Stvrtok 19. septembra. Meniny má Konštantín

Dlhy Slovákov po prvýkrát prevýšili úspory

Banky Andrej Zeman 26.01.2017 | 00:00 0 Komentárov

Bilancia slovenských domácností sa minulý rok prvý krát prehupla do mínusu. Kým doteraz boli úspory Slovákov vždy vyššie, ako ich dlhy, dnes to už neplatí. Priemerný dlh občana Slovenska predstavoval 5570 eur, úspory len 5300 eur. Za obratom v bilancii je najmä rekordný hypotekárny boom.

Rast finančného majetku domácností vo svete sa výrazne spomalil. V roku 2015 stúpol len o 4,9 percenta, čím len o niečo presiahol tempo rastu ekonomiky. V predchádzajúcich troch rokoch pritom rástli finančné aktíva domácností až dvojnásobne rýchlejšie. Vyplýva to z výsledkov štúdie Allianz, ktorá skúma majetok a dlhy domácností vo viac ako 50-tich krajinách sveta.

Štúdia Global Wealth Report naznačuje, že dobré časy sa už pre väčšinu krajín sveta, vrátane Slovenska, skončili. „Vývoj finančných aktív dosiahol kritický bod. Extrémna monetárna politika stráca vplyv na ceny aktív. Hnacia sila rastu aktív tak už neexistuje. V kombinácii s neustále klesajúcimi úrokovými sadzbami tak vyhliadky pre sporiteľov nie sú ružové,“ konštatuje Michael Heise, hlavný ekonóm skupiny Allianz.

Tento trend neobchádza ani Slovákov. Ich finančné aktíva rástli dokonca pomalšie ako východoeurópsky priemer. Na druhej strane dlhy Slovákov stúpajú najviac v regióne. S úsporami vo výške 5300 eur za minulý rok, obsadili Slováci 40. miesto v rebríčku, teda rovnako ako v minulom roku. Hrubý finančný majetok občana SR vzrástol o 4,3 percenta, čo je pomalšie tempo ako regionálny a aj svetový priemer. Predbehli nás Česi, ktorí postúpili na 26. priečku s čistými úsporami 12 614 eur, ale aj Poliaci s úsporami 6 540 eur a dokonca aj Bulhari, ktorí majú našetrené v priemere 6370 eur.

Vysoké dlhy a nevhodná štruktúra úspor

Nelichotivý je i pohľad na druhú stranu bilancie. Do dlhov Slovákov sa premietol už prebiehajúci hypotekárny boom. Záväzky tunajších domácností sa za minulý rok vyšplhali až na 5570 eur, čo predstavovalo 51 percent európskeho priemeru. Je to výrazne viac ako východoeurópsky priemer, ktorý je na úrovni 33 percent.

Ani ďalšia časť štatistiky nevyznieva pre Slovensko priaznivo. Ide konkrétne o zhodnocovanie aktív. Až 64 percent úspor držia Slováci na bankových účtoch, teda bežných, termínovaných, či sporiacich vkladoch. Je to najviac spomedzi východoeurópskych krajín, ktoré v priemere držia v bankách len 45 percent aktív. V prostredí nízkych úrokových sadzieb znamenajú peniaze na účtoch takmer nulové zhodnotenie.

Ani tento rok sa neumiestnila žiadna z východoeurópskych krajín medzi dvadsiatimi najbohatšími krajinami. Najvyššie sa z regiónu CEE umiestnilo Slovinsko, ktoré obsadilo 25. priečku.

Stagnácia ekonomiky najviac postihla Európu, USA a Japonsko. Bohatstvo domácností v západnej Európe stúplo vlani len o 3,2 percenta. V USA si ľudia polepšili len o 2,4 percenta. Naopak domácnosti v ázijských krajinách, s výnimkou Japonska, si prišli podstatne viac, keď ich finančný majetok stúpol o 14,8 percenta. Ťahúňom bola najmä Čína, aj to najmä vďaka rozširujúcej sa strednej triede.

Na vrchole rebríčka výšky úspor boli nerekvapivo Švajčiari. Každý obyvateľ má v priemer nasporených 170 589 eur. V tesnom závese sú Spojené štáty americké s úsporami vo výške 160 949 eur. S väčším odstupom za nimi zastávajú 3. priečku Briti s úsporami na úrovni 95 600 eur.

Čisté bohatstvo v priemere na obyvateľa v roku 2015 (v eur)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *