Streda 24. január. Meniny má Gejza

Slovenské domácnosti sa zadlžujú najrýchlejšie v eurozóne

zadlženie slovenských domácností
Banky Peter Apolen 13.12.2017 | 00:00 0 Komentárov

Slovenské domácnosti sú najzadlženejšie v strednej a východnej Európe. Tempo rastu retailových úverov bolo v prvom polroku dokonca najrýchlejšie v celej eurozóne. NBS situáciu vníma so znepokojením. V prípade pokračovania tohto trendu je pripravená prijať nové opatrenia.

Tempo rastu úverov domácnostiam dosiahlo v prvom polroku tohto roka 13,6 percenta. Zadlženie slovenských domácností sa tak blíži hranici 40 percent HDP. Znepokojujúce je však najmä tempo rastu dlhu. Ešte začiatkom dekády patrili Slováci medzi najmenej zadlžených v regióne. Dnes platí opak. „Slovensko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej sa zadlženosť domácností každým rokom zvyšuje nepretržite od roku 2005,“ konštatuje NBS.

 

 

Banky sa uspokoja s nižšími maržami

Vysoký rast, ktorý za ten čas domácnosti urobili, je dôsledkom pôsobenia viacerých faktorov. Jednak je to priaznivý vývoj ekonomiky, teda pozitívny vývoj na trhu práce, rast zamestnanosti a výšky miezd, zlepšuje sa ale aj ponuka bývania na realitnom trhu. Najvýraznejším faktorom však je zlepšenie dostupnosti úverov.

V roku 2012 poskytovali banky nové hypotéky za úrok zhruba päť percent ročne. V októbri tohto roku to bolo 1,7 percenta. Úroky na hypotékach tak už klesli pod priemer eurozóny. Dôvodom je najmä konkurencia medzi bankami, ktoré sú ochotné uspokojiť sa nižšími maržami.

Časť z rastu zadlženia je možné vysvetliť približovaním slovenskej ekonomiky západnej Európe, no NBS upozorňuje, že tempo je vyššie, ako by bolo zdravé. Rast úverov totiž predbieha ekonomické fundameny a preto ho možno považovať za nadmerný a nezdravý. Vývoj makroekonomický ukazovateľov, napríklad pokles nezamestnanosti, rast miezd, či investície, sa síce zlepšuje, no pomalším tempom, ako rastú úvery domácnostiam.

Opatrenia stimulovali úverovú horúčku

NBS sa snaží toto tempo krotiť. Od začiatku tohto roku je preto v platnosti oparenie 1/2016, ktorého cieľom je stlmiť hypotekárny trh. No malo skôr opačný účinok. Vysoký rast úverov v prvej polovici roka bol totiž vyvolaný práve očakávaním nábehu opatrení do praxe, „keď sa v prvom štvrťroku kvôli obavám z možnej nedostupnosti úverov, vyvolaným mediálnym tlakom, rast úverov významne zrýchlil,“ konštatuje centrálna banka. Neskôr sa však situácia ustálila.

Napriek prijatým opatreniam tak i naďalej pretrvávajú silné tlaky na nadmerný rast zadlženosti. NBS vyhlásila, že bude situáciu monitorovať a „v prípade kumulácie nerovnováh reagovať“. Hovorí sa napríklad o možnosť znižovaní limitov na LTV (loan to value). Od nového roku začne banka okrem tohto sledovať nový ukazovateľ DTI (debt to income), čím dostane do rúk nový nástroj ktorým bude môcť kontrolovať zdravé zadlženie domácností.

 

 

Zadlženie slovenských domácností rastie

Nadmerné zadlženie môže byť rizikom pre finančnú stabilitu a  zdrojom makroekonomických a  finančných nerovnováh a kríz. „Nepriaznivé dopady na ekonomický rast sa začínajú objavovať pri zadlžení 30 percent k HDP. Hranica 60 percent zadlženosti už indikuje pomerne vážnejšie riziko finančnej krízy. Na Slovensku sú domácnosti zadlžené vo výške 40 percent HDP,“ hodnotí hlavný analytik TopForex Peter Bukov.

Ďalším rizikom je aj miera zlyhania spotrebiteľských úverov. Tá dosahuje aj v dobrých ekonomických časoch relatívne vysoké hodnoty, keď je v omeškaní o viac ako 30 dní po splatnosti viac ako osem percent spotrebných úverov. Pri hypotékach sú to na porovnanie tri percentná.

NBS upozorňuje, že nadmerné zadlženie domácností si svoju daň začne vyberať najmä pri zhoršení ekonomickej situácie. Keď ľudia začnú v prípade oslabenia slovenskej ekonomiky prichádzať o prácu, zhorší sa ich schopnosť platiť vysoké úvery.

Hrozí nová kríza

„Aj keď slovenské domácnosti ustáli krízu z roku 2008 relatívne dobre, potenciálna nová kríza by mohla mať oveľa ničivejšie dopady. Slováci sú totiž momentálne zadlžení dvakrát viac ako pred prichádzajúcou krízou,“ upozorňuje P. Bukov.

O možnosti príchodu novej krízy sa všeobecne špekuluje čoraz viac. Je to totiž už sedem rokov, čo svetová ekonomika rastie. Dospela teda do poslednej fázy ekonomického cyklu, po ktorej by mala nasledovať korekcia. No to, kedy príde, a čo ju vyvolá, nikto povedať nevie.

„Na základe súčasnej situácie vidíme, že by to mohli byť skôr politické, ako ekonomické fundamenty, ktoré by mohli spustiť ďalšiu krízu,“ domnieva sa výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v NBS Vladimír Dvořáček. Nasledujúca kríza príde pravdepodobne, tak ako v roku 2008, zvonku. Nie je teda v silách slovenských domácností, ani slovenskej ekonomiky, ju nejako ovplyvniť. Jedinou možnosťou ako ju ustáť, je preto pripraviť na ňu osobné, rodinné a aj firemné rozpočty.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *