Piatok 21. septembra. Meniny má Matúš

Dlhy po splatnosti sa vymáhajú čoraz ťažšie

Platobná disciplína na Slovensku ako celku sa zlepšuje. Spotrebitelia a firmy platia načas. No problémy sa hromadia u jednotlivcov, ktorí využívajú súčasné priaznivé ekonomické prostredie.

Na tému platobnej disciplíny a zmien v platobných zvyklostiach na Slovensku sa rozprávame s riaditeľom inkasnej spoločnosti Intrum Martinom Musilom.

Ako hodnotíte platobnú disciplínu slovenských firiem a spotrebiteľov v porovnaní s minulým rokom?

Celkovo sa platobná disciplína slovenských firiem zlepšila. Odráža to aj fakt, že podiel nevymožiteľných pohľadávok na obrate firiem sa znížil a i Slovensko tak v súčasnosti patrí medzi krajiny s najnižším podielom zlyhaných pohľadávok.

No k platobnej disciplíne patrí nie len správanie klientov ale výsledok je tiež závislý od správania samotných firiem, ktoré vystavujú faktúry. Zaujímavé je, že hoci slovenská ekonomika zaznamenáva posledné roky rast, došlo aj k medziročnému nárastu priemernej doby splatnosti. Firmy takto v období rastu dlhšie splatnosti pravdepodobne používajú ako marketingový nástroj pre podporu predaja, ktorý trh akceptuje. Dá sa povedať, že súkromný sektor naďalej v priemere uhrádza svoje záväzky v lehote splatnosti. Výnimkou je len verejný sektor.

Čo pokladáte za najväčší problém v platobnej disciplíne u nás?

Ak vypustíme zámerné neplatenia a poskytovanie dodávateľských úverov firmám, ktoré majú finančné ťažkosti, tak hlavným dôvodom je slabý administratívny proces u zákazníkov. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu Európsky platobný report 2018, ktorý vypracovalo Intrum. Práve tu môžu pomôcť preventívne opatrenia a zavedenie podporných služieb správy pohľadávok medzi ktoré patria napríklad upomienky.

U malých a stredných podnikov zaznamenávame jav, keď sa výrazne skrátili požadované doby splatnosti. Veľké a nadnárodné korporácie však naďalej požadujú dlhšie doby splatnosti a tlačia na svojich dodávateľov. Až 43 percent firiem takémuto tlaku však neodolá a v snahe podporiť predaj takto sami prispievajú k vyššiemu riziku oneskorených platieb. Len 35 percent firiem o svojich platobných podmienkach vôbec nevyjednáva a nepredlžuje splatnosti.

Aktuálne sa európska a slovenská ekonomika nachádza vo veľmi dobrom stave. Evidujete to aj na správaní dlžníkov vyplývajúcich zo spravovaných pohľadávok?

Paradoxne nie. Mohlo by sa očakávať, že bude jednoduchšie vymôcť dlžné sumy od zákazníkov našich klientov, opak je však pravdou. Ľudia sa čoraz viac zadlžujú, páči sa im život na dlh a zväčša sú schopní svoje záväzky aj platiť. No trend je taký, že do správy sa inkasným agentúram, ktoré nesplácané pohľadávky vymáhajú, dostávajú čoraz náročnejšie prípady.

V mnohých konkrétnych prípadoch sme zaznamenali nárast počtu evidovaných dlhov. Napríklad istý pán, ktorý keď sa k nám dostal do evidencie, mal len jeden nesplatený záväzok, ich v súčasnosti má už 28. Celkovo pri skóringu zaznamenávame výrazný posun portfólia smerom k náročnejším prípadom.

Dalo by sa teda povedať, že tí, ktorí nehradia svoje záväzky sú skôr takzvaní profesionálni neplatiči. Hovoríme však o situácii, keď je ekonomika v raste. Tí, ktorí majú záujem platiť, sú toho zväčša aj schopní, ak však samozrejme nedôjde k nejakým nečakaným životným situáciám napríklad strate zamestnania, rodinným, či zdravotným problémom. V takom prípade je však nesplácanie skôr krátkodobou záležitosťou.

Aké sú najväčšie rozdiely v platobných zvyklostiach a mentalite pri platení Slovákov oproti Európe?

Rozdiely v rámci poskytovaných priemerných dôb splatnosti sú v rámci Európy výrazné. V Európskom platobnom reporte Intrumu zaznamenávame krajiny, ktoré udržujú podobnú politiku pre všetky tri sektory – predaj spotrebiteľom, predaj firmám a dodávky pre verejnú správu. Medzi takéto krajiny patrí napríklad Nórsko, Slovensko, Anglicko, či Nemecko. Na Slovensku sa priemerná doba splatnosti pohybuje na úrovni 18 dní pre spotrebiteľov, 23 dní pre firmy a 25 dní pre verejný sektor. Tieto krajiny držia doby splatnosti v strednom pásme.

Španieli naproti tomu síce majú podobnú politiku pre všetky tri sektory, ale priemerné doby splatnosti sa pohybujú u spotrebiteľoch až na úrovni 46 dní a u ostatných sektoroch na úrovni 51 dní. Bosna a Hercegovina napríklad tiež poskytuje spotrebiteľom splatnosť 47 dní, no pre firmy a verejný sektor je to na hranici 67 a viac dní. Takmer vo všetkých krajinách sú subjekty verejnej správy zvýhodňované a sú im poskytované najdlhšie doby splatnosti.

Úplný extrém zaznamenávame v Grécku a Taliansku, kde sú poskytované najdlhšie doby splatnosti, a to až na úrovni 110 a 115 dní.

To sú lehoty vyžadované dodávateľmi. Ako je to s reálnou platobnou disciplínou… teda platením načas?

Z pohľadu reálnych platieb faktúr sa Slovensko radí medzi krajiny s dobrou platobnou disciplínou. Tak spotrebitelia a firmy síce platby nechávajú väčšinou na posledný deň splatnosti, ale platia. Výnimkou je len verejný sektor, ktorý platí svoje záväzky v priemere až štyri dni po splatnosti. Celkovo sa objem nevymožiteľných pohľadávok z obratu u nás znížil tesne pod jedno percento.

Najdisciplinovanejšie subjekty sú v Bosne a Hercegovine, Lotyšsku, Bulharsku a Rumunsku, kde všetky tri sektory uhrádzajú faktúry ešte pred koncom doby splatnosti.

Naopak najneskôr po dobe splatnosti platia v Portugalsku, Taliansku a Belgicku. Kde napríklad verejný sektor hradí záväzky až po 21 až 31 dňoch po uplynutí lehoty splatnosti.

Ktorý sektor je pri využívaní manažmentu pohľadávok na Slovensku najďalej?

Čím je firma väčšia a obsluhuje väčšie množstvo zákazníkom, tým prirodzene viac čelí potrebe svoje procesy zefektívniť. A to platí aj pri manažmente pohľadávok. Veľké finančné a telekomunikačné spoločnosti majú vybudované svoje vlastné oddelenia správy pohľadávok a pravidelne zdokonaluju svoje procesy. Jednotlivým prípadom sa venujú istú dobu a následne ich postupujú inkasným agentúram, pretože v ich vlastnej správe to už začína byť nerentabilné. Pri malých a stredných firmách má outsoursing správy pohľadávok ešte väčší význam.

Aké nástroje využívajú firmy najviac, prípadne na aké by sa mali zamerať?

V zásade aj tu platí, že prevencia môže priniesť najlepšie výsledky. Použitím vhodných preventívnych opatrení môžu spoločnosti znížiť riziko oneskorených platieb  o  viac ako polovicu. Tento rok sa spoločnosti dostali pod úroveň 50 percent, čo znamená, že viac ako polovica firiem už používa niektoré z preventívnych opatrení. Najvýraznejšie sú požiadavky na platbu vopred. Tu sme zaznamenali až osem percentný medziročný nárast.

V prieskume za minulý rok nám vyšlo, že až 73 percent percent firiem vôbec nespolupracovalo s inkasnými spoločnosťami. V tomto roku došlo k pozitívnej zmene, avšak firiem, ktoré ešte stále neodovzdávajú svoje pohľadávky do správy profesionálnym spoločnostiam, je ešte stále 61 percent.I

Ich úlohou je, aby vďaka svojmu know how a prepracovaným modelom, stanovili postup s najvyššou pravdepodobnosťou vymoženia pohľadávok a ukázali firmám cestu ku ozdraveniu ich financií. V období ekonomického rastu firmy nepociťujú dopady oneskorených platieb až tak výrazne, ako v období recesie. No najmä menšie firmy by mali byť opatrné, pretože dopady u nich môžu mať za následok výrazné zníženie likvidity, čo môže ohroziť životaschopnosť firmy. Obdobie rastu dáva firmám príležitosť pripraviť sa na následnú recesiu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *