeho záruky, aktíva, majetok a životaschopnosť.

Investíciu musí každý preveriť na vlastné riziko

„Dôležité je si uvedomiť, že dlhopis je vlastne pôžička. A pokiaľ sa emitent dostane do problémov, nemusí majiteľovi dlhopisu vyplatiť všetky kupóny, časť nominálnej hodnoty alebo i celu nominálnu hodnotu,“ hovorí o kreditnom riziku J. Beständig. Samozrejme dlhopisy súkromných spoločností nie sú kryté Fondom na ochranu vkladov a prakticky investor znáša riziko, ak by sa emitentovi nedarilo, a požičané peniaze by nemohol vrátiť.

Preto by jedným zo základných atribútov kúpy konkrétneho dlhopisu malo byť oboznámenie sa s investičnými zámermi emitujúcej spoločnosti. Na vydanie dlhopisu je síce potrebné schválenie Národnou bankou Slovenska, no tá naň nedáva žiadne záruky.  

„Pri verejných emisiách, ktoré sú ponúkané retailu, a sú určené veľkému množstvu drobných investorov, je vyžadovaný prospekt, ktorý schvaľuje Národná banka Slovenska. Niektorí sprostredkovatelia tento fakt zneužívajú a tvrdia, že ak to schválila NBS, tak je dlhopis bezpečný. To je nezmysel. NBS posudzuje len to, či prospekt obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Samotné riziko si musí posúdiť investor sám, napríklad aj na základe prospektu,“ hovorí M. Zelina.

Problémom je, že  prospekt je dlhý a číta ho len zlomok investorov. „Nezáleží na tom, či ide o dlhopisy slovenských alebo zahraničných spoločností. Vždy je rozhodujúci konkrétny projekt – jeho cash flow, zadĺženie a podobne. Výhoda pri slovenských dlhopisoch je teda viac menej skôr psychologická – projekty, ktoré sú na Slovensku, si môže investor takpovediac „ohmatať“. Môže sa ísť pozrieť, či Digital Park naozaj stojí, vidí fungujúce lekárne Dr. Max, Fortunu, Bory Mall, rezidenčný projekt Pri Mýte a podobne,“ uvádza M. Zelina príklady slovenských projektov, ktoré boli financované z dlhopisov.

Pri dlhopisoch slovenských firiem sú však riziká rovnaké ako pri dlhopisoch akejkoľvek inej firmy. Okrem kreditného rizika sú tu aj ďalšie „Rizikom je úrokové riziko, teda citlivosť dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb. To je najviac viditeľné na dlhopisoch, ktoré sa obchodujú na burze. Pri dlhopisoch vydávaných formou privátnych emisií nie je také viditeľné, no existuje. Menové riziko pri slovenských dlhopisoch vo väčšine prípadov nie je, keďže sú vydávané v eurách,“ uzatvára M. Ďurik. V konečnom dôsledku je to tak vždy o zvážení výnosu za istú mieru rizika. Tak ako pri každom investičnom produkte.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *