Utorok 16. októbra. Meniny má Vladimíra

Druhý dôchodkový pilier: Nevyhnutnosť alebo zbytočný luxus?

Slovenskí politici postupne hľadajú cestu k dohode o stabilizácii penzijného sporenia. Už teraz je jasné, že za ústavný zákon o dôchodkoch sa zdvihne dostatočný počet rúk len ak obe strany urobia nezanedbateľné kompromisy. V spore dvoch hlavných prúdov sa z času na čas objaví aj alternatívny postoj – napríklad ten, že držať dva piliere je neekonomické.

Oba politické tábory majú predstavu, čo by chceli v ústavnom zákona zakotviť. Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny Jozef Burian si myslí, že ústavný zákon by bol dobrým signálom pre Európsku komisiu aj pre domácu ekonomickú stabilitu: „My sme predstavili 6 základných bodov. Ale nevytrhávajme z kontextu niektoré body, buď nám ide o riešenie, alebo budeme hľadať dôvody, prečo sa to nedá.“ Ministerstvo o predloženom návrhu hovorí: „Chceme cez ustanovenie základných parametrov systému stabilizovať dôchodkový systém –  1. aj 2.pilier, nastaviť spôsob zvyšovania veku odchodu do dôchodku,  zagarantovať nedotknuteľnosť vlastníckych práv nasporených úspor a dohodnúť sa na definovaní trvania dôchodkového poistenia. Chceme, aby pri tomto ústavnom zákone došlo k dohode medzi všetkými politickými stranami. Ak sa tak nestane, bude platiť súčasná legislatíva. Prípadný návrh ústavného zákona by mal vzísť práve zo stretnutí s predsedami poslaneckých klubov.“

Exminister práce a poslanec za SDKÚ – DS Ľudovít Kaník sa vie stotožniť s piatimi zo šiestich navrhnutých bodov a pridáva aj dva vlastné. Rokovania však chce nechať za zatvorenými dverami:  „Jeden z tých dvoch bodov je o zásadnej stabilizácii a udržateľnosti prvého piliera. Ale nieriešme to cez médiá, aby sme si nevytvorili pozície, z ktorých nebudeme môcť ustúpiť. Bude nevyhnutná určitá miera kompromisu, ktorá sa žiada od oboch strán.“

Ivan Švejna z Mostu-Híd hovorí, že dôležité je pozrieť sa na detaily návrhov: „Nerobme si ilúziu, že všetky strany budú súhlasiť so zakonzervovaním dôchodkového systému. Na niektorých zásadných veciach by sme sa mohli pokúsiť dohodnúť, na niektorých sa určite nedohodneme. Ja s piatimi bodmi nemám problém, ale mám problém s výškou percent.“

Ekonóm SAV Vladimír Baláž je rád, že politici zistili, že penzijný systém nemôže zabúdať na ekonomický a demografický vývoj. „Prvý a druhý pilier sú spojené nádoby, nemožno ich reformovať oddelene. Konflikt medzi prvým a druhým pilierom je často chápaný ako súťaž o zdroje, ale my jasne vidíme, že v budúcnosti bude treba sporiť viac ako súčasných 18%. Ak pracujeme s demografiou, nemôžeme zabúdať, že tu máme početné etnické skupiny, ktoré nie sú zamestnané. V roku 2040 pripadne na jedného dôchodcu už len jeden pracujúci. Keď počet dôchodcov bude narastať, tak ja, ako pracujúci, budem musieť zvýšiť aj svoje úspory. Otázkou je, ako sa v budúcnosti pomer odvodov rozdelí, ale určite by som do ústavného zákona natvrdo nedával percentá, zákon by sa potom ťažko menil.“ 

Problém s vyplácaním dôchodkov

Ivan Švejna z Mostu – Híd považuje za dôležité nevynechať v diskusii spôsob vyplácania z dôchodkov z druhého piliera. Nepáči sa mu, že by takúto možnosť mala Sociálna poisťovňa: „Anuitná novela má oveľa väčší význam. Predstavte si, že Sociálna poisťovňa dá také podmienky, že dôchodok z druhého bude menej výhodný ako z prvého, tak je jasné, že pri prípadnom otvorení  z neho sporitelia utečú.“ Problémom podľa neho môže byť, že SP použije peniaze, za ktoré si sporitelia kúpia rentu, na vykrytie vlastného deficitu. 

J. Burian z MPSVaR  tieto obavy nezdieľa: „Peniaze na vyplácanie dôchodkov z druhého piliera budú mimo rozpočtu Sociálnej poisťovne. SP nebude politickým rozhodnutím vyplácať penzie, ale bude to musieť vypočítať podľa úmrtnostných tabuliek. Rentu budú vyplácať komerčné poisťovne, teraz sa rozhoduje o tom, či to bude robiť aj Sociálna poisťovňa, ak SP ponúkne menej, tak sporitelia pôjdu do komerčných poisťovní.“ Zároveň dodal, že k anuitnej novele sa vyjadrí odborná komisia hlasovaním.

Anuitnú novelu považuje za dôležitú súčasť obrazu o výhodnosti druhého piliera Ján Šebo z Ekonomickej fakulty UMB: „Bez nej sa ďalej nepohneme, až vtedy sa uzavrie cyklus a my sa dozvieme pravdu výške nákladov.“ Jozef Paška z Allianz – DSS dopĺňa, že len čiastočne, lebo stále nebudeme poznať budúcu mieru náhrad z prvého piliera, ktorá sa bude v čase meniť.

Ľudovít Kaník z SDKÚ – DS si nemyslí, že téma anuít by sa mala objaviť v ústavnom zákone. „Ten sa má držať iba základných princípov nemyslím si, že zahrnúť anuity do ústavného zákona by bolo dobré, veď sa bude meniť situácia a na ňu bude treba reagovať.“  

J. Burian z MPSVaR chce prenechať diskusiu o anuitách v prvom rade na odborníkov v komisii.

Dva piliere ako ekonomický nezmysel?

Bez ohľadu na to, na čo sa parlamentné strany dohodnú, profesor Jaroslav Vostatek z Vysokej školy finanční a správní v Prahe nepovažuje dvojpilierový model za najšťastnejší. Vraví, že v zákone by sa mala v rámci solidárnosti definovať určitá dávka, na ktorú by mal nárok každý penzista, pričom jej vyplácanie by bolo výdavkovou kapitolou štátneho rozpočtu – takže by (formálne) neexistoval deficit vytváraný Sociálnou poisťovňou.

Podľa názoru, ktorý prezentoval, je ekonomický nezmysel, ak popri sebe fungujú dva systémy (1. a 2. pilier), pričom oba sú postavené na vyplácaní penzie podľa zásluhovosti. J. Vostatek vraví, že svetové trendy sa uberajú iným smerom. Úplne stačí, aby miera náhrada penzie k príjmu bola zabezpečená z jedného zdroja a najlepšie by to podľa neho zvládol štát, keďže správcovské spoločnosti majú podľa neho vysoké náklady: „Predstavme si, že miera náhrady bude 40%, túto náhradu môže zabezpečiť priebežný systém pri sadzbe odvodov 18%, správcovské spoločnosti (kapitalizáciou úspor*) pri sadzbe 8%, alebo štát (kapitalizáciou úspor*) pri sadzbe 6%.“  

*) spresnenie redakcie

Prečítajte si

Ťažká cesta k dohode

Diskusiu o stabilizácii penzijného systému zorganizoval Inštitút hospodárskej politiky, ktorý sa v tejto agende angažuje už dlhšie. Potrebu stabilizácie však chápu aj politici. „Ústavný zákon bude pozitívnym signálom a pomôže odhadnúť budúci vývoj verejných financií,“ myslí si štátny tajomník J. Burian.

Ľ. Kaník ponúka argument od našich južných susedov: „Má to ešte jeden dôležitý aspekt, treba byť realistami, my nevieme, aká vláda tu bude za 12 rokov. Nevieme, čo sa stane. Druhý pilier má veľa prostriedkov a nikto z nás nevie zaručiť, že o 12 rokov tu nastúpi extrémne nezodpovedná vláda a preto je dôležité chrániť prostriedky občanov pred takými zásahmi, ako sme napríklad videli v Maďarsku.“ 

Penzijné sporenie je však príliš široká téma a ani ústavný zákon nemusí znamenať stabilizáciu. Michal Nalevanko zo spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy upozorňuje: „Dávajme si pozor, aby nám ústavný zákon neponúkol nebezpečnú ilúziu bezpečného systému.“ 

Penzijná reforma bude podľa J. Buriana pokračovať zmenami v treťom pilieri, ktorý je podľa neho málo výnosný a nákladný.

Ilustračné foto: sxc.hu.

Jedna odpoveď na “Druhý dôchodkový pilier: Nevyhnutnosť alebo zbytočný luxus?”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *