Sobota 24. augusta. Meniny má Bartolomej

Do mínusu sa prepadli už aj niektoré dlhopisy so špekulatívnym ratingom

Investície Redakcia 29.07.2019 | 00:00 0 Komentárov

Na trhu špekulatívnych dlhopisoch pokročila situácia v dôsledku extrémnej menovej politiky ECB do ďalšej fázy. Dokonca aj niekoľko emisií špekulatívnych dlhopisov sa dosiahlo záporného výnosu. Celkový priemerný výnos je už len ťažko na úrovni, ktorá by stačila na pokrytie strát v prípade bankrotu.

U veľkých emisií dlhopisov obchodovaných na významných burzách býva zvykom, že prejdú hodnotením kvality od niektorej z ratingových agentúr. Najdôležitejšie ratingové agentúry sú tri: Moody´s, S&P a Fitch. Výsledkom hodnotenia je pridelený rating, ktorý zobrazuje hodnotenie dôveryhodnosti daného subjektu na dlhopisovom trhu a jeho schopnosť splácať svoje záväzky.

Ratingy majú niekoľko stupňov. Delí ich hranica, ktorá odlišuje dlhopisy na investičné a špekulatívné, označované tiež ako high yield dlhopisy, junk bondy alebo prašivé dlhopisy. Táto hranica nie je len teoretickým konštruktom, ale historicky odskúšanou líniou.

Delia čiara medzi investičnými a špekulatívnymi dlhopismi

Po prekročení tejto deliacej čiary veľmi rýchlo rastie pravdepodobnosť, že subjekt emitenta bude mať problémy so splácaním. S&P vo svojej poslednej štúdii napríklad uvádza, že v prípade najvyššieho ratingu AAA nedošlo na päťročnom horizonte od roku 1981 prakticky k žiadnej kreditnej udalosti, pri hraničnom pásme investičného ratingu (BBB) došlo ​​v priemere k zlyhaniu u menej ako dvoch percent prípadov.

Po prekročení limitu pásma špekulatívnych dlhopisov, hoci u tých najmenej rizikových (rating BB), došlo na päťročnom horizonte v priemere od roku 1981 k zlyhaniu u viac ako piatich percent prípadov. Ak sa pozrieme rovnakou optikou na ďalší nižší stupeň (B), tam už sa blížime k 20 percentám. Ide o početnosť prípadov kreditných udalostí – čo vždy neznamená plnú stratu, ale často len čiastočnú stratu, či posun splatnosti. Aj tak je však rozdiel v kvalite dlhopisov zrejmý.

Zaslepený dopyt investorov

Kumulatívne päťročné štatistiky sledujú situáciu pre päťročný horizont, pričom je daný subjekt stále podriadený pod pôvodné hodnotenie. Ak napríklad profesionálny správca bude situáciu aktívne sledovať, určite nebude dlhopisy slepo držať a čakať na problémy a v prípade negatívneho prehodnotenia utečie z pozície. Za normálnych okolností by to znamenalo prepad ceny, takže by rovnako došlo k strate, súčasné okolnosti však nie sú normálne. Na trhu sa teraz nájde dosť „slepých“ peňazí, a šikovný aktívna správca môže bez väčšej straty zmiznúť z pozície včas. To však platí pre problémy konkrétneho subjektu, nie pri kríze na celom trhu.

Dlhodobo uvoľnená menová politika obvykle vedie až k nezmyselnej honbe za akýmkoľvek výnosom, z čoho ťažia aj špekulatívne dlhopisy. Podľa agentúry Bloomberg natieklo už tento rok do burzovo obchodovaných fondov (ETF) eurových high yield dlhopisov viac peňazí, než za akýkoľvek celý kalendárny rok od roku 2010.

Najväčší ETF na tieto dlhopisy (IHYG) tento rok už prekročil týždenný rekord prítoku nových peňazí a ostatné fondy na tom nebudú inak. Že dlhopisy štátov eurozóny investičného stupňa často nesú záporný výnos, na to si už trh zvykol. Podľa agentúry Bloomberg prekročil objem dlhopisov nesúcich záporný výnos už v júni hodnotu 13 biliónov dolárov.

Nulu už zarábajú aj špekulatívne dlhopisy

Po novom sa však medzi dlhopisy so záporným výnosom dostali aj tie so špekulatívnym ratingom. Ide napríklad o spoločnosť Nokia. No BNP Paribas uvádza ďalšie príklady: Altice, Telecom Italia, či Fiat Chrysler Finance Europe.

Ak sa pozrieme na charakteristiky ETF zameraných na najlikvidnejšie eurové špekulatívne dlhopisy, zistíme, že priemerný výnos do splatnosti už ku koncu júna klesol pod tri percentá. To už nie je príliš vysoká rezerva, ktoré by mala kryť riziko nesplatenia. Štatistiky Moody´s síce u najkvalitnejších špekulatívnych bondov ukazujú, že by táto rezerva stačila aj v ekonomicky náročnejších rokoch, to však hovoríme o najkvalitnejším špekulatívnom ratingu.

Portfólia fondov špekulatívnych dlhopisov sú zvyčajne mixom rôznej kvality. Posledné roky, kedy sa priemerné ročné straty pohybujú blízko nule sú skôr raritou. Od roku 1983 boli takéto obdobia v trvaní viac ako dva roky celkovo dve – medzi rokmi 2004 a 2007 a od roku 2010 do súčasnosti. Súčasná situácia je jednoduchá – kto by krachoval, keď je na trhu toľko dostupných a lacných peňazí. Tým sa však u nezdravých firiem len odďaľuje nevyhnutných vývoj. Historické štatistiky ukazujú, že kreditné udalosti vedia vyskočiť veľmi rýchlo.

Komu zostane Čierny Peter

Na trhu tak pokračuje hra na Čierneho Petra, kedy bystrejší investori pravdepodobne dúfajú, že v prípade problémov rýchlo nájdu niekoho iného, ​​kto by od nich problémové dlhopisy včas odkúpil. Okrem stále hojného počtu zaslepených investorov sledujúcich len minulé výnosy pripadá do úvahy ešte jeden subjekt, ktorý by si nechal čierneho Petra prepašovať do portfólia. Nezaznelo nedávno z ECB, že by mohla opäť naštartovať program výkupu dlhopisov a rozšíriť ho o nové druhy bondov? Možné v zúfalej situácii, keď už nebude mať čo kupovať, povysáva aj tento trh.

Analytický tím Fincentra

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *