Streda 18. júla. Meniny má Kamila

Dobré časy vedú k prílišnému optimizmu. Požičiavajú si aj ľudia, ktorí by nemali

platobná disciplína

Rastie riziko zlyhaných úverov. Štatistiky o tom síce ešte nehovoria a percento pohľadávok po splatnosti klesá, no u istej skupiny dlžníkov sa hromadia úvery, ktoré pri ekonomických problémoch spojených s nezamestnanosťou a rastom úrokov, môžu spôsobovať problémy.

Slovensko zažíva ekonomicky výborné časy. Prejavuje sa to aj na zlepšujúcej sa platobnej disciplíne. Zákazníci – spotrebitelia, ale aj firmy, platia načas a dodávatelia evidujú menej pohľadávok neuhradených do splatnosti. Napriek tomu začína v podhubí slovenskej ekonomiky vznikať nový problém. Sú ním predlžené subjekty, ktoré síce v dnešných dobrých časoch platiť vládzu, no pri prvých záchvevoch ekonomiky im prímy na včasnú úhradu stačiť nebudú. Tento trend zatiaľ nie je badateľný v žiadnych oficiálnych štatistikách. Hovoria to však samotní veritelia, či spoločnosti, ktoré ich pri vymáhaní pohľadávok zastupujú.

Podiel zlyhaných bankových úverov domácností klesol v prvom štvrťroku medziročne o zhruba pol percentuálneho bodu na 3,3 percenta. Hovorí tom najnovšia štatistika Národnej banky Slovenska. Najdisciplinovanejšie sú domácnosti pri úveroch na bývanie. V omeškaní sú len pri 1,7 percente úverov. Platobná disciplína sa pri nich zlepšuje. Domácnosti si totiž uvedomujú, že vo chvíli, keby prestali platiť hypotéky, ich strecha nad hlavou by sa ocitla v ohrození. Štatistiky teda na poplach nebijú. Zdá sa, že banky požičiavajú s malým rizikom, pretože dlžníci platia riadne a načas.

No pohľad na iné typy úverov už tak pozitívne nevyznieva. Pri povolených prečerpaniach podiel zlyhaných úverov predstavuje 6,2 percenta. Pri kreditných kartách je to dokonca až 14,6 percenta. Pri spotrebných úveroch zlyháva 9,3 percenta pôžičiek. Navyše ide medziročné zhoršenie o 0,9 percentuálneho bodu, a to v čase, keď nezamestnanosť dosahuje historické minimá a mzdy rýchlo rastú.

Úvery sa zatiaľ kumulujú nebadane

“Dalo by sa očakáva, že v dnešných dobrých časoch bude jednoduchšie vymôcť dlžné sumy od zákazníkov našich klientov, no opak je pravdou. Trend je taký, že inkasným agentúram sa do správy dostávajú čoraz náročnejšie prípady,” približuje Martin Musil riaditeľ inkasnej spoločnosti Intrum Slovakia. Dodáva, že vo viacerých prípadoch zaznamenala firma nárast počtu evidovaných dlhov. “Napríklad istý pán, ktorý keď sa k nám dostal do správy, mal len jeden nesplnený záväzok. V súčasnosti ich už má 28,” konštatuje M. Musil.

V celom portfóliu vymáhaných záväzkov firma podľa neho eviduje posun smerom k náročnejším prípadom. “Dalo by sa teda povedať, že tí, ktorí nehradia svoje záväzky sú skôr takzvaní profesionální neplatiči. Tí, ktorí majú záujem platiť, sú toho, dnes, keď ekonomika rastie, zväčša aj schopní. Ak aj dôjde k nejakým nečakaným životným situáciám napríklad strate zamestnania, rodinným, či zdravotným problémom, je nesplácanie u poctivých dlžníkov skôr krátkodobou záležitosťou,” hovorí M. Musil.

Hovorkyňa Poštovej banky, Lýdia Žáčková, uvádza, že najhoršiu platobnú disciplínu majú mladí ľudia vo veku 20 až 24 rokov. “Súvisí to s tým, že mladí ešte nemajú pravidelný príjem, ani rezervu na vykrytie jeho dočasného výpadku,” hovorí. V uplynulom roku sa do omeškania v Poštovej banke dostalo až päť percent z nich. Rozdiely badať aj medzi pohlaviami. Kým u žien bola vlani miera zlyhávania úverov približne na úrovni 1,5 percenta, u mužov to boli tri percentá. Podľa L. Žáčkovej sú v splácaní najdisciplinovanejší ľudia po 40tke.

Ohrození sú aj nadpriemerne zarábajúci

“K veľkému nárastu zadlženosti niektorých skupín obyvateľov prispieva napríklad aj neustále sprísňovanie legislatívy, ktorej cieľom je práve obmedziť poskytovanie úverov. Pred každým sprísnením totiž dochádza k tomu, že si ľudia požičajú preto, že o mesiac-dva si už nebudú môcť,” myslí si Ivan Kahanec, výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov.

Dodáva, že najrizikovejší klienti, teda ľudia s nízkymi príjmami, či zlou platobnou disciplínou, sa už kvôli prísnym pravidlám oficiálne k úverom nedostanú. “Ak hovoríme o legálnych úveroch, títo klienti sú už neúverovateľní,” hovorí. Rizikom sú tak podľa neho nelegálne pôžičky, ktoré zažívajú svoju renesanciu.

Tieto pôžičky, často od úžerníkov, nie sú evidované v žiadnom úverovom registri. Oslovovanie “klientov” tu už prebieha inak ako v minulosti. Množia sa e-mailové kampane, či odkazy v diskusiách pod článkami a na iných miestach na internete, ktoré, s často veľmi zlou slovenčinou, sľubujú ľuďom dostupné a výhodné úvery. Často však človek musí založiť svoje bývanie, či iný majetok, čím riskuje, že sa neskôr dostane do existenčných problémov.

Druhým rizikom sú podľa I. Kahanca komunitné pôžičky. “Tie sú síce u serióznych prevádzkovateľov poskytované v súlade s legislatívou a ich podmienky často môžu byť dobré, rizikom však je, že nefigurujú v úverových registroch,” pripomína. Znamená to, že sa nezapočítavajú do celkovej zadlženosti klienta pri výpočte jeho DTI. Môže sa teda stať, takýto klient sa dostane k úverom od banky alebo licencovanej nebankovky aj napriek k tomu, že už je predĺžený. Jeho ukazovatele totiž vychádzajú zdanlivo dobre, pretože inštitúcie sa reálne čísla nemajú ako získať.

“Riziko vysokého zadlženia však vidíme aj v skupine obyvateľov, ktorí majú nadpriemerné príjmy,” zdôrazňuje I. Kahanec. Tí sa totiž na svoje budúce príjmy pozerajú až príliš optimisticky. “Kupujú si napríklad druhú alebo tretiu nehnuteľnosť za účelom buď rekreácie alebo prenájmu a nízke úrokové sadzby spôsobujú, že si môžu požičať viac, ako v minulosti, keď boli sadzby niekoľkonásobne vyššie,” konštatuje.

Odporúča preto, aby si všetci, ktorí majú ukazovateľ pomeru dlhu k ich ročnému príjmu vyšší ako osem, alebo majú okrem splátok úverov aj iné vysoké pravidelné platby, “začali pripravovať rezervu na ekonomickú krízu, ktorej príchod je len otázkou času”. Zároveň im odporúča, aby sa zbavovali dlhov napríklad mimoriadnymi splátkami.

Slováci zatiaľ platia načas

Z pohľadu platieb faktúr sa Slovensko zatiaľ radí medzi krajiny s dobrou platobnou disciplínou. Spotrebitelia a firmy si síce v priemere nechávajú platby na posledný deň splatnosti a verejný sektor platí svoje záväzky štyri dni po splatnosti, no celkovo podiel nevymožiteľných pohľadávok z celkového obratu nedosahuje ani jedno percento. Slovensko tak v súčasnosti patrí medzi krajiny s najnižším podielom pohľadávok po splatnosti. Vyplýva to z Európskeho platobného reportu, ktorý realizuje nadnárodná inkasná spoločnosť Intrum v 29 krajinách Európy.

Priemerná doba splatnosti spotrebiteľských faktúr na Slovensku bola minulý rok 18 dní. Firmy dostávajú na splatenie faktúr priemerne 23 dní, a verejný sektor 25 dní. Platobné zvyklosti medzi krajinami, ako aj regiónmi sa však podstatne líšia.

“Zaznamenávame krajiny, ktoré udržujú podobnú politiku pre všetky tri sektory B2C, B2B aj pre verejnú správu. Medzi takéto krajiny patrí napr. Nórsko, Slovensko, Anglicko, či Nemecko,” hovorí M. Musil. Dodáva, že v takmer  všetkých krajinách sú subjekty verejnej správy zvýhodňované a sú im poskytované najdlhšie doby splatnosti. “Úplný extrém však zaznamenávame v Grécku a Taliansku, kde sú úradom poskytované najdlhšie doby splatnosti poskytované až na úrovni 110 a 115 dní,” konštatuje.

Jedna odpoveď na “Dobré časy vedú k prílišnému optimizmu. Požičiavajú si aj ľudia, ktorí by nemali”

  1. Martin Rubáš píše:

    Pak přijde recese. Zvyšování úrkových sazeb ze strany Fedu povede k recesi. Vždy to tak bylo. Růst měnové zásoby v USA se zastavuje, co je předzvěst rfecese. Bohužel se to pak dotkne i nás.

    http://www.epshark.cz/clanek/482/usa-rust-penezni-zasoby-se-zastavil-recese-je-na-blizku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *