Stvrtok 02. júla. Meniny má Berta

Druhý pilier: Parlament schválil ďalšie zmeny v dôchodkoch

Len v apríli tohto roku začali platiť zmeny penzijnom sporení a už nová vláda pripravila ďalšie. V tomto prípade ide o pomerne rozsiahle úpravy, ktorých hlavným menovateľom je obmedzenie druhého piliera na úkor prvého. Zmeny však nastanú aj v oblasti prvého piliera, odchodu do dôchodku a vyplácania penzie zo Sociálnej poisťovne. Navrhovanú novelu už odsúhlasil v skrátenom legislatívnom konaní parlament.

Kabinet Roberta Fica zavádza inštitút minimálneho dôchodku v závislosti od odpracovaných rokov. Cieľom je, aby ľudia, ktorí poctivo a dlho pracovali za minimálnu mzdu, nemuseli nedôstojne žiadať o podporu v hmotnej núdzi. Celkovo je dôchodková reforma nastavená solidárne, čo znamená, že ľudia s vyššími príjmami budú musieť rátať s nižšími dôchodkami.

Zmena nastáva vo valorizácii dôchodkov, od roku 2013 sa budú penzie zvyšovať o kombináciu výšky inflácie a rastu miezd a od roku 2017 sa budú valorizovať už len o takzvanú dôchodcovskú infláciu. Od roku 2017 sa zároveň začne zvyšovať vek odchodu do dôchodku a to zhruba o 50 dní za každý rok.

Druhý pilier vláda okliešti 

Z pohľadu sporiteľov je dôležitou zmena prerozdelenia pomeru odvodov medzi prvým a druhým pilierom. V súčasnosti putuje to oboch pilierov rovnako 9% hrubej mzdy zamestnanca. Po novom bude tento pomer 14 ku 4 v neprospech druhého piliera. Vláda však chce daňovo zvýhodniť dobrovoľné sporenie na dôchodok a to do sumy maximálne 2% hrubej mzdy.

Vládni poslanci súhlasili s pozmeňovaním návrhom exministra práce Ľudovíta Kaníka. Ten navrhol, aby sa príspevok do druhého piliera od roku 2017 postupne zvyšoval o 0,25 percentuálneho bodu ročne až na 6% v roku 2024.

Pre sporiteľov je dôležité poznať aj ďalšie zmeny. Vstup do druhého piliera bude dobrovoľný vstup do veku 35 rokov. Počet fondov sa zníži, zákon bude požadovať minimálne jeden garantovaný fond a jeden negarantovaný. Správcovské spoločnosti síce budú môcť vytvoriť aj ďalšie fondy, ale zrejme o to nebudú mať záujem. Minimálna doba sporenia bude 10 rokov.

Keďže zmeny sú pomerne výrazné, sporitelia získajú možnosť do druhého piliera vstúpiť, respektíve z neho vystúpiť. Druhý pilier bude otvorený 5 mesiacov do januára 2013.

Poplatky za správu budú vyššie

Pomerne ostrú diskusiu vyvolal návrh na zvýšenie poplatkov. Vláda navrhovala, že pri negarantovanom fonde sa poplatky zvýšia na 0,6% z hodnoty majetku. Opozícia však vládnych poslancov v parlamente presvedčila, aby v garantovaných aj negarantovaných fondoch boli poplatky rovnaké vo výške 0,3% spravovanej sumy. Zvýši sa však poplatok za zhodnotenie a to zo súčasných 5,6% na 10% zo sumy, ktorú DSS-ky sporiteľom reálne zarobia.  

Prečítajte si

Ktorý pilier je výhodnejší?

Druhému pilieru vyčítajú jeho odporcovia nízku mieru zhodnotenia úspor, často pod úrovňou inflácie, čo v skutočnosti znamená znehodnocovanie peňazí. Peniaze však znehodnocuje aj prvý pilier. Analytici Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií v apríli 2012 publikovali analýzu, z ktorej vyplýva, že aktuálna sadzba poistného na dôchodkové poistenie na úrovni 28,75 % (starobné, invalidné a rezervný fond solidarity) je o 3,35 percentuálneho bodu vyššia v porovnaní s „férovou“ sadzbou, ktorá je na úrovni 25,4%. Za férové pritom považujú analytici MF sadzby, pri ktorých priemerný jednotlivec (s príjmom  na úrovni priemernej mzdy) zaplatí do systému presne toľko, koľko z neho aj dostane.

Prvý – priebežne financovaný – dôchodkový pilier je udržateľný len v období silného rastu populácie. A to je dôvod, prečo sa niektoré štáty, vrátane Slovenska, snažia riešiť budúce dôchodky druhým kapitalizačným pilierom. A aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, aj druhý pilier bude poznačený negatívnym demografickým vývojom. Dôvodom je doživotná renta, ktorej výška bude s rastúcou dlhovekosťou klesať.

Demografia ovplyvňuje aj druhý pilier

Aj keď pravidlá vyplácania dôchodkov z druhého piliera nie sú v legislatíve podrobne nastavené, isté je, že budúci dôchodca si za nasporenú sumu, respektíve jej časť, kúpi doživotnú rentu. Poistní matematici budú pri výpočte zohľadňovať demografický vývoj a ten hrá v tomto prípade proti sporiteľom.

Zo zjednodušeného výpočtu Investujeme.sk vyplýva, že ak by poisťovňa vypočítala doživotnú rentu zo sumy 10 tisíc eur v roku 2010 a za rozhodujúce by brala demografické údaje z toho istého roku, klientovi by sa doživotne zaviazala vyplácať sumu 82 eur mesačne. Z rovnakého kapitálu (10 tisíc eur) by však v roku 2035 mohla podľa prognózy na daný rok vyplácať doživotnú rentu už len 74 eur. V roku 2060 by to bolo ešte menej – konkrétne len 65 eur.

Ak by poisťovňa chcela vyplácať z rovnakého kapitálu aj v roku 2060 rovnakú sumu ako v roku 2010, musel by sa posunúť vek odchodu do dôchodku a to v závislosti od mesačného odvodu o 1 až o 2,5 roka. Dôvodom je starnutie populácie. Napríklad v roku 2010 pripadá na ľudí v dôchodkovom veku (65+) len 9% ľudí starších ako 85 rokov, v roku 2035 je to už 11% a v roku 2060 až 18%.

Presné čísla o výhodnosti druhého piliera tak budú známe až keď sa legislatívne upraví spôsob vyplácania doživotnej renty z druhého piliera. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že pre dôstojnú starobu je dobré nespoliehať sa ani na dôchodok z prvého, ani z druhého piliera, ale radšej hľadať alternatívy v podobe individuálneho sporenia na  dôchodok.

Ilustračné foto: sxc.hu.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *