Nedeľa 25. októbra. Meniny má Aurel

Dovolia centrálne banky trhom aj tento rok rásť do nebies?

Zopakujú finančné trhy svoje minuloročné výkony? Závisieť to bude do veľkej miery od politiky centrálnych bánk. Budú naďalej nízkymi úrokmi podporovať ekonomiku a ceny akcií?

Centrálne banky sa za posledné roky stali dôležitými tvorcami trhov a ekonomiky. Americký Fed nadobudol dojem, že ekonomika už je dostatočne silná a v druhej polovici roka 2018 začal so zvyšovaním sadzieb. Priebeh minulého roka však priniesol zvrat. Prinútil väčšinu bánk odkloniť sa od uťahovania menovej politiky a zvyšovania sadzieb. Opäť sa začalo znižovanie úrokov a nakupovanie cenných papierov.

Ekonomická čísla sa zhoršujú

Dôvodom bola riziko nesplnenia inflačných cieľov a nebezpečenstvo prepadu svetového obchodu. Veľkú časť týchto rizík si centrálne banky tlačia pred sebou aj v novom roku. Prejavuje sa to aj v aktuálnej prognóze vývoja HDP a inflácie pre tento rok. Práve tieto dve čísla tvoria oficiálne menové ciele centrálnych bánk. Podľa nich prispôsobujú banky svojou menovú politiku.

Inflácia hlavných svetových mien sa bude pravdepodobne nachádzať na úrovniach podobných predchádzajúcemu roku. Predikovaný rast HDP významných ekonomík bude síce kladný, napriek tomu v medziročnom porovnaní sa rast spomaľuje.

V USA sa má inflácia konečne priblížiť dvom percentám. Je to dobrý signál. Hrubý domáci produkt však pre zmenu nepoteší. Rast HDP by mal klesnúť pod dve percentá. Japonsko by dokonca malo rásť len o ​​0,5 percenta, pričom to isté číslo sa očakáva aj pri inflácii. Eurozóna by sa pri inflácii, ako aj HDP, mala pohybovať v blízkosti jedného percenta, čo je ďaleko vzdialené cieľom centrálnej banky.

Zdroj: Amundi Asset Management

Politika ako dvojsečná zbraň

Politika bude figurovať v tohtoročnej ekonomike v dvoch podobách. Možno ju označiť ako významný faktor spôsobujúci ekonomickú mizériu cez obchodné spory USA a Číny, neistotu ohľadom Brexitu, sankcie voči Iránu, zadlženosť a občianske nepokoje krajín Blízkeho Východu, severu Afriky a Latinskej Ameriky.

Zároveň však ale samotný štát môže mať aj pozitívny dopad. Prostredníctvom expanzívnej fiškálnej politiky môže naštartovať spomaľujúce sa hospodárstvo a dodať potrebný ekonomický stimul efektívne alokovanou finančnou injekciou. K rôznym opatreniam ekonomickej podpory už siahajú krajiny ako Japonsko, Čína alebo Nemecko. Podmienkou je disponovať vďaka úsporám a možnosti požičať si na trhu za záporné sadzby dostatočným manévrovacím priestorom v rozpočte.

„Mäkké pristátie“

Napriek vysokému rastu finančných trhov sa o väčšine svetových ekonomík rozhodne nedá povedať, že by smerovali k uspokojivým výsledkom. Jediným pozitívnym ukazovateľom zostáva nízka nezamestnanosť, ktorá vyššou spotrebou prispieva k lepšiemu HDP.

Celkový pohľad na dané čísla tak nahráva odhadu zotrvania uvoľnenej menovej politiky v kurze. Nízke úrokové sadzby teda zostanú v kurze aj prevažnú časť roka 2020 a budú tak naďalej podporovať finančné trhy.

Rok 2020 určite prinesie mnohé výzvy. Veľká recesia alebo kríza však nie je tým najpravdepodobnejším scenárom. Naše odhady sa prikláňajú k niečomu, čo ekonómovia radi označujú ako „mäkké pristátie“, teda pomalé a prirodzené spomalenie ekonomiky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial